Na riešenie krízy z koronavírusu nebudeme potrebovať militarizovaný, ale premyslený bezpečnostný systém.

Zodpovednosť štátu za bezpečnosť a obranu štátu a jeho obyvateľov je unikátnou funkciou, v ktorej je štát nenahraditeľný. Diskusia o spôsoboch realizácie tejto zodpovednosti by mala vychádzať nielen z ohrození, ale najmä z reálnych možností ekonomiky. V roku 2019 išlo len na jeden z prvkov bezpečnosti, do rezortu obrany, so zodpovednosťou za riešenie vonkajších ohrození, 9,5% štátneho rozpočtu. Je to suma, ktorá sa v tom roku vynaložila na ozbrojené sily.

V rámci všetkých rezortov a úradov, ktoré majú vo svojej pôsobnosti ozbrojené zbory, s primárnou zodpovednosťou za riešenie vnútorných a nevojenských ohrození, ide ďalšia suma, zodpovedajúca približne 17% štátneho rozpočtu. V tom sú aj neefektívne výdavky napr. na zdvojené spôsobilosti, alebo štáty v štáte. Ale ak by sme mali riešiť dôsledky krízy vyplývajúcej zo sekundárnych dôsledkov koronavírusu budú potrebné práve zanedbané aspekty bezpečnostného systému – nevojenské.

Totiž ďalšie rezorty s priamou zodpovednosťou za nevojenské aspekty komplexnej bezpečnosti obyvateľov Slovenska disponujú neporovnateľne nižšími rozpočtami. Do rezortu zodpovedného za potravinovú bezpečnosť (popri energetickej v obnoviteľných lesných zdrojoch) išlo vlani iba 6,8% štátneho rozpočtu. Do rezortu, zodpovedného za zdravotnú a hygienickú bezpečnosť sme vyčlenili veľmi porovnateľný krajec rozpočtu s rezortom pôdohospodárstva. Pritom vieme, že premyslená pôdohospodárska a krajinotvorná politika by pomohla eliminovať aj iné akútne nevojenské ohrozenia so zvyšujúcou sa frekvenciou výskytu, napríklad povodne alebo zosuvy pôdy. Zdroje nenafúkneme, ale ich rozumné rozdeľovanie a premyslená prioritizácia je v rukách politikov. Tých si volia voliči.

Jedinou realistickou poistkou väčšiny štátov pred vojenskými ohrozeniami väčšieho rozsahu je členstvo v mechanizmoch kolektívnej bezpečnosti. Nie je to len NATO, ale aj OBSE. Nemá význam polemizovať o tom, či má takéto členstvo len výhody. S každým spolkom sú spojené aj menej priaznivé aspekty. Skôr má význam zodpovednosť každého člena za primeraný príspevok do celku. A zodpovedným prvkom kolektívnej bezpečnosti môže byť len ten člen, ktorý svoje limitované zdroje vyčleňuje premyslene, múdro, efektívne a hospodárne. Slovensko do takého klubu zatiaľ nepatrí. Ale jedno je isté – členstvo v NATO nám v prípade potreby riešenia nevojenských ohrození uvedeného typu pomôže asi tak, ako mŕtvemu spacák. Pritom len málo vlasteneckých strán si uvedomuje význam toho, čo napríklad hnutie Slovenská liga v programe nazýva domobrana, podobne to nepodceňuje ĽSNS ani Vlasť.

Na pochopenie si len stručne definujme, čo sú to vlastne ozbrojené sily? V skutočnosti je za ozbrojené sily možné považovať len také jednotky, ktoré sú v modernom ozbrojenom konflikte schopné pôsobiť v celom spektre vojenských operácií. Preto padlo rozhodnutie o profesionalizácii ozbrojených síl, zrealizované v roku 2005. Už naše tradičné chápanie všeobecných vojenských záloh v žiadnom prípade nezodpovedá uvedeným požiadavkám. Ako ukazuje analýza skúseností zo súčasných vojnových konfliktov, ozbrojené zbory zložené zo všeobecných záloh, ale aj nevycvičené jednotky ozbrojených síl a zborov pozostávajúce z krátko slúžiacich, nevycvičených a vynútených vojakov, majú amatérsky charakter. V modernom konflikte nedokážu čeliť vysoko motivovaným a dobre vycvičeným profesionálom. Taký konflikt je zatiaľ málo reálny.

