Chobotnica extrémistickej protištátnosti, v prepojení s koronovírusom neslobody vyjadrovania, už ovládli štát.

Zahraničné korporácie, mimovládky-protištátky, spolu s korupčne používanými eurofondmi musia mať zúfalý záujem o to, aby na Slovensku  extrémisticky protištátna vláda. Proces ovládnutia Slovenska len v mediálnych reklamách dotujú v odhadovanej sume najmenej 180 miliónov eur. Toto je reálny koronavírus, ktorý infikoval slobodu slova v našej vlasti. Pôsobí tu veľmi dlho. Písal som o tom.

V skutočnosti sa protištátna chobotnica pripravuje na likvidáciu slovenskej štátnosti už od 1. januára 1993. Ako som už napísal v jednom z článkov, protištátna chobotnica postupne prenikala do protištátnej diplomacie, do protištátnej štátnej správy, samosprávy a dnes už do najvyšších štátnych úrovní. Pomocníkov má v parazitoch, ktorí nás rovnako dlho zožierajú zvnútra. Parazit zničí hostiteľa, to je jeho poslanie.

Útok je v skutočnosti viackanálový. Z vonkajšej strany chobotnica, od koreňov cudzopasné rastliny, zvnútra cudzopasné parazity. V krvnom obehu slobody, v médiách, koluje koronavírus neslobody z korupčných cudzích zdrojov a eurofondov, čiže našich peňazí, odovzdaných do cudzích protištátnych rúk. Zneužitých na potlačenie slobody slova, vyjadrovania, pôsobiacich proti našej suverenite a štátnosti, ako prvotnej podmienky zachovania demokracie a národnej slobody.

Chobotnica chce udusiť obeť a nažrať sa. Cudzopasníci aj parazity majú jediný cieľ: žiť na úkor hostiteľa a v konečnom dôsledku hostiteľa zničiť. A zachovať si pokračovanie existencie. Cudzopasníkom, parazitom, vírusom je jedno, že smrťou hostiteľa zahynú, lebo cudzopasník, parazit, vírus je geneticky nastavený tak, že ponechá zárodky na prenos a ničenie.

Cudzopasná mafiánska chobotnica už v pokročilom štádiu ovládla Slovensko. Začalo sa to organizovaným formovaním tých federálnych diplomatov, poslancov, politikov, aj novej generácie študentov, čiže aj budúcej generácie budúcich vedúcich predstaviteľov, ktorí odmietali samostatnosť. Proces pokračoval postupne cez ovládnutie štátnej správy a samosprávy, až po obsadzovanie miest diplomatov, generálnych riaditeľov, štátnych tajomníkov, ministrov, sudcov – aj ústavných, prokurátorov. V roku 2019 sa dostal na hrad a nirvánu chce dosiahnuť obsadením vlády, parlamentu a všetkých štátnych agentúr, polície, ozbrojených síl, SISky, atď.

Za štedré cudzie zdroje. To je dnešný stav. Stav ALARMu. Po podvodníckymi korupčnými cudzími zdrojmi ovplyvnených prezidentských voľbách a pred našimi parlamentnými voľbami môžeme bez nadsadzovania hovoriť o stave najvyššej pohotovosti. Nepreháňam. Nepodceňujme fakt, aké gigantické cudzie zdroje a naše zdroje do cudzích gágorov, idú v tejto reality show s názvom voľby. A aké metódy ovplyvňujú časť voličov. Stačí pritom tak málo. Napáliť sa!

V čom je hĺbkový problém? Hĺbkový problém je u nás v tom, že nikdy sme si nevyformovali a naďalej si nevychovávame skutočnú diplomaciu, charakterizovanú oddanosťou vlasti. Vyznačujúcu sa prirodzenou hĺbkovou úctou k štátu, ktorému slúžia, k štátnosti ako takej. Ak potom diplomati, ani veľká časť politikov neslúži vlasti, nenávidí svoj vlastný štát, ak presadzuje cudzie hodnoty, ak to dokonca robí za cudzie zdroje, čo to je? Odpoveď je jednoduchá. Sú to AGENTI. Cudzích štátov (vrátane entít s prejavmi štátu, ako napr. EÚ), cudzích orgánov, cudzích služieb, cudzích záujmov. Tak sa už po stáročia označuje ten, kto neslúži svojmu štátu. Nie preto, že si to myslím, ale preto, že to tak je.

