…pokračovanie prednášky
VII. Detronizácia Boha a jej následky Žijeme v dobe mohutne sa rozrastajúceho bezbrehého liberalizmu, ktorý pod zámienkou slobody zotročuje človeka i národy. Hanba sa stáva chválou a normálnosť extrémizmom. Demoralizovaná je nie len mládež a deti, ale aj dospelí jedinci, ktorí majú formovať ďalšie generácie. Ak nezostaneme zakorenení naďalej v kresťanskej viere a zaštepení v Kristovi, neobstojíme. Taká je objektívna pravda, ktorú diabolský liberalizmus relativizuje, ba až popiera. Pre postupnú taktiku boja, ešte nám na Slovensku pre vieru nestínajú hlavy, no ak sa nespamätáme, príde ja to. Boh nie je na prvom mieste, znesväcujeme nedeľu, média bez hanby hanobia kresťanstvo a jeho symboly, na čo sa my často nečinne prizeráme a nebránime Božiu česť. Vraždíme nenarodené deti a voláme to „právo“, kradneme, lúpime „zákonne“ a robotníci nemajú ani prácu ani zaslúženú mzdu. Súčasťou kresťanstva je aj pojem hriech, no to mnohí považujú za akýsi archaizmus či primitívne zastrašovanie. A čo nevyplatená, zadržaná mzdy robotníka, ako do neba volajúci hriech? Či krv nevinných zavraždených v lone matky, nevolá po pomste ako krv Ábela? To, že čierne je šedé a 2+2 prestáva byť 4, je aj dôsledok ľudskej pýchy, úpadku kresťanskej viery a následne pretláčaného sekularizmu. „Na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa. Dal mu svoje príkazy a ustanovenia. Položil pred teba vodu a oheň: čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš. Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi.“ (Sir 15, 14_15, 17-18) „ Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie a prikazujem ti, aby si miloval Pána svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa – a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva. Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo.“ (Dt 30, 15-16,19) Štát bez identity nemá čo svetu ponúknuť. A práve kresťanstvo je tou najhodnotnejšou súčasťou štátu. Štát nie je tvorený len z matérie, hmoty, ale z obyvateľstva, z človeka, v ktorom prebýva nesmrteľná duša – psyché. Tá ma najvyššiu hodnotu. Aj táto pravda patrí ku kresťanstvu. Ak budeme k človeku pristupovať iba ako k ľudskému zdroju, šliapeme po jeho hodnote, dôstojnosti a ničíme jeho dušu. Takto funguje politika bez viery, bez kresťanstva, bez Boha. Z toho plynú depresie, frustrácie, stagnácia rozvoja jedinca i spoločnosti. Z toho vychádza neúcta k životu ako takému, najmä k počatému dieťaťu, no i starým ľuďom, ktorým pre konzumný spôsob života, odopiera spoločnosť právo na dôstojnú a úctivú starobu. JUDr. Lucia Žužová |