Zamyslenie
Naša planéta sa dusí, preto odpovedá svojským spôsobom na naše počínanie. Dnes som zliezol z hôr do mesta. Vy to tak nevnímate, pretože v tom žijete. Každý kúsok trávnika posiaty odpadkami, na kríkoch vejú mikroténové zástavy. Veď je to raj pre akýkoľvek vírus. Ale nielen v meste. Cez víkend sme si urobili s priateľkou výlet do Moštenice. Od nás je to len pár kilometrov. Davy ľudí tam kmásali čerstvo vzídený medvedí cesnak. Sadli sme si na peň pri potoku, pod nohami rozlámané plastové vedierko, a pozerali sme do vody na starú ojazdenú pneumatiku. Romantická chvíľka. Do Moštenice už viac nepôjdeme. Ako každú jar som vyzbieral niekoľko vriec odpadu aj u nás hore na lúkach, poliach, jarkoch okolo poľných ciest, aby som sa cítil v prírode ako v prírode a nie ako na smetisku. Mnohí sedíte teraz doma v karanténe, nemôžete vysedávať v obchodných centrách, vylezte s vrecom z pohodlia domova a vyzbierajte tie smetiská okolo bytoviek, v obciach vyzbierajte bodrel z celého katastra. Tu musíme začať, ak chceme prežiť. Zmenou seba, svojich postojov, svojho konania. Pretože situácia je naozaj vážna. Pestujme si lásku k prírode, lásku k sebe samému.
V Moštenici sme narazili na starý altánok so železitou vodou, evidentne desaťročia zanedbaný. Voda tam ešte je, ale už nevyteká, stojí tam zapadaná lístím. Do Jasenia chodím za robotou, minulý týždeň som v Kyslej doline doslova nakvapkal z prameňa 1,5 litra vody asi za 10 minút. Týždeň skôr som nabral päťlitrovku za kratší čas. Napájadlá pre dobytok u nás za dedinou napája prameň tečúci cícerkom, minulé leto bol výdatnejší ako dnes. A to je jar, čas kedy mali zurčať bystriny a potoky hučať dolinami. Čo bude o mesiac? Aká úroda na jeseň? Vesmír má rôzne metódy, ako nás primäť k pokore. Kedysi každý prameň v lese bol vyčistený, pastieri, alebo hubári ich čistili automaticky, ešte sa s ním aj porozprávali. Môj starý otec ho prehlboval dlaňami a obstavával kameňmi, aby sa z neho mohol napiť, keď pôjde najbližšie okolo s ovcami.
Dnes, akosi častejšie ako obvykle, mnohí nastavujú dlane a žiadajú milodary. Šanujme si ich, nie sú určené na prijímanie milodarov, ale na prácu. Budeme ich ešte veľmi potrebovať.