Ja len vyvaľujem oči, keď čítam správy na nete. Čo všetko chceme zachraňovať? Vlády evidentne nerozumejú, že toto nie je žiadna kríza. Jedná sa o kolaps systému. Totálny kolaps. V niektorých predchádzajúcich článkoch som spomínal, že k tomu dôjde, že sa treba pripraviť. No, zbytočné je byť po vojne generálom, treba prijať situáciu tak, ako je a hrať s kartami, ktoré práve máme na ruke. Myslím, že historici práve pochopili, prečo tak náhle zmizli svetové civilizácie, prečo zo dňa na deň skolabovali ríše. Stále nie sme schopní poučiť sa z chýb minulosti. Akákoľvek silná koncentrácia, či už ľudská, alebo koncentrácia moci je slepá ulička vývoja spoločnosti. Takáto spoločnosť je veľmi, naozaj veľmi zraniteľná. V presvedčení o vlastnej bohorovnosti žiadnu skazu však nepripúšťa. O to viac sa približuje moment rýchleho konca.
Predpokladal som, že EÚ sa rozsype v dobe, keď skončia eurofondy. Lenže eurofondy nemohli skončiť len tak, pretože to je systémový korupčný nástroj moci. Muselo nás k tomu niečo popostrčiť. Akonáhle k postrčeniu došlo, potvrdila sa správnosť porekadla, že košeľa je bližšia ako kabát. Ihneď sa prejavila dovtedy proklamovaná solidárnosť európskych štátov, kedy Nemecko zadržalo zaplatené dodávky zdravotníckeho materiálu svojim bližším, či vzdialenejším susedom, Taliansko sa dokonca obrátilo so žiadosťou o pomoc k nášmu spoločnému nepriateľovi Rusku, pretože priatelia ho ponechali napospas osudu. No predstavte si to. Podľa vyjadrení niektorých horlivých zástancov NATO a EU je teraz Taliansko okupované Rusmi, pretože títo tam poslali svojich vojenských špecialistov vycvičených pre boj s bionepriateľom a vojenskú techniku na to určenú. Taliani to Rusom určite nikdy nezabudnú. Okrem toho sa naplno preukázala nefunkčnosť riadenia EU molocha, kedy jeho politickí predstavitelia poskytovali politické vyjadrenia týkajúce sa koronavírusu bez akéhokoľvek pochopenia podstaty problému. Takže v tomto momente už môžeme hovoriť o EÚ v minulom čase. Nepamätám sa, že by EÚ zvládla čo len jedinú výzvu týkajúcu sa jej vlastnej bezpečnosti, alebo ochrany blahobytných výdobytkov svojich občanov.
Samozrejme, všetci chcú zachraňovať ekonomiku. Nerozumejú, že kapitalistický, večne nenažraný konzumný systém práve skončil. Nebudeme už môcť zvyšovať príjmy, budeme musieť znižovať výdavky (aj to bude úplne inak). Nebudeme už rozmýšľať v intenciách čo ešte potrebujem, ale čo k životu nepotrebujem. Politika je správa vecí verejných. Každá vláda by mala len svietiť, kúriť a šetriť, žiadna to však nerobila. Keby sme budovali životaschopnú spoločnosť, dnes sme nemuseli čeliť existenčným výzvam. Nikto nám už nepomôže, ani vlastný štát. Všetci dúfajú, že život sa vráti do zabehnutých koľají. Nie, už to nebude možné. Treba vyjsť na anglický trávnik pred domom, zavolať suseda nech ho rozorie traktorom, aby sme mohli zasadiť krumple a fazuľu, vyhnať z voliéry afganského chrta, obiť ju doskami a chovať tam sliepky, alebo ošípané. Chrta uviazať na reťaz, aby ich strážil. Vláda by mala svietiť, kúriť, nachovať a napojiť pospolitý ľud. Ako to chce urobiť neviem. A nevie to zrejme ani ona sama. Keď uvažujem logicky, odvíja sa nasledovný scenár. Štátu nik nepožičia, bude musieť prepustiť polovicu štátnych zamestnancov. Aby nielen títo prežili, bude nutné zrušiť platenie daní pre fyzické osoby. Ľudia nebudú schopní platiť účty. Bude nutné prevziať vodárne, elektrárne, plynárne, pekárne, mliekárne, mäsovýrobu a ich dodávateľov. Hádam si Slováci nebudú opravovať vodovody, piť vlastnú vodu a zisky posielať do Francúzska, Talianska, Nemecka a daňových rajov. Zastaviť exekúcie. Zabezpečiť naozaj bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Okamžite zabezpečiť potravinovú dostatočnosť Slovenska, alebo jesť o polovicu menej… To sú praktické kroky a radšej ich ponechám na odborníkov. Všetci chceli vládnuť, vyhrať voľby, určite vedia lepšie ako ja, čo treba robiť. V každom prípade vláda bude stáť pred ťažkou dilemou či zachrániť ľudí, alebo ekonomiku. Skôr, či neskôr bude prinútená urobiť múdre rozhodnutie. Ale nebude to hneď. Až keď vyčerpá všetky nemúdre pokusy.