Štandardný kresťanský pohľad na pandémiu nezodpovedá realite!

Na tému koronavírus som napísal viacero článkov a reakcie na ne boli rôzne. Pozitívne i negatívne. Medzi nimi sa nachádzala aj jedna negatívna reakcia, opierajúca sa o štandardný kresťanský pohľad. Ja osobne si však myslím, že tento pohľad nie je správny a chcem vysvetliť prečo.

Vo vyššie spomínanej, negatívnej reakcii na môj článok, citoval jeden z čitateľov slová známeho českého teológa Tomáša Halíka:

“Vo chvíľach katastrof ožívajú spiaci agenti zlého, pomstychtivého Hospodina, šíria strach a vytĺkajú z neho pre seba náboženský kapitál. Ich vízia Pána je už po stáročia vodou na mlyn ateizmu. V čase kalamít nehľadám Pána ako rozhnevaného režiséra, pohodlne usadeného za scénou nášho sveta, ale vnímam ho ako zdroj sily, pôsobiacej v tých, ktorí v takýchto situáciách preukazujú solidárnu a obetavú lásku – áno, aj v tých, ktorí na to nemajú žiadnu “náboženskú motiváciu”. Boh je pokorná a diskrétna láska.”

Z určitými časťami textu súhlasím, avšak s jeho celkovým charakterom absolútne nesúhlasím, a svoju proti argumentáciu začnem poslednou vetou Tomáša Halíka. V nej tvrdí, že: „Boh je pokorná a diskrétna láska“. Toto ale nie je vôbec pravda! Toto je len prianie! Kresťania i všetci ostatní ľudia by si z celého srdca želali práve takéhoto Pána. Pokorného a diskrétne milujúceho! Ale to je zásadný omyl a blud! Takýto Stvoriteľ nikdy nebol a nikdy nebude!

Prečo? Pretože Stvoriteľ je síce Láska, ale táto Láska je zásadne iná, než si ju kresťanský svet predstavuje. Táto Láska je totiž nerozlučne spojená so Spravodlivosťou! Spravodlivosť a Láska tvoria spolu nerozlučiteľnú jednotu presne tak, ako tvorí jednotu biblického zjavenia Starý Zákon Spravodlivosti a Nový Zákon Lásky. Preto vo vzťahu k Najvyššiemu nemôžeme nikdy vzájomne oddeľovať Lásku od Spravodlivosti.

A presne v tomto spočíva kľúčový omyl celého kresťanstva! Kresťanstvo chce totiž vidieť Stvoriteľa len ako „pokornú a diskrétnu lásku“ a zatvára oči pred prísnosťou jeho Spravodlivosti. Veď predsa Kristus sám zdôrazňoval, že neprišiel Zákon meniť, ale naplniť! Alebo inak povedané: doplniť! V Starom Zákone Spravodlivosti predsa nesmie byť podľa jeho slov zmenená ani čiarka! Tento Zákon však bol doplnený o Nový Zákon Lásky, aby spoločne tvorili harmonickú jednotu. Jednotu Spravodlivosti a Lásky! Jedine toto je pohľad na Stvoriteľa, zodpovedajúci pravde! Zodpovedajúci tomu, ako sa veci naozaj majú!

V Starom Zákone hovorí Stvoriteľ židom, že keď sa budú riadiť jeho Vôľou, čiže vždy a všade sa budú riadiť princípom Dobra, bude sa im dariť a budú požehnaní. Ak ale nebudú kráčať cestami jeho Vôle, to znamená že vždy a všade sa nebudú riadiť princípom Dobra, nebude sa im dariť a namiesto požehnania ich stihne kliatba.

A Nový Zákon je presne o tom istom! V ňom priniesol Ježiš ľudstvu poznanie princípu Božej Lásky, ale v Zjavení Jána, v Apokalypse sa hovorí, že ak ľudia nebudú myslieť a jednať v súlade s princípom Lásky, nečaká ich požehnanie, ale kliatba a skaza.

Všetko zlé, čo ľudí zraňuje, je dôsledkom ich vlastného nerešpektovania Vôle Stvoriteľa, na základe čoho na nich dopadajú tomu zodpovedajúce dôsledky. Sem môžeme zaradiť i rôzne prírodné katastrofy s množstvom obetí. Ak by totiž ľudia žili správne, čiže v súlade so Spravodlivosťou a Láskou, k týmto prírodným katastrofám by vôbec nedošlo, alebo ak by k ním došlo, nikto by v nich nezahynul, pretože Zhora by všetko bolo zariadené tak, aby boli ľudia včas varovaní a aby im nebolo ublížené.

Mnohé prírodné katastrofy sú napríklad dôsledkom bezcharakterného ničenia prírody, čo je prečin voči princípu všeobecného Dobra a Lásky voči všetkému vo stvorení. Aj vojny s obrovským množstvom obetí sú dôsledkom vzájomnej ľudskej nelásky, bezohľadnosti a sebectva. Všetko zlé, čo nás stíha, je len dôsledkom našich vlastných pochybení a nášho vlastného vzdialenia sa od naplňovania princípu Lásky a princípu Spravodlivosti.

Ľudia dávnych dôb to veľmi dobre vedeli! Preto keď ich postihlo nejaké nešťastie, v prvom rade sa kajali a hľadali chybu v sebe. To bol správny postoj!

A ak v týchto kritických momentoch, vo chvíľach katastrof, ktoré sú takmer vždy dôsledkom odklonu od Vôle Stvoriteľa, reprezentujúceho skutočné Dobro, ak v týchto chvíľach vystúpia ľudia, ktorí hovoria pravdu o tom čo sa deje, nie sú to žiadni agenti pomstychtivého Stvoriteľa, šíriaci strach, pretože Pán nie je pomstychtivý. Je však Spravodlivosťou, ktorej dôsledky bolestne dopadajú na každého, kto sa na zemi a vo stvorení odkláňa od jeho cesty Lásky a Dobra, ktorú nám ukázal v Mojžišovom Desatore a v Ježišovom učení.

