Ak si niekto myslí, že povrchná kresťanská viera ho zachráni, tak je na omyle.
Patrí ku tomu byť návštevníkom sv.omší, byť členom cirkvi, pracovať tam, angažovať sa, prijímať sviatosti, slúžiť iným, aj sa občas akože pomodliť.
Ježiš predpovedal Petrovi, že satan si ho vyžiadal, aby ho preosial ako pšenicu. Boh tie skúšky dopustí aby kresťanov otestoval, či sú praví. Preto občas dopustí vonkajšie prenasledovanie, kde najakí bimbo pri moci spustí zastrašovanie, a zrazu dve tretiny vrajkresťanov zaprú nielen Krista, ale aj to, že majú nos medzi očami.
Charakter neodpadne pri prvom vetríku ako hnilá hruška, však?
Alebo prídu vnútorné skúšky v čase mieru. Do fungujúceho zboru či farnosti sa priplazí Judášik, a udá niekoho konkrétneho takým osočením spred pár rokov, či z intímneho života, že to nemá šancu overiť na 100 % nik. Iba Duch Sv. vie utajené veci. A ozajstný kontakt s Ním, ten podstatne napomôže. Kto ho nemá, tomu beda ak je nejakom v úrade, a rieši podobný prípad.
Stane sa, že tú obeť hodia zodpovední cez palubu. Možno preto, lebo sa im to hodí, aby obsadili miesto, na ktorom ten obvinený dlhšie pôsobil. Ani netušia, že slúžia nie Kristovi, ale otcovi lži a antikristovi.
Ak z toho nebudú robiť pokánie a ako hnilé ovocie im zostane zdochnuté srdce a sociopatické vzťahy, vonkajšie kresťanské aktivity im ku spáse prestanú pomáhať. Skôr im priťažia. Aj takto sa dá znesväcovať, čiže premieňať sa na démona. Strata pravej radosti je prvý signál, že sa už odkláňame na šikmú plochu.
Mali by sme sa poďakovať Prozreteľnosti aj za uja Herodesíka či bosorku Judášku, že nás prišli preosiať a vyliečiť zo spútania naivitou. Čiže otestovať, akej kvality je v nás vzťah ku Pravde. V podstate aj napomôcť oslobodiť nás od bahnenia sa v pokrivenej spiritualite aj s falošným “ježišom”, ktorá mala možno už hrozivú nadváhu. Kresťania, snáď na nejaké výnimky, to urputne taja, že je to naisto tá najrafinovanejšia modla zo všetkých modiel…