Budúcnosť patrí Slovanom

Práve skončil Všeslovanský zjazd v Moskve (26.5. – 2.6.2017), a to ma podnietilo k zamysleniu sa nad nastávajúcou úlohou Slovanov v civilizačnom napredovaní ľudstva. A veru táto úloha nie je malá, ba je nesmierne veľká a dôležitá. Čo nás teda čaká?  Aké je naše poslanie?

Vidíme, že zdravé korene, z ktorých vyrástla európska civilizácia, sú otrávené. Západná Európa už nemá v sebe silu a ani víziu, ako by sa mohla zachrániť, lebo je paralyzovaná, žije v duchovnom chaose a slepote, existenciálnej bezvýchodiskovosti a beznádeji, jej skutočné hodnoty demokracie a osobnej slobody sú v ohrození, lebo stávajú sa už len fasádou, za ktorou sa manifestuje diktát moci finančnej elity. Aj na Slovensku je celý štátny aparát a jeho mocenské štruktúry v područí záujmov najmocnejších finančných zoskupení a nadnárodných korporácií. Narastajúcu hrozbu predstavuje aj rozpínajúci sa násilný islam. Zjednotená Európa – EÚ nereprezentuje demokratické záujmy a slobody občanov a ich krajín, ale mocenské záujmy vládcov tohto sveta. Myšlienka zjednotenej demokratickej a slobodnej Európy v jej pestrosti a rôznorodosti je síce pekná, ale k jej naplneniu dôjde až vtedy, keď jej obyvatelia a národy duchovne precitnú a preberú sa zo svojej nočnej mory. K tomu môže dôjsť len vtedy, ak čerstvý vánok zavanie z východu – od nás Slovanov. My držíme v rukách kľúč k záchrane, lebo sme vlastníkmi bezodnej hĺbky ľudskej duše. Musíme si to však uvedomiť, aby sme mohli splniť to najkrajšie historické poslanie – doviesť civilizáciu k jej skutočnej histórii – kráľovstvu Božiemu tu na Zemi. Slovania sa zatiaľ iba pripravujú a čakajú na svoju historickú príležitosť urobiť ďalší významný a najpodstatnejší skok vo vývoji spoločenského vedomia. Staré národy ako Indovia, Egypťania, Peržania, Gréci, Židia, Románi, Germáni a Anglosasi už splnili svoju historickú úlohu a v súčasnosti sa nachádzajú na ukončených vetvách ľudského civilizačného evolučného stromu. Slovania sú stále na hlavnej neukončenej vetve. Aby však mohli splniť svoje poslanie, musia do seba vstrebať a pretaviť do novej kvality všetky tie civilizačné výdobytky ducha, ktoré priniesli predchádzajúce národy, a to hlavne individuálnu slobodu a zodpovednosť, racionálny prístup k životu, iniciatívne vôľové úsilie, nezávislosť, osobnú disciplínu, sebadôveru. Slovania musia zobrať svoj osud do vlastných rúk a neočakávať, že druhí budú rozhodovať za nich. Musia vybudovať u seba reálnu demokraciu opierajúcu sa o osobnú morálku a vysoké mravné ideály. A Rusko smelo vykročilo správnym smerom. Po prechodnom úpadku, kríze a zdanlivom rozvrate v 90-tých rokoch 20. storočia sa v pomerne krátkom čase spamätalo a vykročilo suverénne svojou vlastnou cestou. Západ a hlavne mocenské špičky USA sa z toho nevedia spamätať, že korisť, ktorú už držali v pazúroch, sa im vymkla z rúk a zámer zaviesť celosvetový diktát svojej moci sa im rozpadá pred očami. Našťastie, lebo ináč už by nám nebola ponechaná ani fasáda demokracie a globálny fašizmus by bol nastolený v plnej paráde. Paradoxne silné Rusko je nádejou aj pre Západnú Európu, ktorej politické špičky si to bohužiaľ nechcú uvedomiť, lebo sú iba bábkami v rukách imperiálnych záujmov globálnych mocenských elít.

