Nevesta zmenená na neviestku?

Po II. Vatikánskom koncile sa  dostala do učenia Magistéria veta: ” Pravá Kristova Cirkev je vo vnútri katolíckej Cirkvi”.

Čiže je to už iná káva, oproti tomu, čo sa dlho dlho vyučovalo, že celá RKC je pravou matkou cirkvou? Málokto si túto inteligentnú zmenu a vývoj v učení povšimol. Ktosi si uvedomil, že nie všetko je tam kóšér…

Negatíva okolo a naša reakcia na ne o nás všeličo prezradí. Tak to bolo aj za socializmu u nás, kedy sa kňazi rozdelili na mierových pracovníkov a na bojovníkov. Akoby inému bohu sa klaňala skoro jedna tretina duchovných v ČSSR. Iba sa viezli vo vláčiku, chválili vládu, čo šliapala po ľudských právach. A čo je najpodstatnejšie pre apostatov: nikdy verejne páchateľov neprávosti ani slovkom nekritizovali. A benefity sa im len tak sypali…

V Nemecku sa v r. 1933 dostal ku moci fúrer. Pápež Pius XI. na diaľku vytušil, že jeho národný socializmus je až príliš zropušená ideológia, a v r. 1937 encyklikou včas veriaci svet  a najmä nemecký národ varoval. Ako zareagovala nemecká biskupská konferencia?  Encyklika sa v kostoloch čítala, fúrer sa rozčertil. Jeden bod po druhom z konkordátu s Vatikánom pošliapal. V r. 1939 vyhlásil II. sv. vojnu. Pustil sa on extraprudko proti boľševizmu a vládcom interacionálnej klike svetového kapitálu. Boľševici ho porazili a frustrovaný miesto správcov kapitálu zlynčoval okrem mnohých iných 6 mil. nie tých najbohatších židov.

Proti jeho hrôzovláde sa ozývalo iba pár verných. Väčšina nemeckých biskupov hecovala fúrera do vojny. Ich pastiersky list v sept. 1939 a ňom aj toto:  „V tejto rozhodnej hodine nabádame našich katolíckych vojakov, aby poslušne konali svoju povinnosť voči Vodcovi a aby ako jednotlivci boli ochotní plne sa obetovať. Vyzývame verných, aby sa pripojili k vrúcnym modlitbám, aby Božská Prozreteľnosť viedla túto vojnu k požehnanému úspechu.“

VOJNOVÁ MODLITBA ZA RÍŠU , pod týmto nadpisom vyšiel 7. decembra 1941 v prvom vydaní novín The New York Times tento článok: „Katolícki biskupi sa modlia vo Fulde o požehnanie a víťazstvo… Na zasadaní nemeckých katolíckych biskupov vo Fulde navrhli zaviesť zvláštnu ‚vojnovú modlitbu‘, ktorá má byť prečítaná na začiatku a na konci každej bohoslužby. Modlitba obsahuje prosbu, aby Prozreteľnosť požehnala nemecké zbrane víťazstvom a aby chránila život a zdravie všetkých vojakov. Biskupi okrem toho nariadili katolíckym kňazom, aby aspoň raz za mesiac v jednej zvláštnej nedeľnej kázni spomínali nemeckých vojakov ‚ na pevnine, na mori a vo vzduchu‘.“ Niektorí aj hrdo hajlovali.

Existuje záznam nejakej verejnej prorockej kritiky nacistov od nášho vtedajšieho prezidenta J.Tisa?  Skôr sa dočítame, že pri verejnej reči 30.10.1944 v BB po ukončení SNP  povedal aj:

“Beneš povedal ďalej, že poďte proti Nemcom a bratislavským zradcom, ktorí sa spájajú s Nemcami, lebo Nemci prišli vraždiť Slovákov tak, ako vraždia všetkých Slovanov. Benešovi by bolo bývalo po chuti, keby sa boli dali Slováci do boja, vtedy by nás bol pochválil. Videl, že sme mali nielen rozum, ale aj pocit zodpovednosti voči slovenskému štátu, keď sme vo vedomí, že proti cudzincom tu nashadzovaným sami nestačíme, požiadali Veľkonemeckú ríšu, aby nás chránila. A česť nášmu ochrancovi Adolfovi Hitlerovi, sláva jeho armáde, jeho všetkým spolupracovníkom, zbraniam SS, sláva tu prítomnému pánu generálovi a ostatným veliteľom divízií, že prišli nám pomôcť, a ako ste počuli z úst pána generála, prišli nám znovu nastoliť samostatný slovenský štát.“

…”bratia, vydržte! Máme ochrancu Veľkonemeckú ríšu a jej vodcu Adolfa Hitlera. S jej pomocou dúfame znovu začať a ísť napred. Ďalej je tu slovenský charakter, slovenská povaha. Táto má dve vlastnosti-, skromnosť a pracovitosť. V skromných pomeroch sme všetci vyrástli a skromnými sme ostali, aj keď sme sa dožili vrcholných postavení.”

Fero nazval túto vrajkatolícku už nie diplomaciu, ale zropušenú propagandu,  náboženskou prostitúciou.

O takom niečom sa v katechizme KC nedočítate. Ani ako o veľkom varovaní pre duchovných. Ani to, aký je rozdiel medzi nevestou Kristovou a neviestkou z Apokalypsy sv. Jána. Roky medzi kňazmi sa o tom ani nič neprednáša, ani nedebatuje, ani výchovne nevaruje. Asi sa nás niečo podobné ale vôbec netýkalo a už nebude ani týkať?..

Snáď nám v tom dá jasno slovo pápeža Benedikta XVI. pri návšteve nemeckého parlamentu Reichstagu v sept. 2011:

“Samozrejme politik hľadá aj úspech, ktorý mu otvára možnosti pre efektívnu politickú činnosť. No úspech je podriadený kritériu spravodlivosti, vôli realizovať právo a múdrosti práva. Úspech môže byť však pokušením, ktoré otvára cestu zneužívaniu práva a ničeniu spravodlivosti. „Odober právo – a čo potom rozlíši štát od veľkej bandy lúpežníkov?“, povedal sv. Augustín (De civitate Dei IV, 4, 1). My, Nemci, vieme z vlastnej skúsenosti, že tieto slová nie sú prázdnou frázou. Zakúsili sme oddelenie moci od práva, ba dokonca protirečenie medzi mocou a právom, pošliapanie práva až natoľko, že sa štát stal nástrojom ničenia práva – stal sa veľkou bandou zbojníkov, veľmi dobre organizovanou, ktorá ohrozovala celý svet a viedla ho až k samotnému okraju priepasti.”

Keď bol nemeckým kard. Ratzingerom, napísal, že biskupské konferencie  nepatria ku nezrušiteľným prvkom v cirkvi. Vraj nemajú učiteľskú funkciu. Neraz tam zavládne aj skupinový duch bez osobnej zodpovednosti. A preto sa rodia povrchné dekréty. Proti nacizmu boli iba jednotliví biskupi. Prehlásenia vtedajšej bisk. konferencie Nemecka boli bez sily. A v skutočnosti v tej vážnej situácii boli zradou cirkvi aj národa.

Ešte si budeme stále naivne namýšľať, že nevesta sa nemôže zmeniť na neviestku? Ak je niekto otcom, je dôstojné a správne napr. aj o tomto nepoučiť a nevarovať svoje deti? A podobne duchovný otec  svojich veriacich?