Čo by bolo bývalo keby? Absencia sebareflexie z národniarskeho tábora neveští dobré vyhliadky.

Z mojej profesionálnej deformácie vyplýva jedno postihnutie. Nepozerám sa, čo by bolo, keby som niečo urobil inak, teda čo by bolo bývalo keby. Z kokpitu vidím len dopredu, za mnou sú len spaliny, vo výške nad 8 kilometrov vo forme kondenzačných čiar. Keďže vo vzduchu ma drží rýchlosť, tak pri problémoch nemôžem odstaviť na krajnicu. Pokračujem v akomsi ovále, volá sa vyčkávací obrazec resp. manéver. Ale po istom čase musím pristáť. Čas je určený množstvom dispozičného paliva. Inak skončím bez paliva, vysadia mi motory a výsledok letu bude veľmi neistý.

Takýto vyčkávací manéver zaujali vedenia všetkých národniarskych etatických strán. Čiže tých, ktoré tvrdia, alebo u ktorých je predpoklad, že štátnosť je pre nich najvyššia hodnota. Drvivá väčšina už nemá palivo, letí na výpary. Buď boli v jednom prípade (Vlasť) tesne, alebo hlboko pod 3 percentá. Len jedna z nich (SNS) má palivo. Zdroje na činnosť, doslova ledva na prežitie. Stav sa volá „minimum paliva“. V mojej branži sa vtedy vyhlasuje stav núdze. Známe „May Day, May Day, May Day“.

Čo to v praxi znamená? Budú sa musieť rozhodnúť a čo najskôr pristáť. A najmä vymeniť posádku, čiže dodať čerstvé sily a okresať štruktúry. Potom doplniť palivo na ďalší let. Nová posádka bude mať najviac 4 roky na to, aby sa dostali do vzduchu. Aby presvedčili svojich cestujúcich, že ich bezpečne privedú do cieľa prosperity, cestou maximálnej miery slovenskej suverenity a posilnenia štátnosti. Bezpečný vzlet, čiže prechod do parlamentu, je absolútne vylúčený s pôvodnou posádkou. Pochopili to všetci ostatní, vrátane agresívnych extrémistov. Nepochopil to nikto z národniarskeho tábora. Najmä nie tá strana, ktorá má pod novým vedením reálnu šancu na spojenie tej časti národniarskych lídrov, ktorí konečne pochopili, že ani nasledujúci pokus nevyjde. Tou stranou je SNS.

Tých úplne malých nepotrebujú. Ich dovedna niečo nad 14 tisíc hlasov by nevydalo ani na jediný mandát. Ale ide o princíp férovej ponuky. O elimináciu straty čo len jediného hlasu voliča, ktorému záleží na štátnosti. Ide o silu, akou budú môcť po nasledujúcich voľbách chrániť najcennejšiu hodnotu, ktorú máme: štátnosť, suverenitu. Pokus a dokonca predvolebné odporúčanie fóra, ktoré vytváralo platformu na spojenie národných síl, bolo malými stranami úplne odignorované. Bolo ním odporúčanie, že všetci účastníci, ktorí zistia, že nemajú šancu na prechod, sa vzdajú v prospech dvoch strán, ktoré šancu majú. V prospech ĽSNS, ktorá mala istotu, s tým, že v prípade výhrad voči metódam dajú preferenčné hlasy kandidátom z iných malých strán na ich kandidátke (NK, alebo KDŽP). Tou druhou mala byť Vlasť. S určitou šancou na prechod. Účastníci, vrátane radových členov SNS, nedokázali presvedčiť ostatných o tom, že súčasné vedenie SNS chráni národno-štátne záujmy.

Čo by to znamenalo? V jednom variante možno o jeden hlas viac pre ĽSNS a prechod kandidáta za NK alebo ďalšieho za KDŽP. V druhom prípade záruka, že by Vlasť mohla prejsť nad 3%, dostať zdroje na činnosť, preskupiť sa a prežiť bez ovládnutia oligarchickými supmi. Po poučení a spojení so SNS by potom malí spolu s Vlasťou (ich voliči) dostali vysokú šancu na úspech v nasledujúcich voľbách. Dovolím si takúto veľmi reálnu šancu podložiť analyzovanými údajmi z volebných štatistík.

Podobným spôsobom, ako politický geograf pán Baránek urobil rozbor pre prípad prechodu extrémistických „progresívnych“ agresívcov, som hneď po voľbách urobil svoje analýzy a projekcie pre národniarsky tábor. Ale aj pre prípad spojenia národniarskeho a kresťanského tábora.Čiže pre prípadné volebné zoskupenie celého tradicionalistického a sociálno-konzervatívneho bloku. Výpočty sú odvodené z preferenčných hlasov reprezentantov týchto hodnôt s najvyšším ziskom preferencií a z prepadnutých hlasov tých strán, ktoré do parlamentu neprešli. Urobil som teda to, čo mi je z dôvodu profesionálnej deformácie úplne proti srsti: čo by bolo bývalo keby.