Vďaka Slovanom, ktorí celé stáročia odrážali útoky divokých Mongolov, Tatárov, Turkov mohla západná Európa rozkvitať a najväčšie európske impéria (Anglicko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko) mohli budovať svoje koloniálne ríše a bohatnúť vykorisťovaním kolonizovaných národov a dovážaných otrokov z Afriky. Odmenou Slovanom za to, že ochránili západnú civilizáciu, boli neustále útoky zo západu a snaha o ich ovládnutie. Z histórie stačí spomenúť bitku pri Poltave, Napoleona, sionistický boľševický komunizmus, Hitlera a teraz presadzovanie imperiálnych záujmov PAX AMERICANA (konflikt na Ukrajine).  Západ si po rozpade socialistického bloku urobil z menších štátov svojich vazalov a hľadá spôsob ako ovládnuť aj najsilnejší slovanský štát – Rusko. Ešte aj rozpadom socializmu sme pomohli Západu predlžiť jeho agóniu tým, že sme sa stali odbytiskom tovaru a lacnou pracovnou silou, doslova vazalmi a otrokmi nadnárodných korporácií a bánk. Dôvody, prečo v súčasnosti len slovanské národy a hlavne Rusko držia v rukách kľúč od budúceho napredovania civilizácie, sú veľmi jednoduché a jednoznačné. Len tie spoločenstvá, ktoré vytvárajú predpoklady a podmienky pre všestranný rozvoj duchovných kvalít sa môžu stať vedúcou silou civilizačného pokroku. V súčasnom materialistickom svete sa predpokladá, že najväčšiu perspektívu majú tí, ktorí vlastnia najväčšiu moc vojenskú a ekonomickú. Lenže to je už v súčasnosti nepostačujúce, ak chýbajú vyššie duchovné (rozum, vôľa, cit a svedomie) a morálne kvality. Nad USA a západnou Európou sa už zaťahujú temné mračná. Západná civilizácia sa nachádza, podobne ako kedysi Rímska ríša, vo svojej záverečnej fáze úpadku a postupného zániku.

USA je obrovská, ekonomicky bohatá a vojensky azda najsilnejšia krajina. Je ovládaná veľmi úzkou finančnou elitou, ktorá pomocou nadvlády dolára a vojenskej sily rozprestiera chápadlá svojej moci nad veľkou časťou sveta. Táto svetovládna elita je zaslepená svojou démonickou túžbou po moci, rozum sa u nej prejavuje len ako chytrosť bez akejkoľvek ľudskosti a citu. Východiskom je lož a demagógia – dôsledkom je morálny rozvrat americkej spoločnosti a Západnej Európy. Je to impérium nachádzajúce sa v štádiu úpadku napriek svojej ekonomickej a vojenskej sile.

Európa je paralyzovaná v aspekte rozumu, vôle, citu a slobody. Byrokratický diktát Bruselu je v službách záujmov svetovládnej finančnej elity, ktorej základnou stratégiou je degradácia človeka až na úroveň ovládaného, nemysliaceho ekonomického a duševného otroka. Nástrojom ovládania človeka je okrem ekonomickej závislosti aj lživá demagógia vo všetkých oblastiach života presadzovaná aj cez amorálnu diktátorskú politickú agendu Bruselu, okliešťujúcu krok za krokom osobnú slobodu človeka. Pôvodné európske obyvateľstvo rýchlo starne a vymiera vďaka úspešnému rozkladu rodiny, pričom prisťahovalci, hlavne z islamského sveta, vykazujú prudký populačný rast a začínajú neohrozene diktovať svoje požiadavky, ktoré sú v diametrálnom rozpore s demokratickými tradíciami a európskym demokratickým právnym systémom, ktorý je v rozklade a stáva sa bezcenným zdrapom papiera. Lídri najväčších európskych štátov sú už len poslušnými bábkami sionistických mocenských záujmov. Západná Európa takmer stratila svoje kresťanské korene a teraz stráca aj svoje historické výdobytky – demokraciu a slobodu. Kresťanstvo je už len slabou, bezmocnou a odumierajúcou vierou. Dominujúca humanisticko-ateistická sekularizácia prináša duchovné vzduchoprázdno. Duchovne spustnutá Európa sa nachádza v stave bezvýchodiskovosti a beznádeje, rozkladu a zániku.

