O miesto a sídlo Európskej liekovej agentúry na Slovensku (EMA) z Londýna po brexite nie je záujem, naša krajina je až na 16. mieste, už dnes je zrejmé, že Slovensko neuspeje.
Približne viac ako dve tretiny z celkom asi 900 zamestnancov tejto londýnskej agentúry napísalo list svojmu šéfovi Guidovi Rasimu, v ktorom odmietajú Slovensko, lebo sa vraj na Slovensku obávajú diskriminácie LGBTI osôb.
„Pokiaľ ide o diskrimináciu, za najväčšiu diskrimináciu považujem v súvislosti s agentúrou to, že Slovensko je v tejto chvíli jednou z piatich krajín, ktoré žiadnu agentúru nemajú. Ak by rozhodnutie nebolo v prospech jednej z týchto piatich krajín, to by som považoval za najväčšiu diskrimináciu,” reagoval štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok.
https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/441704-v-liekovej-agenture-sa-obavaju-diskriminacie-lgbt-komunity/
V čom je ohrozená dostupnosť liekov pre všetkých bez rozdielu, ak ju deklaruje Listina základných práv a slobôd, Charta práv EÚ, Charta práv pacienta a Ústava SR?
O sídle agentúry rozhodujú jej zamestnanci?
Väčšina zamestnancov agentúry už patrí k skupinám a osobám s LGBTI?
O mieste sídla agentúry rozhodnú lídri (ministri zdravotníctva) členských krajín EÚ alebo politickí lídri LGBTI loby?
Čo majú spoločné manželstvo osôb rovnakého pohlavia a registrované partnerstvo s Európskou liekovou agentúrou a jej sídlom?
Sú-nie sú aj tieto záležitosti súčasťou balíka otázok o obsahu „jadra EÚ“ a teda aj o významnej časti zmyslu členstva Slovenska v “jadre”?
Výhodou slovenského sídla agentúry by bolo posilnenie regiónu príchodom asi 900 osôb s rodinami dobre vzdelaných odborníkov z celého sveta, čo by obohatilo slovenskú odbornú úroveň vedy a výskumu aj v oblasti farmácie a posilnilo zviditeľnenie Slovenska a jeho konkurencie schopnosti v európskom a svetovom rozmere.
Rozhodnutie o mieste sídla EMA bude na úrovni ministrov zdravotníctva členských štátov EÚ vydané v novembri t.r.
Po tomto rozhodnutí zrejme znova skorigujem svoj názor na slovenské členstvo v „jadre“ EÚ.
Autor článku: Juraj Režo
Poznámka:
Aby bolo jasno – základné ľudské práva inakostí na Slovensku (teda ani LGBTI osôb!) nie sú obmedzované ani porušované, ako sa domnievajú lídri LGBTI loby a ich ľudsko-právne mimovládky, najmä HRI a Inakosť-LGBTI Slovakia a trebárs aj verejná ochrankyňa práv, tobôž 700 zamestnancov EMA, pretože manželstvo ani registrované partnerstvo, a ani právny inštitút adopcií detí, nie sú súčasťou základných ľudských práv…
O uznávaní manželstiev párov rovnakého pohlavia uzavretých v zahraničí aj na územiach iných štátov, ktoré takéto inštitúty nepoznajú, je kompetentný rozhodnúť daný štát v rámci svojich právomocí, ak sa ich nevzdá, alebo (a) Európsky súd, čo môže mať celoplošnú právnu účinnosť a záväznosť pre všetky členské štáty EÚ…
P.S. Aj to môže byť súčasť “jadrových” politík EÚ…