Ako ľudstvo nahradzuje duchovnú prázdnotu alkoholom a drogami

Obrovské množstvo ľudí podlieha najrozličnejším návykovým látkam. Najviac alkoholu, drogám, ale tiež prehnanej sexualite. Z ich pomocou totiž vnútorne prežívajú čosi, čo im za to stojí. Čo ich do určitej miery napĺňa a obšťastňuje. Týmto spôsobom unikajú zo štandardnej materiálnej reality, do reality úplne iného druhu. Do reality, ktorá je príjemná, povznášajúca a bezproblémová.

Aby teda ľudia zabudli na svoje problémy, starosti, či frustrácie, aby zabudli na vnútorné napätie, strachy, stresy a nenaplnenie, utiekajú sa k prežívaniu, ktoré im sprostredkovávajú rôzne návykové látky.

Mnohí na západe, ale aj na východe žijú asi takým štýlom života, že celý týždeň tvrdo pracujú a na víkend, v piatok, alebo v sobotu sa idú „rozbiť“. Idú sa spiť do nemoty, v nedeľu sa dajú dokopy a v pondelok idú zase do práce. A takto stále dookola. Svojim únikom v alkohole sa snažia zvládať každodennú realitu, ktorá ich vnútorne nenaplňuje a ktorá ich ubíja.

Čo nám naznačujú tieto skutočnosti? Sú rukolapným svedectvom toho, že mnohým ľuďom nestačí to, čo im ponúka každodenná materialistická realita. Že jednoducho potrebujú vnútorne zažiť a prežiť aj niečo iné. Nejakú inú, obsažnejšiu realitu. Že potrebujú niečo, čo ich povznesie nad každodennosť. Že potrebujú krídla, aby mohli lietať. Že potrebujú okúsiť naplnenie, radosť, šťastie a hlboký vnútorný pokoj a mier.

Všetky tieto potreby sú plne oprávnené, pretože človek je vo svojom jadre bytosť duchovná, a preto ju natrvalo nemôže vnútorne naplniť nič z toho, čo je hmotné.

Je však obrovským nešťastím a tragickým omylom, keď ľudia začnú legitímne naplnenie svojich duchovných potrieb realizovať prostredníctvom neplnohodnotných a podradných náhrad, akými sú alkohol, drogy, alebo hoci aj nezriadená sexualita. Toto je totiž cesta nepravá a falošná, ktorá dáva človeku vnútorne prežívať iba neplnohodnotný odvar toho, po prežívaní čoho vnútorne túži. A ešte navyše musí za to zaplatiť cenou postupnej devastácie svojho fyzického tela, ale aj cenou devastácie vlastnej osobnosti.

Samozrejme, existuje aj cesta legitímna. Existuje legitímna cesta k šťastiu, radosti, vnútornému naplneniu a k hlbokému pokoju a mieru. A táto cesta je cestou ducha! Je to cesta naplňovania hodnôt ducha, o ktoré sa človek snaží, o ktoré sa usiluje, a ktoré na základe svojho poctivého snaženia napokon aj dosahuje.

No a práve dosiahnutie a nadobudnutie vysokých a vznešených hodnôt ducha dá potom človeku vnútorne prežiť pravú jasavú radosť, pravé hlboké šťastie, pravé vnútorné naplnenie a pravé spočinutie jeho duše v oceáne pokoja a mieru.

Tu sa však ale dostávame k základnému kameňu úrazu. Pravá cesta k šťastiu, spočívajúca v naplňovaní hodnôt ducha, totiž na človeka kladie požiadavky. Požiadavky na jeho život v súlade s duchovnými hodnotami, ako je spravodlivosť, ušľachtilosť, ohľaduplnosť, úcta k iným, čestnosť, dobromyseľnosť, prajnosť, nezištnosť a podobne. Je to cesta, na ktorej sa človek snaží napĺňať vo svojom živote duchovné hodnoty, ukázané ľuďom v Desatore prikázaní a v Ježišovom učení o láske k blížnemu, ako k sebe samému.

