Ani sme si to nevšimli. Žiadna vláda nepadla, všetko v tichosti bez politických turbulencií nás okrádajú v gigantických rozmeroch. Ako? Dávajte dobrý pozor na čísla, oplatí sa pochopiť aká obrovská a neuveriteľná zlodejina to je. Nad Kočnerom, či nad našimi politikmi sa iba pousmejete. Táto zlodejina a tá, ktorú popíšem ešte v ďalšom blogu má úplne zásadný vplyv na náš príjem
Pamätáte si divokú privatizáciu, ktorá sa nedá inak nazvať ako rabovačka a z nej vzniknuté dlhy v bankách? Veľkú časť výnosov z podhodnoteného predaja našich strategických podnikov sme použili na ozdravenie bánk, ktoré sme potom odovzdali do zahraničných rúk. Pre predstavu za 49% podiel na SPP sme zinkasovali najviac cca 2,6 miliardy Eur, za Slovenské elektrárne sme zinkasovali 839 miliónov. Info tu. Kde sú tie peniaze? Pracujú pre nás? Máme z toho úžitok čo generácie pred nami stavali?
Pamätáte si ešte, keď padla vláda Radičovej na Eurovale? To sme sa najprv mali skladať na dlhy Grécka (110 miliárd), potom vymysleli Euroval. Najprv Prvý euroval – EFSF – Európsky fond finančnej stability (rok 2010) a bolo málo. Tak vymysleli Druhý euroval- EMS – Európsky mechanizmus stability aj to bolo málo. Tak vymysleli Dočasný euroval, ktorý transformovali na Trvalý euroval – Európsky stabilizačný mechanizmus (ratifikovaný v roku 2013). Najprv sa hovorilo, že tam budú záruky a nikdy sa nevyplatí, lebo je to iba proti špekulantom. Záruky mali byť vo výške 1300 milárd Eur. Tak to padlo a Euroval je tvorený nakoniec hotovosťou 700 miliárd Eur a nie zárukami. 80 miliárd Eur bola priama platba a zvyšných 620 miliárd Eur je cash na zavolanie. Náš podiel na tých 80 miliardách je 659,2 miliónov Eur (pre jednoduchosť niečo viac ako pol miliardy), ale náš podiel na tých 620 miliardách je cca 5,8 miliardy Eur. Teda celkovo náš podiel na Eurovale je 6,4 miliardy Eur. Pre predstavu za privatizáciu strategických podnikov SPP, Slovenské elektrárne, ZSE, SSE, VSE sme dostali spolu 4,3 miliardy. Teda predaj našich najväčších strategických podnikov by nestačil na to čo by sme boli dlžní, ale my už nemáme žiadne strategické podniky na predaj
Keďže toto je staré a iba naivný by si myslel, že sa všetko vyriešilo, tak tu je spôsob ako nás okradli o oveľa viac ako v Eurovale. Akože o tom nevieme? No vymysleli to dokonale. Celá zlodejina sa volá kvantitatívne uvoľňovanie. Keď tento pojem hovorí akože odborník, tak sa zdá, že je múdry a že je to všetko v poriadku. Ale pozrime sa na to. Takto tlačili peniaze od marca 2015 do septembra 2019 v miliardách Eur
V roku 2015 január, bolo v obehu celkovo 6042 miliárd Eur. Z toho hotovosť 985 a depozitá v bankách 5058 miliárd Eur. V roku 2019 december, bolo v obehu celkovo 8944 miliárd Eur. Teda za 5 rokov ECB zvýšila objem peňazí o 2902 Eur. Z toho nakúpila cenné papiere rôznych vlád za 2600 miliárd Eur. Keďže ECB je už aj naša, tak sme nakúpili cenné (alebo bezcenné) papiere po celej Európe, len nie veľa u nás, či v strednej / východnej Európe. My to iba financujeme
