Dar slobodnej vôle mnohých zničí!

Keby ste darovali niekomu auto, kto nevie šoférovať, a on by na ňom okamžite, bez akýchkoľvek znalostí začal jazdiť, mohol by sa vážne zraniť, alebo aj zabiť. To platí i o všetkých ostatných veciach, ktoré nevieme ovládať a správne s nimi zaobchádzať. A v dvojnásobnej miere to platí aj o našej slobodnej vôli.

Slobodná vôľa je darom od Stvoriteľa. A mnohí naivní ľudia, obdarení týmto darom sa často pýtajú, ako vôbec môže ten dokonalý a láskavý Stvoriteľ na ľudstvo dopúšťať najrozličnejšie nešťastia, vojny, bolesti, utrpenia, alebo choroby.

Keď je človek bezprostredne vystavený veľkému utrpeniu, začne hľadať nejakého vinníka. Niekoho, kto za to môže! A v takýchto vypätých chvíľach býva vždy naporúdzi Stvoriteľ, ktorý na nás dopúšťa všetko zlé.

Ako však môže Stvoriteľ, ktorý je Dobrom, dopúšťať na ľudí zlo? Zlo nie je dielom Najvyššieho! Zlo je dielom človeka, ktorý dáva podnet k jeho vzniku práve prostredníctvom nezvládnutia svojej slobodnej vôle!

Ako konkrétne?

Človek povstal z Dobra! Preto si každý z nás nesie ukryté vo svojom najhlbšom jadre posolstvo dobra v podobe svedomia a svojich čistých citov. A tento človek, ktorý vzišiel z Dobra a preto je jeho najvnútornejšie jadro dobré, bol Tvorcom poctený veľkou dôverou v podobe daru slobodnej vôle. Bol poctený schopnosťou absolútne slobodne rozhodovať o tom, akými cestami bude kráčať.

A vo svojej slobodnej vôli mal, a stále má na výber medzi dvomi kľúčovými cestami. Prvá z nich je cesta dobra. Cesta dobra, ktorú mu vždy ukazuje jeho najvnútornejšia podstata v podobe impulzov čistých citov a svedomia. Cesta dobra, ktorá je v súlade s najvyšším Dobrom. A ním je Stvoriteľ, jeho Vôľa a jeho Zákony.

Súlad človeka s Vôľou Stvoriteľa, súlad človeka so svojim vlastným svedomím a čistými citmi je cestou Ducha. Cestou šťastia, radosti, mieru a harmónie, ktoré ku každému človeku začnú prúdiť, ak sa zo svojej slobodnej vôle rozhodne ísť touto cestou.

Ale jestvuje aj druhá cesta, pre ktorú sa môžeme rozhodnúť. Je to cesta našej vlastnej vôle! Cesta ignorovania Vôle Stvoriteľa a jeho Zákonov! Cesta ľudského presvedčenia, že existuje ešte aj iný spôsob, ako dosiahnuť šťastia. Cesta domnienky, že ja, človek, to viem lepšie. Že ja sám viem najlepšie, ako dosiahnuť vlastného šťastia. No a nám darovaná slobodná vôla umožňuje každému jedincovi ísť po tejto ceste, ak sa pre ňu dobrovoľne rozhodol.

Táto cesta je však cestou nedokonalosti, vyplývajúcej z nedokonalej ľudskej vôle. Alebo presnejšie povedané, vyplývajúcej z ľudskej svojvôle! A to je presne tá cesta, na ktorej vzniká zlo!

Lebo len Stvoriteľ je Dobro! Len rešpektovanie jeho Vôle a jeho Zákonov je cestou Dobra. Každá iná cesta je nesprávna! A práve na takýchto nesprávnych cestách vzniká zlo! Zlo, ako nevyhnutný dôsledok nerešpektovania Vôle Stvoriteľa a jeho Zákonov! Zlo, ako nevyhnutný dôsledok vlastnej ľudskej svojvôle, pre ktorú sme sa sami dobrovoľne rozhodli.

Pre každého, kto chce vedieť, kde povstáva zlo a kde hľadať jeho príčinu, tak je to práve v tomto. V slobodnom rozhodnutí človeka ísť svojou vlastnou cestou, ktorá ignoruje cestu, ukázanú ľuďom Vôľou Stvoriteľa a jeho Zákonmi. A potom, keď na tejto, ľuďmi dobrovoľne vybranej, falošnej ceste, začne na jednotlivcov i na celé ľudstvo dopadať neblahé ovocie ich vlastného slobodného rozhodnutia, v bolestiach, v strastiach a v utrpení, ktoré to má za následok, začnú zo všetkého obviňovať Stvoriteľa. Stvoriteľa, ktorého Vôľu keby rešpektovali, nijaké zlo by nikdy nemuseli prežívať.

A preto, ak aj ty, človeče, budeš chcieť niekdy obviniť Stvoriteľa za to, čo na teba dopadá, skôr, ako začneš so svojimi obvineniami dobre uváž, či si sa v nedávnej, alebo v dávnejšej minulosti vždy snažil jednať iba v súlade s Jeho Vôľou. Ak si sa však nesnažil, potom ho neobviňuj, ale chlapsky prijmi všetky negatívne dôsledky tvojho minulého jednania. Prichádzajú k tebe totiž jedine preto, lebo ty sám si sa zo svojej slobodnej slobodnej vôle rozhodol ísť svojou vlastnou cestou a ignorovať to, čo ti ukazuje Vôľa Najvyššieho.

