V týchto dňoch sa spustila tvrdá kritika voči Kulturblogu kvôli jednému článku, ktorý tam bol uverejnený na blogu. Poviem k tomu asi toľko. Mariána Magáta aj ja osobne považujem za extrémistu, ale prezentované výčitky, ktoré som zachytil, jednoducho nepovažujem za férové voči Kulturblogu.
Mne je teda určite sympatickejší niekto, kto v záujme plurality názorov dá priestor aj extrémistovi, než niekto, kto pluralitu názorov nerešpektuje vôbec. Na SME sa mohol do sýtosti vyrozprávať aj Emil Hodál, v rámci veľmi družného rozhovoru s Kovačič Hanzelovou. Teda žiak, ktorý hovoril o postrieľaní svojich oponentov, o tom, že sa jeho oponenti obliekajú ako opice a žijú životy horšie ako smrť, ten dostane v rámci liberálneho denníka veľmi slušný priestor. Lebo “však sa ospravedlnil” – áno, pod tlakom dospelých, ktorí nechceli mať kvôli jeho slovám problémy. Ale konzervatívec v týchto médiách priestor nemá.
Takže opäť – ja som absolútne vzdialený názorom Mariána Magáta, ktoré považujem za neonacistické – ale to fakt ideme vyčítať Kulturblogu len to, že mu jednoducho dal priestor? A ešte budeme Kulturblog posudzovať podľa Magátových názorov? Žiadny z liberálnych kritikov však vôbec nepísal, čomu sa vlastne venujú iní blogeri. Tak keď si chceme robiť názor na Kulturblog, tak si ho robme na základe relevantných autorov, redaktorov a prípadne na základe všetkých blogerov a nie takým spôsobom, že sa vytiahne najväčší exot spomedzi blogerov a teraz je vyčítané redakcii, že tam dovolila uverejniť aj takýto názor.
Alebo môžem teda aj ja bojovať podobnými zbraňami a môžem spomedzi všetkých blogerov na SME vytiahnuť práve blogera, ktorý sa hlásil k pedofilnej orientácii a k tejto téme sa tam aj vyjadroval. A SME jeho blog vtedy nestiahlo.
Namiesto takýchto škandalizácií, bolo by korektné zo strany liberálnych “autorít” typu Kovačič Hanzelovej či Godu, aby polemizovali s názormi, ktoré národovecká komunita naozaj masovo zastáva. A nie, aby si vyberali len také “hrozienka”, aké im pasujú, aby mohli niekoho škandalizovať, aby mohli národovcov a konzervatívcov tendenčne ukazovať ako tých najväčších extrémistov. Lebo takto sa potom vo vzájomnom porozumení medzi konzervatícami a liberálmi naozaj nikam nepohneme. Ale však samozrejme – je mi úplne jasné, že o toto mnohým liberálom vôbec ani nejde…