. Hlavné správy výšku svojich príjmov nezverejňujú, čo je, som presvedčený, troška na škodu, veď prečo nepriznať farbu a do podrobností verejne neoboznámiť prinajmenšom prispievateľov o tom, koľko peňazí dokázali spolu dať dokopy a na čo presne sú využívané. Transparentnosť, ktorou sa môže pýšiť Slobodný Vysielač z Banskej Bystrice musí potešiť srdce nejedného mimovládkara, ktoré tak konečne môže byť pokojné a spokojné.
. Nachádzame sa síce v období posielania 2% zo svojich daní na účty organizácií, ktorým pomáha aj tento spôsob podpory, ale v prípade SV je momentálny stav firemného konta pozoruhodný. Vyjadruje dôveru poslucháčov, ktorí tak oceňujú ten najsprávnejší prístup k hodnoteniu čohokoľvek. Najprv výkon, služba, (ne)kvalita a až potom ocenenie, odmena, vďaka. Väčšina subjektov aj mimo novinárčiny funguje systémom Daj prachy a ťahaj mačku z vreca, dostaneš, čo chceme my a čo my považujeme za správne. Na model SV už nabehli aj Aktuality, kde čitateľ môže čítať všetko a ak je spokojný, nerobí mu problém podporiť redakciu. Budúcnosť je jasná, udržia sa len a len tí, ktorí dokážu poskytnúť kvalitu, kuvičie hlasy kuvikajú, že vraj len populisti, ktorí hovoria a píšu, čo sa ľuďom páči a čo chcú počuť a teda dosť často vraj nie pravdu.
. Nuž, nechajme to na posúdenie a zhodnotenie samotnému čitateľovi, poslucháčovi, čo je a čo nie je “pravda”, lebo dobre vieme, že “mať” pravdu akosi z princípu veci nemôžeme, čo môžeme, je maximálne sa k nej približovať a snažiť sa ju čo najobjektívnejšie popísať. A prečo nie, niekedy aj výsostne subjektívne, na to má každý z nás nárok. Držme palce tým, ktorí chcú médiá hlavného prúdu nie zničiť, ale poučiť, ako sa to robiť má, patrí a sluší. A výraznou mierou k tomu prispievajú najmä, čuduj sa svete, síce nie na materiálne statky bohatí, to práve naopak, rozhodujúca je však miera celkom iného BOHatstva, toho, o ktoré nás nedokáže nikto a nikdy pripraviť – poznanie, skúsenosti, prežitia. A potom je aj dosť jasné, kto je ten najbohatší národ sveta. Veľmi jednoduché, ten, ktorého dcéry a synovia sú nielen chlebom živí. SLOVO, to je to, o čo ide predovšetkým. Ako dokážeme podľa neho žiť. A netreba sa ľakať, nehlása sa tu nejaké nové náboženstvo, nepropaguje cirkev, či sekta. Len sa jednoducho konštatuje, že je celkom vhodné a chvályhodné dodržiavať základné pravidlá slušnosti a pristupovať k blížnemu svojmu s láskou a úctou, pokiaľ si ju zaslúžia, a ak aj nie, ešte stále to nemusí znamenať, že nad tými, ktorí to nedokážu, treba lámať palice. Nie, stačí im byť vzorom, oni vás potom budú nasledovať veľmi radi, rady a ochotne. A budú vďační oveľa viac, ako keby mali byť káraní a trestaní, pranierovaní.