Všetci katolíci vedia, že pápež je viac ako biskup. Na Slovensku to však neplatí. Tu sme v mnohých oblastiach za peknými i zbožnými kulisami hlboko ponorení do heretickej ortopraxie, presným opakom to katolicity.
Už šesť rokov vysielam v internetovom rádiu reláciu Spirituálny kapitál. Nadchol ma príkaz expápeža Benedikta XVI. z r. 2010: ” Kňazi evanjelizujte internet!” A keď som začal, tak ma do tunajšej presväto lazníckej mentality “studenou sprchou obaril” pamflet od baču s pod Urpína, že mám okamžite prestať, lebo on mi to nepovolil. Vraj vysielam negatívne veci o košiari. Ak neprestanem, tak budem znova vytrestaný, a to zákazom prijímania nebeského liečiva.
Tak to mám čierne na bielom. V plnej nahote je tu ďalší z dôkazov našej vrajkatolíckej biedy na slovenskom území. Ako sa my na cirkev a svätosť iba hráme. Klerikalizmus, čiže zneužitie cirkevnej moci, je tu tvrdým chlebíkom každodenným. Ten “správny katolík” je ten, čo tu o tom ako masochista “statočne” mlčaním pomáha. Ak sa dostane z toho ku žalúdočným vredom či vytočenej chrbtici, o tom “hrdinsky” pomlčí radšej tiež. Hoci mu sv. Katarína Sienská hrozí na to z neba prštekom: To tvoje mlčanie robí tých hriešnikov skazenejšími! Toto ho absolútne netrápi. On zalezie do svojej búdy. Tam chrápe. A chápe, že takto to tu chodí… Roky. Toto je asi jediný dotyk s absolútnom pre každého zdochliačika v nejakom úradíku , tom v jeho pseudoposväcovacom živorení a skrpatiévaní sa.
Tomu vrajbiskupovi som na ten výhražný list slušne odpísal, že poslúcham viac Ježiša a pápeža. Oprávnene som mu vytkol, že nezákonne roky ignoruje práva kňazov na prácu a plácu. Že celkom vedome neprešetruje delikty! Neprimerane trestá, a iba trestá toho, kto na ne úctivo upozornil. Aj že miesto tých strašiacich vyhrážok by mal kňazov radšej usmerniť, ako účinne v éteri evanjelizovať. Nekostolných a bývalých veriacich máme totiž viac ako tých v kostole. Nerealistickým romantizmom, čo odmieta akúkoľvek kritiku, nevychovávanie celej generácie v kritickom rozlišovaní a zlikvidovanie v rádiu Lumen už aj slušnej humoristickej relácie Kolotoč, taký dekadentný štýl 95 % duchovne niečo hľadajúcich veru neosloví. Kto je za toto zodpovedný, ten nemá čo vo svojej funkcii robiť.
Tak som sa pustil 300 reláciami do boja. Nielen proti bludom, ale aj proti naivite či zmľandravenému polokatolicizmu. Ozval sa jeden, a začal ma asi 30 x verejne označovať za klamára. Iný za satana. Tretí za černoprdelníka… Zoznam očierňovaní by bol dlhší. Za cieľ nemal iba urážať, ale aj brnkať na nervy a vyštvať z éteru. Po čase to stíchlo.. Prišlo podlé udanie a hulvátske osočenie aj od kolegu moderátora, čo sa rád hrá na doktora. Toho, čo zabudol tento obor vôbec vyštudovať a mať v ňom aj nejakú prax. Prišli aj pochvaly. Umenie žiť je asi nespyšnieť pri nich. A nezmalomyselnieť pri opačných primitívnych osobných útokoch, ktorým skoro vždy chýbajú vecné argumenty.
Keďže som sa snažil vysielať vyvážene, a vyhnúť sa iba infantilnému pozitivizovaniu a iba trápnemu negativizovaniu , a dával som do vysielania aj slobodný prejav, to bol ďalší vraj “veľký problém”. Pre neslobodných a azda tých najkompetentnejších v každej oblasti. Už asi neznesiteľný. Dať v éteri napr. ironickú otázku jedného slovenského biskupa vytáča do nepríčetnosti. Iného na smrť urazilo povedať niečo málilinko aj negatívne o J. Tisovi. Tretiemu vadí asi širší rozhľad alebo hlbší vhľad, než sú tie jeho. Štvrtému úplne všetko.