A hoci práve z tohto dôvodu prichádzajú na ľudstvo najrozličnejšie nešťastia, tragédie, vojny, choroby a biedy, existuje ešte čosi strašnejšie. Existuje to najstrašnejšie, čo sa človeku musí prihodiť pri nesprávnom využívaní daru jeho slobodnej vôle. Je to duchovná smrť! Je to večné duchovné zatratenie a definitívna duchovná záhuba!

V čom spočíva?

Každý z nás ľudí sa momentálne nachádza na určitej úrovni poznania Vôle Stvoriteľa a jeho Zákonov, a zároveň na určitej úrovni žitia vlastného života v súlade s Vôľou Stvoriteľa a jeho Zákonmi.

Vyjadrime si to trebárs na stupnici od 1 do 10. Ateisti a materialisti sa v tomto smere nachádzajú na stupni 0, pretože všetko duchovné ignorujú. Veriaci rôznych vierovyznaní sa v poznávaní a reálnom naplňovaní Vôle Stvoriteľa a jeho Zákonov nachádzajú na rôznych stupňoch, čo záleží od intenzity ich individuálneho ťahu smerom nahor. Jedni teda stoja na úrovni číslo 5, iní na úrovni číslo 6, a zase ďalší na úrovni číslo 7.

A tak je tomu tu na zemi, ale aj na druhom svete, kam odchádzajú naše duše po odložení fyzického tela. Tak je tomu teda tu, v najhrubšej hmotnosti, ale i tam, na druhom svete, v hmotnosti jemnejšej.

Hmotnosť však, s jej najhrubšou a fyzickou časťou, i s jej jemnejšou a subtílnejšou časťou, speje postupne od svojho vzniku ku svojmu zániku. Ide samozrejme o obrovský časový cyklus, počas ktorého sa majú ľudia duchovne rozvíjať tak, aby dosiahli dokonalého poznania Vôle Stvoriteľa a jeho Zákonov, ako i reálneho života v súlade s nimi. To znamená, aby dosiahli duchovnej zrelosti, čiže stupňa 10, ktorý ich oprávňuje k opusteniu hmotnosti a ku vstupu do večnej ríše Ducha, nachádzajúcej sa nad hmotnosťou. Tejto méty musia dosiahnuť skôr, ako dôjde k rozkladu hmotných svetov, aby z rozkladajúce sa hrubej a jemnej hmotnosti mohli včas uniknúť do bezpečia večnej ríše Ducha.

Na začiatku doby, kedy hrubá i jemná časť hmotnosti začali spieť k svojmu postupnému zániku, bolo ľuďom v učení Krista darované poznanie toho, ako má človek myslieť a žiť v súlade s Vôľou Stvoriteľa a Jeho Zákonmi, aby v tejto, začínajúcej kritickej dobe, bol schopný včas dosiahnuť stupňa 10, a tým uniknúť z rozkladajúce sa hmotnosti. Aj v súčasnej dobe sú ľudia v tomto smere poučovaní v diele „Vo Svetle Pravdy“, ktoré sa zaoberá touto vážnou problematikou.

Na slobodnej vôli každého človeka je však ponechané, akú vysokú mieru duchovného poznania je schopný absorbovať a koľko z neho je schopný uviesť do každodenného života. Nikto nikoho do ničoho nebude nútiť. A už vôbec nie Stvoriteľ samotný! Človek má predsa slobodnú vôľu a iba na jeho slobodnej vôli záleží, ako sa k týmto veciam postaví. Či vážne, so snahou dosiahnuť vo svojich duchovných znalostiach a v bohumilom živote stupňa 10, alebo ľahostajne, nechávajúc všetko bežať akoby v polospánku a duchovnej nevedomosti.

Tam, kam sa človek na stupnici od 1 do 10 zo svojej slobodnej vôle postaví, tam bude stáť. Je čisto na ňom, či tam, kde stojí, zostane natrvalo, alebo či sa bude snažiť dosiahnuť stupňa 10, a tak uniknúť z rozkladajúcej sa hmotnosti do večnej ríše Ducha. Či už na tomto, alebo na takzvanom druhom svete má možnosť vzdelávať sa v poznaní Vôle Stvoriteľa a jeho Zákonov, a zdokonaľovať sa v živote v súlade s nimi.

Či zostávajúci čas ľudia využijú k svojej záchrane, alebo budú všetko ľahostajne ignorovať je len na ich vlastnom slobodnom rozhodnutí. Ak to však budú ignorovať, zostanú vo svojej nevedomosti uviaznutí v hrubej, alebo jemnejšej hmotnosti, aby spolu s ňou nakoniec skončili v rozklade, a tým v definitívnom zatratení vlastnej osobnosti.

Toto všetko máme v rukách prostredníctvom našej slobodnej vôle. A práve preto sa pre mnohých stane ich slobodná vôľa nešťastím, ktoré ich privedie ku skaze. Nikto ich nebude presviedčať a nikto ich nebude nútiť. Zostanú stáť presne tam, kam sa zo svojej vlastnej slobodnej vôle postavia vo vzťahu k poznaniu Vôle Stvoriteľa a jeho Zákonov. Tam zostanú stáť dovtedy, kým ich vír zničenia hmotných svetov nestrhne so sebou.