Siedma prednáška Jordana Petersona zo série, v ktorej vysvetľuje biblické príbehy moderným jazykom psychológie, sa týka potopy a Noemovej archy a je veľmi príhodná pre súčasnú situáciu vo svete, ktorý čoraz viac kvári koronavírus. Totiž, pri potope hladina stúpa postupne a aj my vidíme, ako počet nakazených a mŕtvych postupne narastá. Je teda na mieste zamyslieť sa nad dvoma vecami: či nemáme určitý podiel viny na tom, že potopa vôbec prišla, a čo s potopou, keď už raz nastala. Čo sa týka prvej otázky, Peterson už raz spomenul, že Starý zákon je v tomto veľmi tvrdý a hovorí, že za zlé veci, ktoré sa človeku dejú, si človek na 100% zodpovedá sám, no Peterson dokáže pochopiť, že hrozné veci sa môžu stať aj bez priameho pričinenia dotyčného, napríklad, keď sa narodí do rodiny alkoholika a podobne. Odpoveď na druhú otázku je komplexnejšia. Jej podstatou je, že riešenie situácie musí začať EŠTE PREDTÝM, ako vôbec k potope dôjde. To znamená pripravovať sa, stavať si archu, pretože, ako hovorí Peterson, „potopa“ URČITE príde, je iba otázka kedy, v čom bude spočívať a aká veľká bude. Samozrejme, na všetko sa pripraviť nedá, ale v istých medziach, do tej miery, do akej je toho človek schopný a má k tomu potrebné prostriedky, sa pripravovať musí. A ako človek vie, že prichádza potopa a ako s ňou naložiť? Odpoveď je tak trochu záhadná, lebo Biblia k tomu hovorí, že Noe dokázal zvládnuť potopu vďaka tomu, že KRÁČAL S BOHOM. Čo to znamená? Odpoveď nájdete v tejto siedmej prednáške. Naznačím len, že Peterson si po odpoveď musel odskočiť do Nového zákona, do Matúšovho evanjelia, v ktorej je časť s názvom Ježišova Reč na vrchu.
Prajem príjemné a obohacujúce sledovanie.
(Titulky zapnete klinutím na ikonku na spodnej lište videa, alebo cez ozubené koliesko.)