Našli si troch ochotníkov ako udavačov, a z ich judášskeho repertoáru vybrali klebetné kydy.. Zneužili ich na to, aby ma ako katolíckeho kňaza administratívne zavraždili. Keď som na ten, už zločin!, upozornil aj iných biskupov, všetci “jednotne” mlčia. Nie je medzi Vami jeden odvážny muž? Chlapci usmievaví? /zodpovednosť , to je im ešte niečo ale veľmi vzdialené/ To Vám nevadí, že máte medzi sebou kriminálnika? To je totiž presné pomenovanie jeho administratívnej činnosti. Svätokrádežná kriminalita. Môj podpis pod takouto podpásovou a znásilňujúcou laicizáciou nenájdete. Kričím ticho do neba o pomoc už siedmy rok. Smejú sa mi do tváre…
Z cirkvi týmto nevynášam. Ani tým iba nenegativizujem. Napomenul som ho listami niekoľkokrát. Chcel som aj medzi 6. očami, ale nás pán veľkomožný neprijal. A to jeden zo svedkov mal byť hlavný radca z prezidentskej kancelárie. Čiže plním si iba následnú kresťanskú povinnosť verejného pranierovania jasne neetického darebáctva.
Tejto rany sa na Slovensku nechce liečivo dotknúť z ľudí v cirkevnej ani civilnej funkcii nik. Keď sa niekto dozvie čo len prvých pár viet, začne sa triasť alebo utekať. Vo Vatikáne asi naivne predpokladajú, že sme tu určite tí zo všetkých katolíkov sveta naisto tí najloyálnejší… Herecky na naoko asi aj sme. Čo nám na túto šaškáreň povie asi Ježiš?
Pápež František otvorene hovorí o pliage klerikalizmu v cirkvi. Škoda že nestihol ešte vytvoriť nejakú komisiu v každom štáte, ktorá by zistila jeho vyčíňanie, napr. aj v našej krajine. A dodal, že “ak vidíte konať niekoho v cirkvi zločinne a nereagujete na to, ste spolupáchatelia”.
Máme my v cirkvi pekné a zbožné rečičky. Ešte krajšie máme oficiálne dokumenty ochraňujúce ľudskú dôstojnosť. Naša prax je však takáto: prečítať si podobné svedectvo a okamžite si strčiť hlavu do niečoho voňavejšieho, čo nám pomôže na to zabudnúť. Alkoholici to riešia podobne so svojou “láskou” najdrahšou, už prázdnou fľaškou… Z tej duchovnej pálenky, ktorá je opájaním sa mocou, z tej sa dostávame až po pohrebe, či ani?
Kritizovať biskupa sa totiž na tomto území od čias Wichinga nesmie. To je niečo medzi tunajšími liliputánmi ako nadboh. To, že to znemravňuje aj toho nešťastného preláta, že devastujete aj seba, že falošnou jednotou ničíte katolícku vieru, nevadí? Áááá, sme doma, však?
Aj toto aj iné je iba dôkazom, že my tu nežijeme ani duchovne zdravo. Ani po katolícky. Ani úprimne. Zatĺkať to dokážu iba falošní doktori, čiže farizeji. Vedia o tom a verne čušia. Kto pácha klerikalizmus, tem má ich podporu? Páchajú ho teda tiež.
Ak Vám to pripomínam, tak možno preto, lebo tie zrady viery podporovať , balážovsky povedané, jednoznačne nebudem. Urážky, potupy a prenasledovania nášho ega, to sa naučiť odpustiť veru treba.
Ale podlé klamanie, ako sme verní pápežovi, a pritom sa mu vysmievate do očí, dlabete na jeho rady? Túto trápnu cirkusovú vrajposlušnú šaškáreň, nepravú synodalitu, hrubé šliapanie po cirkevných kánonoch, ničenie kňazskej identity, infantilné bahnenie sa v ultrapozitivizme, nenaučenie kresťanov rozlišovať, zbabelé prikrývanie trestnej činnosti,… to sa odpúšťať ani tolerovať v slušnej spoločnosti veru nemá. Z toho sa totiž už blbne. Varujem Vás, že nie sú to nepodstatné veci.
Odmietam. Preto som mimo túto hru.
Všetkých slovenských biskupov vyzývam, aby z tohoto modlárstva robili pokánie. A neodkladali to alibisticky na iné storočie…