Problém je potom v tom, aký počet, akú proporciu diplomatov-agentov máme v štátnych službách, aký podiel hlboko oddaných vlastencov v najvyšších politických a štátno-správnych, štátnických funkciách máme. Diplomat, štátnik, politik, poslanec, minister, štátny tajomník, generálny riaditeľ sekcie, atď., títo všetci majú základnú POVINNOSŤ: podporovať štátnosť, maximálnu mieru suverenity, prosperitu, rozvoj svojho štátu a štátotvorného národa, za ktorý kope, ktorý ho platí. Problém teda znie: Chceme diplomatov alebo agentov? V čom je rozdiel?

Agent reprezentuje cudzie záujmy PROTI našim záujmom, proti záujmom štátu a štátnosti. Robí to za výhody, za peniaze, za budúce aj aktuálne privilégiá. To sa volá KORUPCIA. Vždy a všade. Agent je teda skorumpovaný. Relatívnym úspechom a privilégiami. Napr. mu vydajú protištátnu knihu, tú spropagujú a dajú mu zarobiť. Umožnia mu vzdelanie, tituly, účasť na konferenciách, pobyty v kúpeľoch, v luxuse. Odmenia ho dobre platenou funkciou a zašivárňou v organizáciách. Vrátane OSN, EÚ, OBSE, NATO, ale sú aj iné. Alebo pre agentov vytvoria tzv. think tanky, dajú im robotu, príjem, budúcnosť, zdanlivú prestíž. Neraz si ich kúpia dopredu, prísľubom postarania sa.

Najvyššiu odmenu dostanú až za odvedenú robotu v štátnych službách. V prospech cudzích záujmov. Alebo sa po skončení služby pre štát po nástupe pre nich nepriaznivého režimu stanú novinármi. My sa musíme naučiť prísne rozlišovať medzi štátom, štátnosťou, to sú posvätné hodnoty. A režimom, čiže charakterom dobovej vlády. Agent robí proti štátu pre cudzie entity. Nirvána je infiltrácia/ovládnutie vládnych orgánov.

Potom je tu problém, akú činnosť robí protištátna diplomacia. Oni vykonávajú protištátnu diverznú činnosť, sofistikovanú sabotáž proti štátu, na oslabovanie štátnosti. Oni za to dostávajú peniaze, ale tieto sa sponzorom vysoko vracajú. V reklamách a kúpe ich tovarov, v ovládnutí trhu, v dosadení bábok do funkcií. Napríklad človek s kariérou pomocnej sily protištátky by bol absolútne neprijateľný ako americký prezident, alebo britský premiér. Ani ako nemecký kancelár. Ale v malých štátoch takýchto šarlatánov dosadzujú, robia im legendy, vymýšľajú im údajné úspechy. Ide o metódu tajných služieb používanú pri zakrývaní agentov. To má cieľ a to je indikatív agentov a činnosti tajných služieb. Narkomanská minulosť znamená v USA koniec politickej kariéry, nemožnosť získania previerky. U nás sa narkoman pasuje za premiéra s podporou médií dotovaných cudzími zdrojmi.