Ako? No ak si vezmeme náš podiel z Eurovalu 6,4/700=0,91%, tak na 2600 miliardách sa podieľame takmer 24 miliardami Eur. Aby sme to chápali lepšie. Zapli rotačku na peniaze a zároveň začali pripisovať čísla na bankových účtoch. Za 5 rokov takto natlačili takmer 4krát viac peňazí ako bol celý Euroval, alebo 6krát viac ako sme získali v privatizácii. Ale pozor, to je len náš 0,91% podiel. Čo je na tom ešte obludnejšie je to, že špekulujú ako do systému natlačiť ešte viac peňazí. Tu rátajú koľko tisíc miliárd by mohli ešte natlačiť. Už natlačili 2902 miliárd a chystajú sa ešte natlačiť do Francúzska, Talianska, Nemecka a Španielska ďalších 4000 miliárd
Banky a systém už nezachraňujú daňoví poplatníci cez dane, lebo tie sú viditeľné a ničia politikom – bábkam, ktoré postavili zbytočne kariéru. Potom musia stavať a vytvárať ďalších hercov a politikov. Načo? Takto sa nikoho nemusia na nič pýtať, nepotrebujú žiadne hlasovania v parlamente, všetko krásne obišli. Proste tlačia peniaze a kupujú za to čo si zmyslia. V tomto prípade kupujú bezcenné dlhy zadlžených krajín. Za to nemáme žiadne ďalšie Eurovaly, pády vlád a majú násobne viac peňazí na míňanie ako keď išli cez parlamenty. Čo si zmyslia to kúpia a ľudia vedia, že bankári niečo robia. Čo? Ľudia sa nestarajú do toho, lebo tomu nerozumejú a novinárov to nezaujíma. Vlastne tomu nerozumejú. Oficiálne to vysvetlia ako Istambulský dohovor – riešenie násilia proti ženám. Aj tomuto hovoria kvantitatívne uvoľňovanie – pre pomoc a zlepšenie Európskej ekonomiky. V Istambulskom dohovore však potichu pretláčajú gender ideológiu. V kvantitatívnom uvoľňovaní nás potichu giganticky nepriamo okrádajú
Ako to vlastne platíme, keď nič nikomu neplatíme? Jednoducho. Cez infláciu. Cez obrovské množstvo transakcií keď si idete kúpiť byt, potraviny, oblečenie, vlastne všetko, môžete očakávať, že ceny všetkých tovarov za 5 rokov stúpli o takmer 50%. To znamená. Že všetko nad pôvodnú sumu z roku 2015 je vaša platba za ich bezbrehé míňanie. Ak niečo išlo o 50% hore, tak cca 33% z terajšej hodnoty tovaru aspoň prvý krát je vaša dodatočná „daň z obratu“ 33% v každej vašej transakcii. Celé je to ešte trošku komplikovanejšie a tam je ďalšia gigantická zlodejina čo sa deje pri realizácii druhý a ďalší krát a to si vysvetlíme v ďalšom blogu.
Že váš plat nešiel o toľko hore? Ceny idú hore, ale váš príjem nie. Váš plat ide hore primárne, keď sa darí na trhu, keď sa zvyšuje produktivita. Dlhodobo možno dobehnete infláciu platom a možno ani nie. Tu proste niekto vytlačí peniaze, kúpi za to niečo, čo má nulovú hodnotu a tie peniaze konkurujú tým vašim ťažko zarobeným. No a čo hovoria oficiálne štatistiky? 1-2% inflácia. Reálne podľa nárastu hotovosti máme však medziročnú infláciu takmer 10%. Nepripomína vám tá oficiálna štatistika presnosťou zaplatené predvolebné prieskumy? Veď viete ako idú ceny bývania, stavebného materiálu, pečiva, ovocia, elektriny, lieky, všetkého. V oboch ide o prenesmiernu manipuláciu populácie. Toto sú tak obrovské rozkradnuté sumy, že aj február 1948, či post socialistická privatizácia sa môže schovať. Ďalšiu gigantickú zlodejinu, ktorá z tohto modelu vyplýva si rozoberieme v ďalšom blogu. Potom sa môžete pýtať, že prečo keď ľudia pracujú sa stále nemajú lepšie
Erik Majerčák, ekonóm,
Kandidát na poslanca strany Vlasť č. 137, voľby 2/2020