Dokážu sa obyčajní ľudia preformátovať na neobyčajných vládcov? Nádej existuje, ale iba malá.

Víťaz má silný mandát, ale nie neobmedzený. Je limitovaný počtom mandátov garantujúcich agendu šéfa. Nie agendu malej inak orientovanej „aktivistickej“ časti svojho stáda. Je obmedzený aj volebnou agendou svojich potenciálnych partnerov. Tiež agendou časti ich stáda. V tomto svetle potenciálne volebné zoskupenie vôbec nevyzerá pre Igora Matoviča a jeho skalný tím na prechádzku ružovým sadom. Kombinácia umožňujúca ústavnú väčšinu, zároveň s dodržaním zásadných princípov a zachovaním potenciálu na znovuzvolenie, vonkoncom nevyzerá tak ružovo, ako to na prvý pohľad zvonka vyzerá. Víťaz má na svojej ceste množstvo mín.

Pozorne som si zanalyzoval rétorické a písané priority garanta víťazov a jeho pôvodného dlhodobého záprahu. Ak mám zhrnúť zopár faktorov, ktoré budú rozbuškami pod koaličným stolom, na niektoré sa pozrime. V prvom rade by si proti-oligarchický bojovník mal kryť chrbát pred koaličným partnerom, ktorého držia pod krkom vplyvní oligarchovia. Títo budú chcieť vrátiť nie bezvýznamnú investíciu do svojho dieťaťa. Toho, ktoré malo výtlak údajne 10% voličov. Nevydalo. Koalícia sa môže hravo zúžiť zo štvorky na trojku. Alebo jednému z potenciálnych mocibažných koaličných partnerov sa môže zúžiť zvolený tím. Navyše, protokolárne sa ustanovenie bývalého najvyššieho muža štátu na funkciu ministra zahraničných vecí považuje za neprípustný kariérny pád. V mnohých štátoch je prezident aj po skončení mandátu oslovovaný ako prezident. Nie je isté, či tento faktor chápe budúci premiér. Evidentne ho nechápe ten, koho sa týka. Jeho sponzorom je to jedno. Pre nich je len nástrojom na presadenie špinavých zámerov v nejakej gubernii.

Nevšimol som si, že by šéf víťazov upútal svojich voličov protiruskou agendou. Určite nespomínal ani inšpiráciu pozývacím listom nebohého Vasiľa Biľaka podporou budovania cudzích vojenských základní, tým inšpirovania ruských jadrových plánovačov. Inými slovami okupácie Slovenska a zásadného obmedzenia jeho suverenity aj bezpečnosti. Keďže okrem pár jastrabích jednotlivcov vo vlastných radoch víťaza zopár jastrabmi disponuje aj zvolený tím za SaS, tak ani v poradí s tretím potenciálnym koaličným partnerom to víťaz nebude mať ľahké. Minimálne traja zvolení horlivci od Sulíka si získali slávu svojimi nenávistnými protiruskými hystériami a hľadaním nepriateľa. Tento fakt nemá posilňujúci efekt na stabilitu koalície. Ak by Sulík náhodou vystrkoval rožky, Matovič bude mať vždy poruke jeho nadštandardné vzťahy a plány s dnes už odsúdeným Kočnerom. OĽANO nemá pevné voličské jadro. Je únikovým riešením pre voličov, ktorí nemali z čoho vyberať. A tí nemajú ani protiruské, ani okupačné preferencie.

V poradí druhý najsilnejší koaličný partner si bude nesporne strážiť svoju nosnú striktne proti-imigračnú agendu a nie vrelý vzťah k európskej hypercentralizácii. O to skôr po číhajúcom ohrození koronavírusom. Odstúpenie od tejto agendy by bolo pre Borisa Kollára samovražedné. Voliči nemohli v tomto antipolitickom zoskupení zbadať ani nejakú protiruskú agendu, ani túžbu po okupácii podporou cudzích základní. Ba oni ani horlivo nepodporujú našu angažovanosť v zahraničných misiách. Ich striktné vyhranenie sa proti oligarchom je tiež známe. Na upevnenie pamäti tiež môže pomáhať kočnerovská „upomienka“. Veď Slovensko je malé a Bratislava ešte menšia. Podľa svetových kritérií je príliš provinčná a rovesníci nemali až taký problém na seba v mladšom veku naraziť. Víťaz si nesporne podchytí aj prísun nových informácií cez ovládnutie tajných služieb. Nejaké zabudnuté obálky sa už nepochybne objavili na stole budúceho premiéra. To sú všetko míny pod zadkom budúcej koalície.