Svet Slovanov – západní Slovania najmä vďaka blízkym vzťahom s Germánmi a západoeurópskou kultúrou sú pripravení naštartovať proces transformácie absorbovaných kvalít rozvinutého racionalizmu, osobnej sebadisciplíny, individuálnej slobody do ich skutočného naplnenia v rámci prehĺbenej duchovnosti – tzv. širokej a hlbokej slovanskej duše. Musia však, hlavne Slováci, zvýšiť svoje individuálne sebavedomie a aktívnu tvorivú vôľu. Obohatenie týchto kvalít o kvality, ktorými disponuje slovanská duša, t.j. hĺbka, šírka a bohatstvo emocionálnej duše, duchovná senzitivita o otvorená myseľ pre duchovnú inšpiráciu a imagináciu, priateľská dobrosrdečnosť a ľudskosť, sú tým podstatným, čo sa stane základnou hnacou silou budúcej evolúcie spoločenského vedomia a civilizačného pokroku.

Anglosasi a zvlášť Američania si vysoko cenia individuálne úspechy a víťazstva pretavené do hmotného bohatstva v rámci hesla „čas sú peniaze“. Úspešní sú ľudia, ktorí sú bohatí. Slovania však majú skúsenosť s tým, že hmotné bohatstvo je sprevádzané veľmi nízkymi morálnymi a duchovnými kvalitami jeho vlastníkov, akými sú zákerná a podvodnícka chytrosť, korupčná morálka, bezcharakternosť či amorálna politická moc. Američania neradi počujú o ľudskom utrpení či bolesti, čo je pre Slovanov bežná skúsenosť prinášajúca neraz očistu a katarziu duše, hlbší duchovný záber a prehĺbenú emocionálnosť a senzitivitu.  Majú na splnenie svojej historickej misie všetky predpoklady, len ich vedomie zatiaľ drieme a spí spánkom Šípkovej Ruženky. Ale už sa prebúdza. Vidno to hlavne na výraznom vzostupe najväčšej slovanskej krajiny – Ruska, ktoré sa vo veľmi krátkom čase prebralo zo svojej smrteľnej agónie a plné eufórie sa sebavedomo vydalo svojou vlastnou cestou za slobodou a šťastím. Silné Rusko predstavuje veľkú nádej nielen pre ostatných Slovanov, ale aj pre celú Európu. Silné Rusko potrebuje silnú demokratickú Európu a silná Európa potrebuje silné Rusko. Európa by si mala uvedomiť, že zámerom sionistických elít je oslabiť, rozvrátiť  a ovládnuť ju, lebo svetovládne elity na upevnenie svojej moci a nadvlády potrebujú oslabovať, rozvracať a rozoštvávať všetkých a všetko. Vrazili dýku (Ukrajina) nielen do sveta Slovanov, ale aj medzi Európu a Rusko. Aj napriek všetkým protivenstvám si Rusko vytvára podmienky pre svoj budúci nebývalý rozmach, ktorý je nádejou pre celý svet. Rusko nepotrebuje nikoho kolonizovať, má u seba všetko potrebné pre svoj budúci rozvoj – zdroje, životný priestor, vzdelaných a dobrosrdečných ľudí, veľké vlastenectvo a odhodlanie ubrániť sa. Ponúka Európe bohaté možnosti, tá je však taká úbohá, že si asi všetky príležitosti prepasie. Ak to urobí, bohužiaľ spečatí si svoj osud. My Slováci by sme mali byť o trochu múdrejší a hlavne teraz robiť všetko preto, aby sme upevňovali a rozširovali svoje ekonomické vzťahy s Ruskom, čo v budúcnosti by mohlo byť pre nás veľkým tromfom a cestou k vlastnej sebavedomej štátnej politike, nezávislosti, slobode a skutočnej (nielen formálnej) demokracii.  Slovensko má v sebe žriedlo hlbokej ľudskosti a bohato rozvinutú kultúru, ktorú si nesmie nechať sprzniť, lebo tá sa stane základom jeho budúceho rozkvetu. Slovensko je krásne a vyspelé, len málo sebavedomé. Ale aj táto nemoc sa časom vylieči a my vykročíme v ústrety ďalšiemu novému rozmachu svojej tvorivej sebarealizácie a slobody.  A časom aj Poliaci a Ukrajinci pochopia, že ich vzájomná nevraživosť ako aj nevraživosť voči Rusku je im samotným len na škodu, lebo z upadajúceho Západu ich už nečaká veľa dobrého.

