Najvyšší čas ponúknuť poctivú nacionalistickú stranu

Slovensko znovu zaspalo dobu. A uniká mu svetový trend nástupu nacionalizmu a odmietania ultraliberálneho globalizmu. O čo išlo v parlamentných voľbách? Išlo v nich o racionálne videnie reality a možností radikálnej zmeny zastavením trendu nástupu progresívno-liberálneho teroru, teda mikro-menšinového terorizmu. Išlo v nich o návrat drvivo-väčšinovej normálnosti, teda o návrat demokracie. Išlo o návrat podstaty demokracie, ktorá je reprezentáciou záujmov väčšiny, rešpektovaním práv nás, väčšinovo normálnych.

Nepodarilo sa a teraz sa pod rúškom zástupnej témy diplomovky predsedu jedinej koaličnej skupiny, ktorá ako celok reprezentuje tradicionalizmus, zločineckí neoliberáli usilujú podvodom vytvoriť prevahu „progresivizmu“. Zaujímavé je, že nikto sa nepýta na diplomovku bývalej podpredsedníčky „progresívcov“, ktorá sa pomocou podvodných korupčných peňazí z hradu tvári ako Panna Mária.

Ani ja som v predchádzajúcich voľbách nemal koho voliť. Ako jeden z tých, ktorí aktívne prispeli v procese získania najčestnejšieho cieľa každého národa v zápase o jeho prežitie – získania suverenity, som čakal, že naša politická scéna bude po 3 desaťročiach samostatnosti ponúkať výber z množstva etatických strán. Namiesto toho ponúkala stále viac protištátnikov. Štátnosť je najvyššia hodnota každého štátotvorného národa. Ak ju raz národ získal, nikdy sa jej dobrovoľne nevzdal. Iba donútením: vojnou, zradou, podvodom, vyvraždením, arbitrážou.

Nikomu nevyčítam, keď pred 30 rokmi po desaťročiach manipulatívneho premývania mozgov nevedel a nebol si istý. Stačí keď sa medzitým spamätal. Slovensko vybudujeme a zmeníme len spoločne. Účasťou všetkých, ktorí si svoju dnešnú štátnosť a naše tradičné hodnoty vážia. Ochranou pred kolosálnym agresívnym liberálnym zlom oligarchických skupín, ktorí za cudzie judášske korupčné groše presadzujú zrušenie suverenity v prospech cudzích ríš, vnucujú cudzie hodnoty, v konečnom dôsledku likvidujúce našu štátnosť, čiže prežitie národa.

Bude múdre a rozumné podporiť konkrétne mechanizmy na umožnenie voľby síl tradicionalizmu a normálnosti. Vyberať sa dá len z toho, čo je v ponuke. Ak nie je ponuka, treba ju vytvoriť. Aby vo voľbách mohli prechádzať tradicionalisti, zastupujúci drvivo-väčšinovú normálnosť. Ktorých cieľom bude udržanie a posilnenie štátnosti, tradičných hodnôt slovenskej spoločnosti. Zároveň so zabezpečením spravodlivosti v tom najširšom chápaní (nedávno som o nej písal). Čiže dôstojného života pre poctivú drvivú väčšinu voličov a budúcich generácií. Vo voľbách si až v prípade dobrej neoligarchickej ponuky budeme vyberať medzi tým, či chceme tradicionalistický nacionalizmus, alebo dovolíme nástup protištátneho kozmopolitného zločinného neoliberalizmu, pod rúškom „progresivizmu“. V súčasnosti na výber nemáme. teda nemáme demokraciu, lebo tá je právom výberu.

Práve o to ide. O rozpoznanie kolosálneho zla, ktoré sa na nás rúti. Je ním nástup agresívneho extrémistického neoliberalizmu. Dočasne hniezdiaceho na výslní paláca, namiesto toho, aby bol predmetom odmietania masou normálnosti. Treba vytvoriť podmienky na to, aby sme mali možnosť výberu medzi láskou a úctou k štátnosti, k vlasti, zo strany nacionalistov. Aby sa poctivá väčšina nemusela rozhodovať pre nenávisť, vyhrážanie a teror extrémistických neoliberálov, mnohých infiltrovaných do antipolitických marketingových nestrán.

Pre tých, ktorí sú posadnutí obdivom k extrémistickým neoliberálom len pripomínam, že aj ich idol okupujúci prezidentský palác, o ktorého existencii a „genialite“ pred pár mesiacmi nikto ani netušil, by bez nás, nacionalistov a nášho výsledku – štátnosti, naďalej robil len pomocnú silu v protištátke. A rozvracal by odtiaľ potenciál na vytvorenie štátu, podrýval protagonistov štátnosti. Určite by si nemohol užívať služobné cesty vo vládnom lietadle. Ani by nemohol verejne špiniť na inštitút, ktorý mu všetky privilégiá umožňuje – na štát a štátnosť. Nemohol by ani osočovať tých, ktorí zabezpečili, že existuje funkcia slovenského prezidenta – nás, odvážnych a odhodlaných nacionalistov, vlastencov.

Ani ďalší marketingoví extrémisti by nemohli ani len snívať o premiérskej stoličke, či o privilegovanom postavení, na ktorého výkon nemali a nikdy nebudú mať ani najmenšie predpoklady. Aj militaristickí poskokovia liberonacistov by bez nacionalistov neboli oblepení generálskymi lampasmi a epoletami. Boli by radi, keby dosiahli hodnosť majorov, aj to len vtedy, že by tu zostali vojská. O dôvod viac, aby sme v budúcich voľbách vyberali dobre a najmä aby sme mali možnosť výberu. Presne o to ide aj v úsilí o radikálnu reformu a návrat k pôvodným hodnotovým základom v strane, ktorá v minulosti bola hlavnou nositeľkou suverenizmu, ktorá bola otcom štátnosti, sám som sa v jej farbách stal spoluotcom štátnosti.

Takou bola svojho času najmä SNS, keďže matka štátnosti (HZDS) z viny svojho vedenia už bola voličmi odídená na politické smetisko dejín. Ak sa SNS nezreformuje, čaká ju rovnaký osud a bude potrebné sformovať inú politickú ponuku, ktorá bude reprezentovať nekompromisných uctievačov národnej štátnosti, ako základného predpokladu prosperity a prežitia štátotvorného národa a najvyššej hodnoty, ktorú treba ochraňovať a nikdy nezapredať odovzdávaním pilierov štátnosti do cudzích rúk.