Odmietnutie princípu Spravodlivosti, ako neoddeliteľnej súčasti Stvoriteľa, urobilo kresťanstvo slabošským a zmäkčilým. Urobilo ho náboženstvom, ktoré odmieta Pravdu takú, aká je, pretože chce vidieť v Stvoriteľovi iba zosobnenie svojich vlastných prianí. Chce v ňom vidieť iba slabošské stelesnenie „pokornej a diskrétnej lásky“.

Isteže v dobe kalamít čerpajú z veľkého, všeobsiahleho Dobra posilnenie a odhodlanie pomáhať všetci tí, ktorí v týchto situáciách preukazujú solidárnu a obetavú lásku k svojim blížnym. To je samozrejme krásne a správne, pretože je to naplnením princípu Lásky. Ale to je len jedna strana mince! Druhou stranou mince je potreba objasniť ľuďom i svetu, prečo k takýmto situáciám dochádza a dôsledkami čoho sú. Že sú vždy dôsledkami odklonu ľudí od Vôle Stvoriteľa, od jeho princípu všeobsiahleho Dobra a od jeho Lásky a Spravodlivosti.

Veď predsa keby sme neustále žili v pomáhajúcej láske k blížnym a v úcte a ohľaduplnosti voči všetkému stvorenému, nemuseli by nikdy prichádzať nijaké nešťastia, aby boli ľudia pod tlakom a v krízových situáciách opätovne nútení hľadať solidárnu a obetavú lásku k iným.

Hovorili sme o minulých generáciách, ktoré mali správny postoj ku katastrofám na nich dopadajúcim, pretože ich vnímali ako podnet k pokániu, k sebareflexii a k prehodnoteniu života.

A toto je presne tým, čo vo vzťahu ku koronavírusovej kríze potrebujú urobiť aj naši súčasníci. Sebareflexiu a prehodnotenie vlastného života potrebujú ako soľ!

Súčasné ľudstvo potrebuje vedieť, ako a v čom sa odkláňa od Vôle Stvoriteľa, od jeho princípu všeobsiahleho Dobra a od jeho Lásky a Spravodlivosti. Súčasné ľudstvo si potrebuje uvedomiť, že jeho doterajšie smerovanie je nesprávne a treba ho zmeniť.

Toto majú hľadať a nájsť ľudia dnešnej doby, pod tlakom koronavírusovej krízy zahnaní do izolácie a karantény. A to či už v individuálnej a osobnej rovine, ako i v rovine celospoločenskej.

Je vyslovene odtrhnuté od skutočnosti, hovoriť v čase súčasnej pandémie s počtom obetí, blížiacim sa k číslu 400 000, o Stvoriteľovi, ako o „pokornej a diskrétnej láske“, keď nám Pán v reálnom dianí dáva pociťovať niečo úplne iného. Dáva nám pociťovať svoju Spravodlivosť, ktorej dôsledky na nás dopadajú preto, lebo sme nešli cestou jeho Dobra a Lásky.

Iste poznáte múdre slová, hovoriace o tom, že keď darujeme človeku rybu, nasýtime ho raz. Ale ak ho naučíme ryby chytať, nasýtime ho na celý život.

Ak parafrázujeme túto múdrosť vzhľadom našej téme, bude to znamenať, že je určite správne a krásne pomáhať ľuďom v nešťastí, ale je oveľa lepšie pričiniť sa o to, aby k podobným nešťastiam už viac nedochádzalo. Ale aby k ním nedochádzalo, musíme poznať príčiny, prečo k ním dochádza. Musíme poznať, že nie je možné sa bez zodpovedajúcich negatívnych dôsledkov dlhodobo priečiť princípu Pánovho Dobra, Lásky a Spravodlivosti. Tieto dôsledky však nie sú nijakým trestom pomstychtivého Stvoriteľa, ale sú nevyhnutnou žatvou našej vlastnej sejby.

Ten, kto vo chvíľach katastrof preukazuje solidárnu a obetavú lásku iným sa podobá tomu, kto dáva hladujúcemu ryby, aby ho nasýtil, čo je chvályhodné. Avšak ten, kto vo chvíľach katastrof hovorí svetu pravdu o ich vzniku sa podobá tomu, kto učí ľudí ryby chytať, pretože poznaním a odstránením príčin katastrof sa natrvalo zamedzí ich vzniku.

Kto sa pozornejšie pozrie na súčasnú realitu, nie je mu možné nevidieť obrovskú mieru odklonu nášho sveta od Vôle Stvoriteľa, ktorú ignoruje, i od jeho princípov Dobra, Lásky a Spravodlivosti. Ba čo viac, náš moderný sekulárny svet dokonca ignoruje a spochybňuje samotnú súcnosť Stvoriteľa!

Kvôli tomuto všetkému na nás dopadla rana koronavírusu, zastavila nás, a v samote karantény nás donútila rozmýšľať nad sebou a nad hodnotami, ktoré uznávame. Koronavírusová kríza je apelom na nevyhnutnosť zmeny hodnotovej orientácie ľudstva smerom k pravým, veľkým, vznešeným a večným hodnotám. Ak ale ľudstvo túto zmenu neučiní, otvorí bránu k ďalším nešťastiam, ktoré budú musieť prísť, a ktoré budú nevyhnutnými dôsledkami našej ignorancie a našej pomýlenej a falošnej hodnotovej orientácie.