V národniarskom tábore ide o tých, u ktorých predpokladám, že sú takí, ako ja: nikdy a za žiadnu cenu, pod žiadnym tlakom, by nezapredali suverenitu, štátnosť, nikdy by neodovzdali piliere štátnosti do cudzích rúk, nikdy by nedovolili presadenie nám cudzích hodnôt, nikdy by nepovolili nelegálnu migráciu. Vždy by bola pre nich bližšia košeľa ako kabát, Slovensko na prvom mieste, ktoré vonkoncom neznamená izoláciu. Všetko pragmaticky, vecne, bez emócií a silných slov, jednoducho oznamujeme že: neustúpime od našich hodnôt, ochránime naše dieťa – štátnosť, suverenitu, vylepšíme našu vlasť, cudzie nechceme, svoje si nedáme.

Národniarsky tábor prepadnutých hlasov reprezentoval dovedna 189 792 voličov. Ide o SNS, Vlasť a 5 ministrán. Hravo by to stačilo na prechod a sila by bola o 10 tisíc hlasov viac ako získala SaS. Garantované 5. miesto. Toto nebolo možné, lebo vedenie SNS napriek určitým dobrým veciam tradicionalistickú vodu kázala a liberálne víno pila v štátnosť, slobodu a demokraciu podporujúcich veciach. Ak by sa malé vlastenecké strany na odporúčanie tzv. Slovenského národného fóra vzdali v prospech Vlasti, tak Vlasť by mohla získať až 98 621 hlasov voličov, čím by hravo prekročila 3%, zdroje na prežitie a mohla by sa vyhnúť oligarchickému vydieraniu po voľbách. Určite nie optimálne. Ale bolo to reálne možné.

Ak by štátnicky a etaticky myslelo aj vedenie KDH, tak mohlo dať dokopy všetky subjekty s dôrazom na kresťanský pilier. Vrátane tých, ktoré boli neštátnickým tancom s liberálmi dnes už bývalým aktivistickým predsedom vyhnané a prešli na kandidátke iných (OĽANO a ĽSNS). Tieto by dovedna získali 190 561 hlasov voličov. Do parlamentu by sa tak dostali tesne v závese za ĽSNS, ktorá by mohla stratiť okolo 20 tisíc voličov. A mali by zhodný počet hlasov s národniarmi, zdôrazňujúcimi národno-štátny pilier, ale posilňujúcimi pilier kresťanských hodnôt. Pre OĽANO by to znamenalo možnú stratu okolo 37 tisíc voličov. Spolu s národniarmi by to vytvorilo veľmi rozdielnu povolebnú situáciu. Kiskovskí liberálni extrémisti a vydierači by boli na zloženie vlády jednoznačne nepotrební. Obidva bloky by ziskom vysoko prevýšili „žaluďov“. Bez jedného z nich by sa vládnuť nedalo, bez kiskovcov by sa dalo.

Ak by sa zázračným štátnickým osvietením rozumu lídrov obidvoch táborov podarilo zložiť spoločnú kandidátku národných a kresťanských síl, tieto by dovedna mohli získať len z prepadnutých hlasov 323 801 voličov. Jednoznačné 3. miesto s oveľa vyššou podporou ako „Sme rodina“. V optimálnom prípade až takmer 400 tisíc hlasov. Hravo na vytvorenie dvoch povolebných poslaneckých klubov, alebo jedného silného. Hravo možnosť vlády trojkoalície OĽANO, zjednoteného národniarsko-kresťanského bloku a Sme rodina so silou asi 83 hlasov. Bez extrémistických dostálovských liberálov v SaS, tváriacich sa ako konzervatívci. Prepad viac ako 800 tisíc hlasov je veľmi veľký. Pritom na záchranu veľkej časti z nich stačilo dať rozum dokopy. Je to tragédia.

Oveľa väčšia osobná tragédia je konanie vedenia tých národných strán, ktoré tento stav a výsledok majú jednoznačne na rováši. A podľa povolebného ticha predsedu SNS a ostatných predsedov, sa chcú znovu uchádzať o dôveru. Absencia sebareflexie najmä najväčšieho člena národniarskeho tábora neveští dobré vyhliadky. Počkáme si, čo urobí ich členská základňa a štruktúry, pre ktorých je to podraz zo strany vedenia. Lebo inak budú konať podvedení voliči. A najstaršia strana, ktorá iniciovala a presadila aj hlasom autora tohto blogu našu štátnosť, sa dostane na smetisko dejín. Tam bude totiž patriť. Na škodu jej skalného jadra podporovateľov, aj na škodu tých tradicionalistických voličov, ktorí nemali koho voliť a v panike prebehli k OĽANO, alebo z núdze k iným.