Nezabúdajme, že aj vojne vystavené štáty boli schopné zmobilizovať doslova fragmenty deklarovaných všeobecných záloh. Efektívnosť zdrojov vynakladaných na vojenský výcvik vojakov povinnej služby je preto veľmi spochybniteľná. Ale práve polovojenské prvky motivovaných dobrovoľníkov s pomocou profesionálov dokážu veľmi účinne pôsobiť v celom spektre nevojenských operácií. Preto sa bude múdre vrátiť k myšlienke povinnej civilnej služby.

Všetky štáty EÚ vrátane neutrálnych štátov dovedna disponujú počtom asi 1,6 milióna vojakov v aktívnej službe. Je to počet porovnateľný s USA a takmer dvojnásobný oproti Ruskej federácii. Na to netreba komentár. Súčasný počet vojakov ozbrojených síl Slovenska v aktívnej službe v prepočte na obyvateľov zodpovedá miernemu nadpriemeru v rámci EÚ. Keďže ako jeden z mála štátov naši politici od roku 2005 úplne zanedbali formovanie záloh všetkých kategórií, v prípade realizácie zásadných opatrení v tejto oblasti budeme môcť dokonca počty aktívnych vojakov o nejakú tisícku znížiť. Pomohlo by to práve pri eliminácii typu ohrozenia, ktorému s vysokou pravdepodobnosťou budeme čeliť po voľbách.

Evidentne nie je dôvod na militarizovanejší bezpečnostný systém, mali by sme sa usilovať o premyslenejší bezpečnostný systém. Raz vychádzajúci z premyslenej bezpečnostnej stratégie, ktorej koncept nebude vychádzať z definovania nepriateľa, ale z už definovaných a kontinuálne analyzovaných bezpečnostných ohrození v roku 2001, doplnených o jediné, výsostne aktuálne (už publikované), na ktoré v čase schvaľovania Vojenskej stratégie v NR SR ešte nedozrel vývoj. Je to unikátny a vysoko nadčasový koncept pre malé štáty, vychádzajúci z hĺbkového chápania geopolitiky malých štátov, ako aj z nefalšovaného vlastenectva tvorcov. Je to náš, slovenský patent.

Z hľadiska konkrétnych zanedbaných opatrení treba začať práve od vytvorenia prípravky, čiže kadetských zborov. Ak by to v roku 2005 po spustení plnej profesionalizácie rezort urobil, dnes by nemal nenaplnených 4 tisíc tabuľkových miest. Ak by to spustil ešte skôr, dnes by systém možno nemal v zostave ani jediného neprevereného policajta so sklonmi dopĺňať si príjmy brataním sa s mafiou. To sa už stalo a náprava bude trvať roky, ale začať je nutné ihneď. Paralelne treba pripraviť a zaktivizovať systém pasívnych a aktívnych záloh pre vojakov a časť policajtov v zálohe vo vhodnej hodnostnej a odbornej štruktúre, pritom ich namotivovať tak, aby sa húfne hlásili. Niektoré metódy presviedčania nemusia byť pre adeptov vítané, ale viem si predstaviť aj také opatrenia, ktoré by si získali podporu verejnosti a do volieb by vlasteneckým stranám mohli priniesť nemálo sympatizantov.

Tento koncept určite nezrealizujú protištátnici z tábora extrémistických liberálnych kolaborantov, zradcov a agentov cudzích záujmov. Voľme preto rozumom a srdcom. Nevoľme podľa počtu plagátov a bannerov, zaplatených za judášske cudzie zdroje, ktoré liberálni protištátnici budú musieť sponzorom vrátiť aj s vysokými úrokmi.

Publikované 24. februára 2020