Tento článok je akýsi informačný UPGRADE prvej časti Monopoly pre dospelých – Srbsko, kde neboli uvedené dnešné informácie. V čase písania prvej časti som ich nepokladal za dôležité a dĺžka článku aj bez nich, presahovala štandardný rámec. Ale situácia na Balkáne sa rýchlo mení a spomínané informácie dostávajú nový rozmer. Pokúsim sa zhrnúť tie najpodstatnejšie udalosti, ktoré sa čiastočne dotýkajú aj Slovenska a ktoré som v našich mediach zatiaľ nezachytil.
Pre úplnosť sa vrátime do roku 2018. V tom čase bol premiérom Kosovskej republiky Ramuš Haradinaj / bývalý veliteľ kosovskej oslobodeneckej armády UÇK /, ktorého vláda rozhodla o uložení sto percent ciel na tovar zo Srbska, Republiky Srbskej a Bosny a Hercegoviny, čím sa výrazne oslabila srbská ekonomika. Podľa odhadov srbského ministerstva obchodu sa objem vývozu do Kosova znížil o jeden milión EUR za deň. Haradinaj v roku 2019 na funkciu premiéra abdikoval, keď ho tribunál v Haagu opätovne predvolal ako obžalovaného /v Haagu bol obvinený z vojnových zločinov dvakrát – najskôr v roku 2008 a potom v roku 2012/
Začiatok marca 2020. Srbský prezident Aleksander Vučić sa na návšteve vo Washingtone stretol s Richardom Grendellom/ešte o ňom bude reč/, povereným dialógom medzi Belehradom a Prištinou, s poradcom pre vnútornú bezpečnosť Robertom O´Brienom a s ministrom zahraničných vecí USA Mikeom Pompeom. Zároveň, bol v tom čase vo Washingtone aj kosovský prezident Hašim Tači, ktorý sa so srbským prezidentom Vučićom stretol tiež. USA nesúhlasili s čiastočným, alebo podmieneným zrušením sto percentných ciel, ktoré bolo ohlásené novým kosovským premiérom Albinom Kurtim koncom februára. Spojené štáty požadovali od Kosova úplné zrušenie ciel na dovoz tovaru, ktoré uvalilo Kosovo na srbský tovar.
Kosovo ich na Srbsko uvalili kvôli jeho úsiliu o blokovanie vstupu Kosova do medzinárodných organizácií.
Ak má nasledujúca informácia súvis s návštevou kosovského prezidenta Tačiho vo Washingtone a tvrdohlavý postoj kosovského premiéra ohľadom cieľ, znamenalo by to zmenu postoja USA voči Srbsku. Minimálne sa na Balkáne niečo deje. 25.marca 2020 hlasovalo 82 zo 120 poslancov v kosovskom parlamente za odvolanie vlády Albina Kurtiho. Čím padla Kurtiho vláda. Po hlasovaní Kurti zaútočil na vodcov Kosovskej demokratickej ligy, najmä na Isu Mustafua. Následne Mustafa povedal, že už hovoril so zvláštnym vyslancom USA pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou, Richardom Grendellom. Kruh sa nám pekne uzavrel.
Macedónsko sa stalo 30.členom NATO
Faktom je, že postoj USA a EÚ ohľadom Balkánu, nie je jednotný. Navyše súčasná situácia ohľadom COVID-19 nenahráva popularite EÚ, ani v samotnom Srbsku. Dodávku zdravotníckeho materiálu poskytlo Rusko. EÚ síce vyčlenila milióny EUR na pomoc pri zvládaní pandémie, ale Srbsko ako nečlenská krajina, sa k zdravotníckemu materiálu, nemalo ako dostať – pre zákaz vývozu z krajín EÚ bez osobitého povolenia. Srbsko kritizovalo postoj EÚ a požadovalo aby mali kandidátske krajiny rovnaké možnosti ako členské štáty.
V Srbsku sa pred pár dňami uskutočnilo prvé súdne konanie prostredníctvom video hovoru cez Skype. Dotyčný bol obvinený za porušenie povinnej karantény po vstupe do krajiny, ktorú mu nariadila hygienická inšpekcia
Na margo rastúceho tlaku na srbský zdravotnícky systém a po snahe povolať do krajiny zdravotníkov pracujúcich mimo Srbska, prevažne v EÚ, sa minister zahraničných vecí Ivica Dačič, vyjadril takto : „ Hovorí sa im, že ak sa teraz vrátia do Srbska, už nikdy si nebudú môcť nájsť prácu v EÚ, je to poburujúce a nezvyčajné“
Európska únia sa bude pokúšať o udržanie vplyvu v tomto regióne. Včera, dňa 27.marca 2020 vyšla na srbských serveroch informácia, že členské štáty EÚ sa dohodli na vymenovaní bývalého slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, za osobitého zástupcu EÚ, pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou /od roku 2007 pôsobil ako vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu/. Funkčné obdobie bolo stanovené na jeden rok, tj. do 31.marca 2021. Na tento post navrhol Lajčáka minister zahraničných vecí EÚ Josep Borel.
Bude zaujímavé sledovať postoj Miroslava Lajčáka voči Srbsku. Ten sa, okrem iného, pri podpise dohody Srbska o vstupe do Euroázijskej hospodárskej únie EAHÚ, vyjadril nasledovne : “Ak myslíte svoju európsku orientáciu vážne, potom zrejme robíte politické rozhodnutia, ktoré vás k nej približujú. Toto nie je jedno z nich”