Čo je horšie ako Matovičov „cirkus“?

Nie som liberálka, no bojím sa návratu nacizmu, dokonca i komuznimu. Mám právo na svoj opodstatnený strach, ako majú iní právo báť sa imigrantov či Rómov? Vyše 10 rokov organizujem po mestách i na hudobných festivaloch výstavu Stop genocíde, ktorá poukazuje na stratégiu genocídy. Začína jazykom odľudštenia, dehumanizácie. Na bilboardoch graficky ukazujeme, že nenarodené deti sú dnes považované za ľudí druhej kategórie s menším právom na život ako narodení. Jazyk odľudštenia je však pri všetkých genocídach rovnaký: istá skupina ľudí je ľuďmi druhej kategórie, podľuďmi, ktorí si nezasluhujú rovnaké práva ako ostatní, až je im upreté aj základné právo na život.

Hoci je super, že Kotleba obhajuje ľudskosť nenarodených detí, je dosť zlé, že z rétoriky jeho straníkov či zo sloganov jeho bilboardov cítiť dehumanizáciu Rómov: asociáli, paraziti (okrem iného výraz často používaný aj na nechcených nenarodených) … Pri tých slovách sympatizanti na námestiach burácajú azda najviac. Ako všetkých svojich kritikov hádžu do jedného vreca s liberálmi (tých nadávok som si od ĽSNS voličov na FB užila už i ja), tak sú dnes všetci protestujúci Rómovia v škatuľke s urážlivou nálepkou „osadníci“. Pritom mnohí nie sú z osád, ale pracujúci Rómovia, ktorí tiež majú právo na strach. Pred vyše rokom Rómovia z michalovského okresu môjmu manželovi priznali, že sa dokonca ozbrojujú zo strachu pred ĽSNS (rovnako máte legálne právo sa ozbrojiť aj Vy, ak sa bojíte Rómov či imigrantov, ak ste náhodou nevedeli). Ich rétorika sa ďalej točí okolo degradácie všade navôkol. Národ môže povstať len vďaka silnému nacionalizmu so silným vodcom, ktorý je pre pravdu prenasledovaný liberálnymi fašistami… Primiešaných je kopec socialistických sľubov, čo znova pripomínajú nacistov, ktorí boli národnými socialistami.

Média potrebujú nejakú senzáciu, konflikt, najlepšie vizuálnu, o čom by mohli písať. To vie dobre aj Marián Kotleba, ktorý sa do pozornosti médií prepracoval svojským spôsobom – kontroverznou ľudáckou symbolikou. Vadí Vám priam herecké odhaľovanie káuz Igorom Matovičom? No spomeňte si, ako kedysi Kotleba pochodoval v uniforme. Také sa nerobí ani v cirkuse, ale kde? To sa vôbec aj ťažko k niečomu prirovnáva. Hrať sa na vojnu či vojakov? Teraz kritizuje LGBTI, keď sa niektorí chcú hrať na psíkov, či koníkov. Úplne zlé, no hrať sa na gardistu, čo tu robí vojenské prehliadky na námestiach, aby si ho média všimli?

Súd nakoniec stranu Slovenská pospolistosť rozpustil a tak Kotleba vyzliekol uniformu, na ktorej nosil ten istý dvojkríž, čo aj Hlinkové gardy. Tieto gardy, aj po tom, čo prezident Tiso zastavil deportácie Židov, neskôr s deportáciami pokračovali. Pre zachovanie kontinuity si ten dvojkríž dali aj do loga ĽSNS. Dokonca si ho zaregistrovali ako ochrannú známku, až kým to nenapadol istý docent trestného práva. Napokon si strana zmenila kríž v logu na dvojkríž, ktorý máme v našom štátnom znaku. Takto postupne Kotleba upúšťal LEN POD VONKAJŠÍM TLAKOM od svojej starej identity. Bez toho by nám tu pravdepodobne ešte dnes pochodoval v uniforme aj v parlamente.

Kotleba sa však stále pohrával s neonaci symbolikou, pre ktorú mal už v minulosti problém v obchode, ktorý prevádzkoval so svojim bratom. Zákazníci špeciálneho oblečenia, obľúbovaného práve symptizantmi supremisickej neonacistickej scény, dostávali zľavy pri určitom objeme nákupu, kde používali už vtedy čísla 14 a 88. Župan Kotleba poskytol dar hokejovému klubu vo Veľkom Krtíši, ktorý žiadal o 1500 Eur, no dostal sumu 1488 Eur. No a už či z jeho iniciatívy alebo niekoho v jeho okolí, prišlo aj k darovaniu šekov trom rodinám, každej v sume 1488 Eur, pre ktoré je teraz súdený. Úmysel síce poprel, no samotný Uhrík potvrdil pre média, že“keby sme to číslo zaokrúhlili, tak by si našu dlhodobú a systematickú pomoc chudobným médiá ani nevšimli.” Vo svojom FB statuse to povedal ešte jasnejšie, že stratégia sa im podarila, ak si dobre pamätám.

Voliči ĽSNS však teraz majú ťažké srdce, prečo je Kotleba stále pod paľbou kritiky za tieto „bezvýznamné“ veci, ktoré zľahčujú, obhajujú. Mnohí ignorujú jednotlivcov, či na kandidátke, či v platených funkciách s hláškami na hranici či za hranicou rasizmu, či neonacizmu. Iní zas priznajú, že ich to štve, ale aj tak na svojich vyvolencov nedajú dopustiť. Kritika je podľa nich hneď nenávisť, liberálny fašizmus atď. Medzitým sa totiž namotali na pekné sľuby ĽSNS. To je ďalšia marketingová vec, ktorú dobre odkukali od Smeru.

Pekne pripravený obežník do domácností s kopec populistickými sľubmi, dobre hrajúci na nostalgiu za komunizmom i cinkajúci na rasistické nálady v oblastiach, kde Rómovia žijú. Neustále obviňovanie chudobných Rómov z nezodpovednosti, hoci politiku, ktorá ich robí závislými na príspevkoch a neumožňuje väčšine z nich pracovať, tu nastavili a podnecujú tri vlády Smeru (viac o tom v mojom predchádzajúcom blogu). Táto rétorika pritiahla veľa voličov Smeru či SNS ku Kotlebovcom. A hoci Kotleba tvrdí, že kritizujú len tých neprispôsobivých, nejeden ich volič si to vysvetľuje oveľa širšie na celé etnikum – stačí pozrieť ich komentáre v médiach či na sociálnych sieťach.

Vládna koalícia dala nálepku Matovičovým spôsobom odhaľovania ich káuz a bezcharakternosti, že ide o cirkus. Je až zarážajúce, že toto tak dokonale dokázali prijať ľavicovo orientovaní voliči (to sú aj tí z ĽSNS), pričom odmietajú vidieť obsah jeho odhalení, ktoré vie on naozaj dobre zdramatizovať (zároveň keďže je tiež pro-life, nie raz vedel kreatívne upriamiť pozornosť verejnosti aj na problém potratu). Stále opakované lživé nálepky sa pre mnohých stávajú pravdou a bariérou, aby pozerali na zúfalé úmysly tých, čo nálepkujú, lebo nemajú sa ako ináč pred odhalenou nepríjemnou pravdou brániť. Paradoxne dramatizácia káuz rozkrádania, ktorá by nás všetkých mala trápiť, je odsudzovaná, kým dramatizácia do roly obete prenasledovania pre neonacistickú symboliku či naznačujúcu rétoriku je plne akceptovaná. Tejto povrchnosti, naivity a pobalamuteniu voličov, ktorí už nerozlišujú, sa asi najviac bojím.