Ani s tým deklarovaným zásadovým nepriateľstvom voči stranám budúcej opozície to nemusí byť až také horúce. Síce ani láska nebude horúca, ale pragmatický víťaz môže evidentne potrebovať strategické poistky pre prípad rebélie vo vlastných koaličných šíkoch. Rovnako bude potrebné držať na uzde prípadnú vnútornú rebéliu. A poistky sa nachádzajú v radoch tých, ktorých vyhlasoval svojho času za úhlavných nepriateľov. Odmenou bude tradičné prižmurovanie očí. Desať rokov v politike poskytlo budúcemu premiérovi príležitosť na zorientovanie sa v pravidlách hry. Politika je umenie možného a  nemali by nás prekvapiť ani prekvapenia.

Počkajme si na konečný návrh koalície, na ministerské nominácie, na prerozdelenie mechanizmov vplyvu a moci v rámci koalície. Potom budeme múdrejší. Ešte múdrejší budeme po obligátnych sto dňoch vlády. Potom sa vyjasnia aj kontúry stability resp. potenciálu na konanie predčasných volieb. A vtedy to bude ešte zaujímavejšie. Čísla nepustia. Etatický elektorát (rešpektujúci štátnosť ako hodnotu), medzi ktorý napriek nesúhlasu časti priateľov rátam aj voličstvo KDH (aj časť vedenia), získal vo voľbách dovedna viac ako 11,2% hlasov pri 65% platných hlasov. To je veľmi porovnateľné s obidvomi protištátnymi zoskupeniami.

Stratené hlasy striktne vlasteneckých strán bez KDH sú veľmi porovnateľné s prepadnutými hlasmi extrémistických liberálnych protištátnikov. Aj tento faktor bude víťaz volieb nesporne zohľadňovať pri rozhodovaní o svojom ďalšom postupe. Tieto strany budú mať v závislosti od vývoja a nominácií na náhradu za neúspešných lídrov možno málo času na zoskupenie do potenciálneho víťazného zoskupenia pre budúce voľby. Ak nastane hroziaca kríza, účasť sa môže ešte zvýšiť. Je oveľa viac pravdepodobné, že minimálne veľká časť nevoličov nemala koho voliť alebo stratila dôveru v lídrov strán tradicionalistickej normálnosti, ako to, žeby sa ich hlasy rozložili pomerne k výsledkom. Kríza mení pravidlá hry.

Neverme ani tomu, že extrémistický agresívny liberalizmus má väčšie tvrdé jadro ako to, ktoré vo voľbách získal: pod 10% všetkých voličov. A nepreceňujme ani realitu, že veľká časť voličov sa nechala oklamať a navolila infiltrovaných extrémistických liberálov v zvolených stranách. Keď sa volič popáli a napáli, dokáže voliť veľmi nepredvídateľne. A vtedy chráni svoje základné životné potreby, nevolí emotívne.

Čierny Peter sa môže víťazovi vypomstiť, ale zároveň voličstvo nemusí zabudnúť, kto svojou predchádzajúcou politikou vytvoril na krízu ideálne podmienky. Pamätajme, kríza popáli a napáli ľudí, kríza čistí, otvára oči, čistí myseľ. Otázkou bude, či sa obyčajní ľudia, ktorým padla do lona moc, dokážu preformátovať na neobyčajných, čiže úspešných vládcov. História nedáva veľkú šancu. Výhrou nemusí byť ani veľký skutočný počet koaličných strán skrytých v rámci koalície (od sedem do deväť), ale najmä rôznorodosť programových zámerov, ktoré majú príliš všeobecných dvoch spoločných menovateľov: zmena a demokracia.