Z času na čas každý z nás jazdí po Slovensku a aj pohľad cez okno automobilu človeku napovie, ako sa kde žije. Nemožno si nevšimnúť značný pokrok, ktorý Slovensko zaznamenalo za posledných povedzme päť, desať rokov. Ľudia opravujú domy, cesty brázdi čoraz viac nových áut, cesty sa opravujú, ulice sú úhľadnejšie. Nezamestnanosť klesá, inflácia je v norme, reálne platy stúpajú.
Čo by Slovák s priemerne výkonnou dlhodobou pamäťou ešte chcel? Chcel by tu zažiť nejaké dobrodružstvo s neštandardnými stranami, ktoré poriadne ani nevedia, čo by vlastne chceli?
Každý má svoje chyby, aj v Smere je určite niekoľko jedincov, ktorí svoju funkciu vnímajú len ako prostriedok k vlastnému obohateniu sa a na svoje okolie bližšie i širšie nemyslia. Neberú svoje poslanie ako službu národu.
Každý rozumný politik však vie, že je súčasťou komunity, aj on sa chce normálne poprechádzať po ulici, nechce byť pritom fyzicky či verbálne napadnutý, nechce, aby ľudia naňho pľuli, vykrikovali.
Politika má byť služba národu, úsilie, aby národ bol spokojný, aby mal dobré podmienky pre život. Snaha o trvalo udržateľný rozvoj, harmóniu a následne kontinuitu.