Čo s tým? Treba zastaviť zdroje protištátnym mimovládkam, vysoko zdaniť ich korupčné príjmy, zmeniť zákony, vytvárať štátnosť podporujúce mimovládky, tretí sektor. V ideálnom prípade zo šikovne získaných peňazí práve z tých dobre zabezpečených protištátnych entít, ktoré udržiavajú agentov. Agenti sa musia báť o svoje privilégiá. Treba preformátovať našu diplomaciu. Kompletne a komplexne. Vytvoriť alternatívne think tanky, aj médiá, pre tieto vytvoriť dlhodobú možnosť nekorupčných príjmov a obmedziť ich skorumpovateľnosť. Treba vyformovať štát a štátnosť podporujúcu národnú vlasteneckú diplomaciu, štátnu správu, radikálne preformátovať žurnalistické a pedagogické školstvo. Protištátni agenti ako prvé objekty obsadzujú práve médiá a školstvo.

My zatiaľ boj o štátnosť totálne prehrávame. Čo je protištátne to nie je strategické. Nemýľme si pojmy. Protištátnici robia stratégiu, ale len z pohľadu toho, že zabezpečujú prežitie cudzích, z pohľadu malých štátov protištátnostných entít, napr. EÚ. Pozrime si aj USA, kde prezident Trump ešte nezmenil hĺbkovú podstatu ich diplomacie a tajných služieb, tie sú stále „progresívne“ liberálne. Na tom globalistickí protištátnici robili dlhé desaťročia. Globalizmus je aj proti záujmom superveľmocí. Oslabuje ich suverenitu, najmä eliminovaním suverénneho správania voličov ich manipuláciou. Ale aj elimináciou suverénneho správania poctivo zvolených politikov, presadzujúcich národné záujmy (v preklade štátne).

Aj medzi protištátnikmi sú analytici, ale z pohľadu záujmov cudzích entít a hodnôt: globalizmu, europeizmu, čechoslovakizmu, panhungarizmu. Hoci väčšinou ide o papagájov. Hovoria to, čo ich niekto naučil, čo im podhodil, aby povedali. Na presadzovanie cudzích záujmov. Papagáje potom dostávajú analytické závery z pohľadu cudzích záujmov a tieto prezentujú ako svoje. Protištátni analytici a agenti robia vlastné analýzy v prospech cudzích záujmov a posúvajú im doma získané informácie, neraz citlivé a škodlivé pre vlastnú štátnosť.

Z nášho pohľadu národnoštátnych záujmov môžeme a máme mať dobré vzťahy so všetkými štátmi, národmi a entitami. Ibaže, našim prvoradým záujmom musí byť národná politika posilňujúca štátnosť, suverenitu, presadzujúca naše egoistické záujmy. Za Jeľcina malo Rusko svojich vlasteneckých agentov proruských tajných služieb a diplomatov tak silno etablovaných, že sa protiruským silám nepodarilo ovládnuť Rusko. Stratég a vlastenec Putin na rozdiel od drvivej väčšiny západných politikov rozumie podstate tajných služieb, kvalitnej diplomacie, ale aj vie rozlíšiť agentov od oddaných vlastencov. Toto má byť našim zámerom na Slovensku. O to viac, ak si uvedomíme realitu rozsahu protištátnych agentov od najnižších po najvyššie funkcie. Nemaľujem čerta na stenu, popisujem analytické konštatovania na základe dlhodobých pozorovaní.

Nezabúdajme, že protištátne agentúry používajú ešte jednu účinnú metódu, pôsobiacu na naivné masy nezorientovaných a emotívne reagujúcich. Na každého otvoreného vlastenca niečo nájdu, hľadajú slabiny, vyťahujú nepodstatné hlúposti, zatajujú podstatné veci na podporu ich hlbokého vlastenectva z minulosti. A keď nenájdu nič, tak vytvárajú dymovú clonu podozrenia vlastencov zo spolupráce s cudzími tajnými službami. V súlade so známym: „zlodej kričí, chyťte zlodeja“. Osobne som už pred 40 rokmi patril k slovenskej vlasteneckej mikromenšine. Teší ma, že sa mnohým otvárajú oči a používajú hlavu aj srdce. Stav laxného vzťahu k štátnosti treba zmeniť rovnako, ako našu tolerantnosť k protištátnym kolaborantom, agentom, zradcom.