Kto kráča po tejto ceste a týmto spôsobom sa duchovne namáha, osobnostne a ľudsky rastie, a vnútorne začína čoraz intenzívnejšie prežívať naplnenie, mier, pokoj, šťastie a radosť. Toto je prirodzená a pravá cesta, prostredníctvom ktorej prekonáva materiálny svet so všetkými jeho prchavými pôžitkami a vnútorne preniká do trvalého, duchovného sveta šťastia, radosti a mieru.

Žiaľ, ľudia sú ale pohodlní. Nechcú sa vo svojom živote, ani v samotnom svojom myslení usilovať o napĺňanie duchovných hodnôt. Ľuďom padne zaťažko dopracovať sa k vlastnému šťastiu a radosti týmto pravým spôsobom. Ľuďom sa javí oveľa rýchlejšia, pohodlnejšia a príjemnejšia cesta alkoholu, drog, či nezriadenej sexuality, aby práve prostredníctvom nich prežívali určité pocity šťastia a radosti.

Ale toto šťastie a radosť sú nepravé a falošné tak, ako je nepravá a falošná cesta, po ktorej k ním dospeli. Je to totiž, ako už bolo spomínané, cesta, ktorá ničí, devalvuje a zráža ľudskú osobnosť, až napokon z mnohých urobí doslova trosky. Trosky, ktoré platia krutú daň za svoje šťastie a radosť.

Za svoje prchavé šťastie a prchavú radosť, pretože veľmi rýchlo pominú a človek upadá do hlbokej depresie. Upadá ešte do hlbšej depresie a dezilúzie, než predtým. A to ho potom čoraz intenzívnejšie núti opakovať krátky záblesk prchavého šťastia prostredníctvom nepravých ciest, čím sa ale dostáva do začarovaného smrtonosného kolotoča. A na konci tejto nepravej cesty zostane mnohokrát už len celkom zruinovaná osobnosť, prehýrené telo a peklo zúfalstva bezvýchodiskovej dezilúzie, depresie a rozorvanosti.

Dalo by sa to vyjadriť aj tak, že sám diabol nám zlomyseľne ponúka prežívanie radosti, chvíľkového šťastia a naplnenia, ak pôjdeme jeho cestou. A všetky tieto veci nám aj splní, ale nakoniec nás jeho cesta privedie do pekla.

Lebo existuje len jediná cesta k pravému šťastiu! A to je cesta naplňovania hodnôt ducha! Len ona zaručuje šťastie pravé a trvalé! Všetky iné cesty sú cesty falošné a bludné, pretože šťastie nimi dosiahnuté nie je šťastím trvalým. Je to len ilúzia skutočného šťastia. Je to len prchavý prelud, za ktorý každý takto oklamaný bezvýhradné zaplatí väčšou, alebo menšou degradáciou svojej osobnosti a svojho fyzického tela.

A preto vedz človeče, že ani alkoholom, ani drogami, ani prehnanou a nezriadenou sexualitou, ani peniazmi, ani majetkami, ani konzumom, ani parazitovaním na iných, ani okrádaním a zotročovaním druhých, ani inými, podobnými cestami nedospeješ k pravému šťastiu.

Lebo to šťastie, ku ktorému týmto spôsobom dospeješ, je len stavbou, vybudovanou na piesku, ktorá nestojí na pevných základoch. A táto stavba tvojho iluzórneho šťastia bude stáť pevne len do prvej veľkej búrky, ktorá keď sa do nej oprie, stavba sa zakolíše a nakoniec sa zrúti. A potom sa tvoje šťastie zmení v nešťastie.

Len budova šťastia, postavená na pravých základoch života v súlade s hodnotami ducha dokáže obstáť vo všetkých búrkach života. Len takéto šťastie je šťastím pevným a neotrasiteľným, ktoré obstojí, nech by sa dialo čokoľvek.

A hľa, už sa blíži z Výšin k zemi mocná búrka, ktorá sa s nebývalou silou oprie do všetkého, čo na zemi jestvuje, aby preverila mieru pravosti šťastia, o ktorom sa ľudia domnievajú, že ho pevne držia vo svojich rukách. A v tejto búrke obstojí len to, čo je pravé, zatiaľ čo všetko falošné a nepravé padne. A ten pád bude veľký!