Spasí nás zlatý dukát, nie nová bezpečnostná stratégia. Skutočný strategický problém je PREŽITIE.

Sekundárne dôsledky vírusu, o ktorých som už neraz písal v blogoch, už spôsobujú aj nedostatok náhradných súčiastok, aj zníženie výroby, aj prepúšťanie, aj dlhodobý prepad akcií, aj zúfalý nedostatok elektroniky. Potvrdzuje sa, že v princípe sa nič nestane tým, že si nekúpim nový mobil, alebo o pár rokov odložím kúpu auta. Nepocítime ani to, ak si dámy vymenia šatník za oveľa dlhší čas. Stratég, aj letec, sa zameriavajú na skutočný hĺbkový problém, ktorému čelia. Nie na pôvod ťažkostí.

Ak ide o život, priority treba prehodnotiť. Každý by očakával, že minister zahraničných vecí by mal byť stratég. Jeho vyhlásením, že prvou prioritou je prijatie bezpečnostnej stratégie, ho deklasovalo na taktizátora. Rovnako, ako podpora nezmyslu o použití chemických zbraní štátom, ktorý sa všetkých chemických zbraní pod medzinárodným dozorom zbavil. Stratéga necharakterizuje schopnosť vidieť to, čo má podhodené, alebo to, čo vidia všetci. Stratéga charakterizuje schopnosť vidieť za imaginárny roh, schopnosť predvídať, schopnosť vidieť skryté hĺbkové korene.

Viem si predstaviť, že niekomu karanténa môže ublížiť. Ale teraz po návrate z ďalekého západu, a nastavenia v novom časovom pásme, sa treba prebudiť do reality pán minister. Skutočný problém súčasnosti nie je v počte nakazených, ani v splnení sľubu budúcim chlebodarcom po skončení ministrovania, v označení Ruska za nepriateľa. Ten leží v menej viditeľných vážnych dôsledkoch. A tie nie sú spôsobené vírusom. Tie sú spôsobené tým, čo existencia a spôsob šírenia vírusu, ako aj neexistencia liečby vyvolávajú: STRACH, BEZRADNOSŤ, PANIKU, hroziaci hladomor. Prioritnou úlohou bude zabezpečenie toho, od čoho závisí prežitie.

To znamená dostatok potravín za primerané ceny. Vrátane vody. Nasledovať bude dostatok zdrojov na zabezpečenie tepla. Bude potrebné zabezpečenie možno aj základných liekov. Bude potrebné obnoviť priateľstvá s tými, ktorých sme od seba neprezieravo odkopli, ale ktorí nám pomáhajú. Na rozdiel od sebecky sa prejavujúcich formálnych priateľov a spojencov. Horúca vojna aspoň v najbližšom čase nehrozí. Ekonomické dôsledky pandémie COVIDu zamestnajú politikov po celom svete na pár rokov. Budeme potrebovať a budú chýbať základné veci. Ostatné je podružné. Nepodstatné je aj dokončenie bezpečnostnej stratégie, keďže svet sa zásadným spôsobom transformuje. Už nikdy nebude taký, ako ten doterajší. Aj spojenectvá a priateľstvá sa prehodnotia a vyčistia. Ide totiž o prežitie, o zásoby. Každý štát už hrá na seba. Solidarita v kríze už veľmi rýchlo zanikla. Faktom zostáva, že lavína je už spustená. Buď ujdeme, alebo nás zavalí a zničí.

Už sa ukazuje že nová vláda podceňuje a nemá odvahu robiť preventívne kroky v tom, čo je ešte na vzdialenom obzore, ale čo je rovnako dôležité, ako zastavenie šírenia infekcie. Už sa ukazuje potreba odstránenia monopolu vlastníctva vodných zdrojov, regulácie vývozu drevnej hmoty, pokračovania v núdzovom režime uhoľných baní, obnova rudných baní, podpora roľníkov. Už sme zanedbali včasnú vládnu reguláciu život zachraňujúcich plodín na zabezpečenie dostatku základných potravín v kritickom období zimy. Neboli vydané pokyny a povzbudenie na radikálne rozšírenie chovu hospodárskych zvierat. Určite je potrebná štátom podporovaná obnova niektorých kapacít zrušených cukrovarov, mlynov, konzervární, mliekarní, bitúnkov. Nebola zavedená regulácia, ba zastavenie produkcie technických plodín na zisky. Vláda za 3 týždne nepovzbudila vlastníkov záhrad a drobnochovov na podporu tvorby zásob. Zatiaľ sme nepočuli ani náznak pochopenia skutočného problému. Nová bezpečnostná stratégia nás ani nezachráni, ani nenakŕmi.

