Keď vidím občas na TA3 rečniť tých, ako ich volám “kravatkových” ekonomických analytikov, čo obvykle pracujú pre nejakú banku, tak moja pozornosť sa obvykle obracia hneď inde. A kladiem si otázku, či naozaj tí ľudia vedia vôbec, o čom hovoria. Čísla, abstraktné pojmy, krivky na grafe… a my si podvedome myslíme, že ekonomika takto naozaj funguje. Cez akési abstraktné symboly do ktorých sme si ju vtesnali. Veru nie!
Ekonomika závisí od prírodných zdrojov, od našej planéty. Nie od nejakých špekulácií, wallstreetovských hazardérov, bankárov a akýchsi úrokových sadzieb. Keby nebolo prírodných zdrojov a nebolo by ani ľudí a ich motivácie, nebolo by ani grafov, bankových operácií, či viacmiestnych nič nehovoriacich čísel.
Nie, ekonomika – akákoľvek – to nie sú nejakí odosobnení páni v kravatách a v bielych, starostlivo vyžehlených košeliach. Oni sú neprávom jej symbolom. Pred rokom 1989 boli jej symbolom robotníci a roľníci a už to bolo bližšie pravde.
A dnes sa tvárime, že ekonomika, to sú vraj nejaké čísla a špekulácie, zelené papieriky. Ako, že to písal Edmund Burke? Nastáva čas sofistov, počtárov a ekonómov. A tak to vnímame od čias osvietenstva dodnes.
A tak pre mňa asi jediným ekonómom, ktorého “neprepínam”, je Peter Staněk. Ten je známy viac svetríkom než kravatou. A nevravím, že sa v ničom nemýli. Ale aspoň dokáže o ekonómii, hospodárstve hovoriť ľudskou rečou a prepájať jednotlivé vedné odbory. Nezavalí vás pri ňom záplava odborných fráz,odtrhnutých od života. Dá sa to počúvať a čítať, dáva to zmysel, nie je to prehnane abstraktné.
Celý tento môj text by mohol byť chápaný ako akési znevažovanie ekonómov. Nie je o tom a nie je to vôbec osobné. Problém je v tom, ako vysoko svet od čias osvietenstva ekonomiku vyzdvihol. Veda, pozitivizmus, čísla, fakty. A niektorí si doteraz a stále myslia, že dlhodobo môže vydržať svet, ktorý sa bude sústreďovať práve na toto.
Pevne verím, že súčasná kríza liberálno-demokratického myslenia a hlavne praxe pomaly ale isto povedie ľudí k opusteniu prehnane pozitivistického a ekonomicky zameraného myslenia, orientovaného na neustály rast ekonomiky. A že nastane obrat ku kultúre. K uctievaniu toho, kto a čo si úctu zaslúži. Mnohí Ho nazývame Boh. Ale úctu a rešpekt si zaslúži každá ľudská bytosť, každý živočích aj rastlina a celé Božie stvorenie. “Ekonomika” je naša nadstavba a nie my sme jej nadstavbou.
Nastane zmena myslenia a paradigmy? Ja som optimista.