Návrh systému akýchsi vládou zriadených Slovenských brancov, o ktorých som hovoril v predchádzajúcich blogoch, je podmienený určitými predpokladmi, ktoré majú vychádzať z cieľového stavu. Základným predpokladom nového mechanizmu je návrh na vytvorenie nadčasovej integrovanej štruktúry bezpečnostno-obranných štruktúr, ktorá by mala mať silný historický lokál-patriotický rozmer. Návrh predpokladá vytvorenie formácií, viazaných na akési ceremoniálne regióny Slovenska, vychádzajúce z historického členenia, bez väzby na dobové politicko-správne členenie našej vlasti.
Autori návrhu systému sa inšpirovali systémom historických regimentov, ktorý je overený a osvedčený vo viacerých štátoch. A dodnes sa v mnohých zachoval. Predstavte si napríklad: Tekovská brigáda, ktorá by mala Kremnický, Novobanský, Svätokrížsky, Vrábelský, Vyhniansky, Zlatomoravecký aj Žarnovický, regiment alebo batalión. Doplnenú o gardovú Vozokanskú domobraneckú eskadru. Liahňou elitných vojenských resp. policajných jednotiek. Alebo Spišská brigáda s Gelnickým, Levočským, Kežmarským, Popradským, Spišskonovoveským a Staroľubovnianskym regimentom/bataliónom s Tatranskou gardovou domobraneckou vysokohorskou eskadrou. Liahňou záchranárov.
Každý dobrovoľník, ktorý sa v prípade ich zriadenia rozhodne absolvovať prípravný výcvik pre Civilné zbory, čiže aj tí, ktorí sa neskôr stanú aktívnymi príslušníkmi ozbrojených síl a zborov, ako aj všetky zálohy môžu mať svoju domovskú ceremoniálnu jednotku viazanú na región pôvodu. Príslušníkmi ceremoniálneho útvaru zostanú po celý život. Niektorým výnimočným osobnostiam môže byť ponúknuté čestné členstvo aj vo viacerých takých útvaroch. Cieľovo budú všetci absolvovať sľub a po dosiahnutí zákonného veku prísahu vernosti štátu v princípe vo svojom spádovom meste. Ďalšia prísaha už nebude potrebná. V prechodnom období si model vyžiada opatrenia, ktoré zabezpečia postupné dosahovanie cieľového stavu. Podrobnosti by boli predmetom odborných a laických diskusií.
Jedna z vážnych otázok je, prečo majú byť za túto koncepciu zodpovedné ozbrojené sily, keď výcvik ašpirantov pre Civilné zbory má byť striktne nebojový a bez zbraní na riešenie nevojenských ohrození. Odpoveď je jednoduchá. V mierovom čase sú všetky ostatné zbory naplno vyťažované bežnými úlohami a pohotovosťami či už policajného, záchranárskeho, spravodajského alebo ochranárskeho charakteru. Teda podstatou ich fungovania je denno-denná operatíva. Jedinou zložkou, ktorou štát disponuje a financuje ju pre prípad veľmi málo pravdepodobných ohrození, sú ozbrojené sily. Práve táto zložka má najlepšie predpoklady na to, aby sa v mierovom čase časť jej personálu mohla venovať príprave záloh na riešenie všetkých ohrození. Čiže aj takých, kde budú ozbrojené sily vypomáhať ostatným zborom pri riešení krízových situácií.
Ozbrojené sily už v súčasnosti bežne vyčleňujú časť svojich ľudských zdrojov aj techniky na riešenie nevojenských ohrození. Tieto aktivity by mali pokračovať aj v novom navrhovanom systéme, akurát sa tak môže konať na podstatne úspornejšej a efektívnejšej úrovni. Profesionálni vojaci, policajti a záchranári budú v krízových situáciách poskytovať to, v čom sú dobrí: organizačné a riadiace schopnosti na riešenie krízy, ako aj techniku a špecifické zručnosti.
Dobrovoľnícky, ale ozbrojenými silami za asistencie ostatných ozbrojených a neozbrojených zborov metodicky dobre pripravený zbor, zložený z občanov, ktorí majú vôľu aj motiváciu podieľať sa na úlohách pre všeobecné dobro, bude robiť prevažne vykonávateľské funkcie. Na plnenie vriec s pieskom v prípade povodní predstavuje vycvičený zbor profesionálov príliš drahé aktívum. Najmä keď hrá úlohu časový faktor, vtedy sa môže ukázať význam dobre pripravených a vycvičených domácich aktivistov. Už teraz je profesionálna štruktúra pomerne koncentrovaná do mála posádok, od seba pomerne vzdialených. Úspory si môžu vyžiadať ďalšiu koncentráciu. Práve civilné zbory môžu byť rovnomernejšie rozložené po celom území vlasti, bez väzby na kasárne.
Ak budú tieto zbory pôsobiť pod špičkovým odborným profesionálnym vedením a velením, vtedy sa najlepšie ukáže pozitívum kombinácie dvoch svetov: profesionálneho s aktivistickým. Nehovoriac o možnosti ich rýchleho preformátovania pre prípad veľmi vážnej krízy.
Zámerom mojich blogov je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov nahnevanými slovensko-uhorskými sedliakmi vo Vozokanoch, najbližšie pred voľbami 16. februára o 11:00, potom každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu. Vrátane 30. augusta 2020.
Publikované 9. februára 2020
