Liberálna oligarchia s názvom SMER – Sociálna demokracia

V sobotu nás čaká ukončenie dlhoročnej nadvlády SMERU SD (s malou prestávkou v rokoch 2010-2012), ktorej renomé sa na jej konci „vďaka“ koronavírusu podarilo aspoň kozmeticky vylepšiť dosluhujúcemu premiérovi Pellegrinimu. Nebyť tých pofidérnych nákupov rúšok (https://transparency.sk/sk/preco-v-case-koronakrizy-riesime-ceny-nakupov/), ktoré zadali štátne hmotné rezervy novovzniknutým schránkovým firmám, teda zatiaľ vieme len o týchto pofidérnych nákupoch a pravdepodobne ich bude viac, tak by Pellegrini svoje pôsobenie na pozícii „náhradného“ premiéra ukončil ako národný hrdina.  Ale….

Keď prekonáme pandémiu a život sa vráti do zabehnutých koľají, tak hneď budeme čeliť následkom, ktoré zapríčinila pandémia a po sčítaní mŕtvych, bude nutné vyčísliť aj hospodárske škody na ekonomike a na obyvateľstve. Už teraz s istotou „nad 100%“ môžeme povedať, že sociálny štát bude potrebný ako nikdy pred tým. Na Slovensku sa ako tá najsociálnejšia strana tvári práve SMER – sociálna demokracia, ktorá samu seba ľúbi prezentovať ako jedinú záruku existencie sociálneho štátu. Avšak, keď si odmyslíme reči a propagandu, pozrieme sa na smerácke skutky, tak zrazu zistíme, že sa nejedná o žiadnu sociálnu demokraciu, ale o liberálnu bezbrehú oligarchiu.

Oligarchiu a oligarchov asi netreba nikomu bližšie predstavovať, mali by sme to všetci poznať. Žijeme v oligarchickom systéme (a veru nezmení to ani nová Matovičova vláda). Čo sa však mnohým asi zdá prekvapivé je to, že SMER-SD považujem za liberálnu stranu. Áno, je to liberálna, pravicovo orientovaná strana, ktorá má akurát tak sociálnu, ľavicovo orientovanú rétoriku (niektorí ako Blaha sú o tom možno aj úprimne presvedčení, všetka česť). Skutky hovoria za všetko! Jedine liberálna pravicová strana dokáže vytvoriť oligarchiu takých monštruóznych rozmerov ako sa to podarilo práve SMERu počas jeho panovania. Bezbrehé predražené tendre asi netreba už veľmi predstavovať, jeden príklad za všetko sú nemocničné lôžka v rezorte Ministerstva zdravotníctva (https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/474250-vysutazil-drucker-predrazene-postele/). Pretože na vznik čo i len jedného oligarchu je nevyhnutná prítomnosť liberálneho pohľadu na ekonomiku a v tom sociálny štát nemá miesto. Politická strana, ktorá dokáže vytvoriť, v prípade Slovenska to je učebnicový príklad, oligarchiu až zločineckých mafiánskych rozmerov v žiadnom prípade nemôže byť a rozhodne ani nie je stranou sociálnou. Politická strana, ktorá:

– dôchodcom dáva namiesto dôchodkov almužnu,

– dovolí nehorázne úverové zdieranie mladých ľudí a mladých rodín,

– na deti, ktoré sú budúcnosťou našej krajiny, dáva príspevok v tragikomickej hodnote,

– zdevastovala zdravotníctvo a ceny liekov za jej pôsobenia neustále neúmerne rastú,

– drží minimálnu mzdu na úrovni krajín tretieho sveta (vychádzaj zo základných životných nákladov),

– určila výšku odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne takú, že v zdravotníctve a sociálnych veciach by sme mali patriť k svetovým lídrom,

– a mnohé iné,

nemôže byť a nie je stranou sociálnou v žiadnej definícii a v žiadnej realite. Teda pardon, jediná možnosť existencie takejto sociálnej strany je naše slovenské kocúrkovo a ako sme po mnoho rokov tomu svedkami a státisíce ľudí tomu verili a veria, tak naozaj je možné, aby sa teroristická zločinecká organizácia SMER-SD aj naďalej mohla prezentovať ako strana, ktorá je zárukou sociálnej ľavicovej politiky. Slovensko potrebuje skutočnú sociálnu stranu, ktorá sa postará o celé obyvateľstvo, a nielen o pár vybraných oligarchov, spriatelených kamošov a lobistov. Slovensko nevyhnutne potrebuje skutočnú sociálnu demokraciu, ktorou SMER-SD rozhodne nie je a ani nikdy nebol a predpokladám, že už ani nebude.