Ako východniarka mám skúsenosti s Rómami a viem, že je pravda, čo zaznelo od Rómov zo Smižian: Oni pracovať chcú, ale nikto ich nezamestná. Nepáči sa mi, ako neustále sú Rómovia vinení z toho, že sú nezodpovední a nepracujú. Veď to nie oni si nastavili systém tak, že musia byť závislí na sociálnych príspevkoch a nemôžu pracovať. Dôvod nie je len obyčajná diskriminácia. Hlavným dôvodom je rasistický zákon a dusivá byrokracia pri zamestnávaní.
Ide o zákon o minimálnej mzde. Zakazuje zamestnávateľom dať prácu aj menej vzdelanému a menej schopnému človeku, ktorý preňho vytvorí hodnotu menšiu ako je štátom stanovená minimálna mzda na hodinu. Ako sa toto minimum zvyšovalo, tak bolo preň postupne zrušených mnoho pracovných miest v chudobných okresoch Slovenska, v každej druhej dedine bol zavretý napr. obchod s potravinami či krčma. Jednoducho podnikateľ si nemohol dovoliť zamestnať človeka, ktorého musí zaplatiť viac, ako je príjem z jeho podnikania. Ďalší problém je byrokracia, ktorú vystihuje výborne tento úryvok z argumentačnej príručky Slovensko 2044:
„No predtým, ako im dáte krompáč do ruky, s nimi musíte podpísať zmluvu, zaregistrovať ich do Sociálnej poisťovne, zaregistrovať ich do zdravotnej poisťovne a vypísať desiatky strán dokumentov. Ak má nový zamestnanec na krku exekútora, ste povinný starať sa mu o túto exekúciu. Musíte ho poslať k lekárovi na vstupnú prehliadku, spraviť mu prednášku o bezpečnosti pri práci, nakúpiť pracovné oblečenie a ochranné pomôcky. Ešte stále lopatu ani nechytil do ruky. Všetko je na vaše riziko – ak vám na druhý deň zamestnanec utečie, tento čas a náklady vám nikto nevráti. Ak niečo porušíte, čakajú vás tisícové pokuty.“
Zákon o minimálnej mzde je tu pre ochranu pracovných pozícií pre bielu väčšinu, aby ju tí nenávidení „egoistickí kapitalisti“ nevykorisťovali (hoci tí musia za každého zamestnanca odviesť štátu polovicu, takže zamestnanec polroka pracuje pre štát, čo nie je náhodou polovičné vazalstvo?). Tento zákon prvýkrát zaviedli práve z rasových dôvodov v USA. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman zákon o minimálnej mzde nazval najrasistickejším zákonom, ktorý doteraz pretrváva (hoci v USA to minimum nezvyšujú každú chvíľu ako u nás). Dnes prezident Macron navrhuje minimálnu európsku mzdu, nie preto, že chce vyššie platy pre východoeurópanov, ale práve preto, aby ochránil pracovné miesta pre Francúzov. Hoci Slovákom sa to môže náramne páčiť, európska minimálna mzda by viedla k zatvoreniu mnohých fabrík na Slovensku, ale i menších podnikov počnúc reštauráciami, obchodmi a pod. Západ by však pritiahol takto niektorých investorov späť, iných vytlačil za hranice EÚ, kde je pracovná sila lacnejšia a tak aj ich produkované tovary ostanú lacnejšie a konkurencieschopné.
Štát, teda vláda, ktorá minimálnu mzdu neustále zvyšuje, sa tvári ako ochranca, hoci pravda je v skutočnosti inde. Ak by bola väčšia voľnosť v zamestnávaní a sloboda podnikania bez toľkej byrokracie a zdanenia, vzniklo by viac pracovných pozícii. Ak je viac pracovných miest ako kandidátov (napr. 105 pozícií na 100 kandidátov), tí si dovolia vyjednávať vyššiu mzdu. Ak je však menej pracovných miest ako kandidátov (napr. len 95 prac. miest na 100 kandidátov), každý, kto prácu dostane bude rád, že má za akúkoľvek plácu, lebo ďalších 5 je ochotných za tú plácu pracovať. Nie štát, ale tí „nenávidení“ podnikatelia nám dávajú prácu. Štátne pozície sú tiež nepriamo len výsledkom ich snaženia, lebo sú platené z daní podnikateľov a ich zamestnancov. Zrušenie zákona o minimálnej mzde by viedlo k vytvorenie mnoho pracovných miest aj pre nezamestnaných. Vždy by ostali pracovné miesta, kde je potrebné vzdelanú a schopnú pracovnú silu. Tú menej schopnú časom aj tak nahradia roboty a automaty, ako ju nateraz nahradili bagre, počítače, práčky.
Rasistický zákon o minimálnej mzde tu dlhodobo presadzuje Smer a SNS, často aj s hlasmi ďalších politických strán – okrem SaS. SaS má zas však svoju inú rasistickú „úchylku“ v tom, že dlhodobo sa snaží o presadenie sterilizácií a hormonálnej antikoncepcie zdarma ako riešenie pre najchudobnejších, ktorými sú najmä Rómovia. A hoci sú proti všetkému zdarma od štátu, v tejto veci im ide len o zamedzenie rozstrastania sa rómskej populácie. Ak by SaS išlo naozaj o zdravie žien a ich detí, azda by podobne ako OľaNO navrhovali napr. vrtať studne pre Rómov. Každá strana ma vypracované návrhy, ako riešiť rómsku problematiku okrem Smeru, ktorý už niekoľko volieb nezverejňuje žiaden program a vieme, ako ekonomickú vylúčenosť Rómov (ne)riešil. Podobne sa Kotlebovci nenamáhali pred týmito voľbami prísť s nejakým programom, ich voličom tiež stačia len sľuby a heslá.
Rómska otázka je hlavnou témou ĽSNS, ktorá chce Rómov prinútiť pracovať. Zoberú im príspevky od štátu, či za tie budú musieť pracovať? To nie je jasné. Štát ich má zapojiť do stavby nájomných bytov cez štátne podniky, tie im budú musieť zaplatiť tiež aspoň minimálnu mzdu za akúkoľvek prácu, samozrejme z našich daní. To celý projekt stavby nájomných bytov riadne predraží v čase, keď je ekonomická kríza na spadnutie. Problém ako štát už teraz zlyháva v stavaní aktuálnych projektov i celý populizmus okolo stavby nájomných bytov je skvele zhrnutý tu. Najjednoduchšie by bolo odbúrať byrokraciu v podnikaní a minimálnu mzdu, aby ľudia mohli zamestnávať aj Rómov, kdekoľvek je to naozaj treba. Lebo len ich nútiť kopať jamy a potom znova zasypať, nie je teda produktívna práca. Potrebujú sa začať sami obracať na trhu práce a nie čakať, že štát sa znova o nich postará, aj dáku prácu im stále znova dohodí. Taký prístup nikoho nemotivuje sa snažiť, navyše, keď to sociálne inžinierstvo má potom ešte zaplatiť aj daňový poplatník. Ďakujeme, opätovné zoštátňovanie a centralizáciu štátom tu naozaj nepotrebujeme.
.JPG)