Tým vzniklo vážne podozrenie, že doplatíme na podcenenie obnovy zdevastovanej produkcie mäsa z vlastných chovov, aj mlieka a syrov. Toho, čo dnes vo väčšine dovážame. Opatrenia bolo potrebné robiť na začiatku jari. Bolo potrebné podporiť všetkých usadených malých roľníkov, nie cudzích vlastníkov a nájomcov pôdy, pre nich iba generátorky zisku. Namiesto toho vládcovia zabíjali čas na nekonečných plačovkách. O potrebe pozrieť sa na to najzávažnejšie bezpečnostné ohrozenie, ktoré je terciálne a nevidno ho, som písal už pred mesiacom tu: https://blog.hlavnespravy.sk/18733/s-virusom-suvisi-kriticka-uloha-pochopit-co-je-skutocny-problem/ Teraz treba konať, nie sa schádzať na nezmyselných konferenciách pri príprave Bezpečnostnej stratégie. Čelíme reálnej kríze, máme reálny stav, ktorý je svojim charakterom vojnový!!!

Zdedených (čiže tých, zaspatých v čase) „klasických“ politikov nezaujímala schopnosť uživenia, oni potrebovali zbierať dane, potrebovali závislých ľudí, potrebovali veľa zamestnancov, ale iba neveľa veľkopodnikateľov. Dnes bude treba podporiť samoživiteľstvo, to, čo bolo spojené s tradičným gazdovským myslením. Budem dúfať, lebo som si istý, že na Slovensku existujú rozumne uvažujúce odborné kapacity, ktoré majú plán na prežitie národa. Na zabezpečenie návratu pôvodnej vysokej miery sebestačnosti pre prípad akútne hroziaceho hladomoru.

Nepochybujem, že takéto kapacity nemajú globalistickú posadnutosť a disponujú aj komplexným konceptom na okamžité uplatnenie a poskytnutie vládcom. Hroziaca potravinová kríza neposkytuje čas na experimenty a váhavosť. Bude nutná akčnosť a odvaha. Aj odvaha na ignorovanie sankcií a zabezpečenie chýbajúcich surovín povedzme z Ruska. Konať bolo treba na jar, teraz sa nám to môže vypomstiť vtedy, keď už bude neskoro, od začiatku zimy do nasledujúceho leta. História už pozná prípad, keď národ s najkvalitnejšou pôdou na svete, pod stalinskou tyraniou, vymieral vo vysokých miliónoch na hladomor. Ukrajinci.

Trvám na tom, že nie je normálne, aby na rozdiel od minulosti a na rozdiel od mnohých krajín, ktoré som precestoval, naše pasienky boli prázdne, bez oviec, kravičiek, niekde aj prasiat vo voľnom výbehu. Nie je normálne, aby sme produkovali masívne plochy repky a draho dovážali nad 60% základných potravín, ktoré sme schopní dorobiť. Minimálne to stojí za vážne zamyslenie. Spamätajme sa a začnime chápať skutočný problém, ktorým sú terciálne dôsledky krízy. Euroúradníkom je to úplne jedno, nečakajme spásu od nich. Oni a extrémistickí liberálni kolaboranti majú presne opačnú politiku a opačný záujem. Oni potrebujú vytváranie závislosti a posilňovanie svojej moci.

Konať môže, mohla a bude môcť len národná vláda, ktorá má legitimitu a politickú odvahu. Myslime predovšetkým na seba. V časoch nedostatku reči o solidarite a jednote už dávno vymizli. Vari to nevidíme? Každá vláda sa stará o svoje problémy, o svojich ľudí. Centrálni bangstri už rozkrúcajú rotačky na tlačenie peňazí, inflácia a štátne bankroty čoskoro zničia hodnotu peňazí. Skutočnú hodnotu budú mať vlastné zásoby na prežitie, čiže plné komory a špajzičky tých, ktorí si spomenú na múdrosti predkov. Vypečme s hypercentralizačnými hyenami. Ignorujme zločincov z Bruselu. Zločincom sa nedáva šanca na reparát, treba ich izolovať. Zrušme podpis pod Lisabonskú zmluvu a zaveďme svoju menu: slovenský zlatý dukát. Krytý vlastnými zásobami zlata, ktoré stále máme v podzemí a v haldách.

Je evidentné, že táto koaličná vláda doteraz nechce pochopiť závažnosť problému. Vysoké percento protištátnych liberálnych živlov v jej radoch sa ukazuje ako bremeno. Náš vládca, stále častejšie znovu označovaný za šaša z Trnavy, sa zatiaľ nepremieňa na kráľa a odvážneho vládcu svojho koaličného stáda. Pritom stačí nepanikáriť, nevybíjať sa v hlúpostiach ako je podávanie nezmyselných trestných oznámení na predchodcu vo funkcii.

Namiesto toho treba pripraviť komplexný plán, ako som to už dávno navrhoval. Popri riešení primárnych dôsledkov stavu (tieto nechať na expertov v krízovom manažmente), treba riešiť sekundárne, teda ekonomické dôsledky. Tu si nechať poradiť od vlastenecky sa prejavujúcich (teda antiliberálnych) národohospodárov. Ale absolútne kritickou úlohou je už teraz zanedbané a prepasené riešenie terciálnych dôsledkov stavu. Pri tom treba počúvať vlastenecky sa prejavujúcich (čiže antiliberálnych a antiglobalistických) pôdohospodárov a potravinárov. Tento je nutné začať systémovo realizovať. V ZÁUJME PREŽITIA. Aj v záujme toho, aby vládcovia mali komu vládnuť a aby vás mal kto voliť.