„Pozdrav odo mňa Bolka
a povedz mu, že je najlepším pápežom, akých som poznal /poznal som iba Jána Pavla II. /“ – napísal mi, aj s poznámkou v zátvorke, pred mojím odchodom do Vatikánu známy poľský spisovateľ Wojciech Zukrowski, bývalý predseda Zväzu poľských spisovateľov. Po prečítaní jeho riadkov som si spomenul na stretnutie s Wojciechom v jeho varšavskom byte, keď mi rozprával ako s Karolom Wojtylom počas vojny pracoval v krakovskom kameňolome Solvay. Povedal mi, že Bolek, tak Wojtylu volali, bol fajn chlapík. Majster Zukrowski mi nepovedal, že spoločne navštevovali aj tajné prednášky a tiež sa mi nepochválil, že ho Ján Pavol II. pozval do Vatikánu na slávnostnú inauguráciu a že má s ním čulú korešpondenciu. Wojciechovi Zukrowskému som pri osobnom stretnutí sľúbil, že pozdrav odovzdám, ale mal som s tým trošku problém: prijatie u pápeža po odovzdaní poverovacích listín veľvyslanca má charakter štyri oči, bez svedkov. To naše trvalo takmer 25 minút, tak mi povedali, ja som to nemeral. Ako veľvyslanec som nemohol pri prvom oficiálnom stretnutí s hlavou Katolíckej cirkvi navodiť familiárny tón. Situácia na záver stretnutia vznikla sama, keď mi pápež povedal, že aj on mi chce dať dar. V protokolárnej inštrukcii, ktorú zasiela Svätá stolica na ambasády pred odovzdávaním poverovacích, bolo uvedené, že pontifik nedáva veľvyslancom pri tejto príležitosti vecné dary. Ruženec a oficiálnu pápežskú medailu zrejme berú ako pozornosť hosťom po stretnutí s pápežom. Pápež mi oznámil, že sa môžem stretávať s jeho osobným tajomníkom Stanislavom Dziwiszom. Dodnes vidím pohľad Jeho Svätosti, keď mi to hovoril. Uvedomoval som si, že dostávam od pápeža už po prvom rozhovore dar, ale až neskôr som zistil, aký dar mi, ako veľvyslancovi, pápež dal. A pontifik, keď mi to hovoril, sa akoby usmial, bol som meter od neho, vnímal som to. Poďakoval som za nečakaný dar a vtedy mi napadlo, že môžem niečo dodať, že na záver stretnutia je to v tejto atmosfére vhodné. Tak som po poľsky pápežovi odovzdal pozdrav od nášho spoločného priateľa Wojciecha Zukrowského, nepovedal som, že mi napísal, aby som odovzdal pozdrav Bolkovi. A vtedy na ubolenej tvári Jána Pavla II. zaihral úsmev spomienok: „Dziekuje, dziekuje, Bóg zaplać, tez milo wspominam“, odvetil budúci svätý.
Wojciechovi Zukrowskému som už neodpovedal, že som pozdrav odovzdal, maily ešte nefungovali a mňa pohltila každodenná robota. Až keď som sa dozvedel, že majster Zukrowski v roku 2000 odišiel z tohto sveta, tak som mu to duchovným mailom oznámil. A písomne to činím teraz. I keď zbytočne, lebo možno Bolek mu to povedal skôr.
Z pripravovanej knihy spomienok veľvyslanca Mariána Servátku
.JPG)
.jpg)