Slovanská kultúra vydala skvelé plody už v 19. storočí, hlavne v literatúre, vede a hudbe a v 20. storočí, napriek (alebo vďaka?) socialistickému spoločenskému systému, rozvoj kultúry a vedy dosiahol úroveň porovnateľnú so západnou civilizáciou. Slovanské národy sa emancipovali, menšie z nich si vydobyli štátnu suverenitu a sú už dobre pripravené na to, aby prebrali kormidlo evolučného civilizačného vývoja do svojich rúk. Samozrejme, západná civilizácia, ak sa chce obohacovať o plody tohto nastávajúceho civilizačného vývoja, nesmie dopustiť, aby medzitým definitívne stratila svoje výdobytky – individuálnu slobodu, sebavedomie a osobnú zodpovednosť (disciplínu), rozvinutú racionalitu a aktívnu slobodnú vôľu, pravú demokraciu. Slovania takisto musia nasať do seba tieto kvality a posunúť ich ešte oveľa ďalej. Slovanská bohatá, emocionálne pestrá, senzitívna, bezbrehá a dobrosrdečná ľudská duša túžiaca po jednote a láske je protikladom technicky a technologicky orientovanému Západu. Slovania sú preto schopní veľkej syntézy (zjednotenia) všetkých výdobytkov civilizačného pokroku vo všetkých sférach spoločenského vedomia. Kým rozvinutý západný racionalizmus bez primeraného rozvoja iných duchovných kvalít ľudskej duše a spoločenského vedomia zákonite skončil v slepej uličke suchopárneho iracionalizmu a formalizmu, Slovania tento racionalizmus pozdvihnú na vysokú úroveň ducha vo všetkých sférach – veda, politika, ekonomika, umenie, filozofia, viera. Bohužiaľ, vďaka zlu, ktoré predstavuje svetovládny sionizmus, nastalo veľké časové omeškanie medzi racionalizmom, ktorý vyvrcholil v Hegelovej filozofii a súčasnosťou, kedy sa tento racionalizmus vďaka syntéze (princípu jednoty) pripravuje na to, aby sa povzniesol do najvyšších sfér ducha. Toto povznesenie individuálneho a spoločenského vedomia na vyššiu kvalitatívnu úroveň Slovanmi predpovedali mnohí myslitelia. Medzi prvými predvídal „mesiášske“ poslanie Slovanov v budúcej histórii ľudstva nemecký filozof  J.G. Herder. Diela F.M. Dostojevského, L.N. Tolstého, I.S. Turgeneva a iných sa považujú za skvelé príklady širokej a hlbokej „ruskej duše“.

Ľudovít Štúr vo svojej geniálnej práci „Slovanstvo a svet budúcnosti“ predkladá svoje skvelé postrehy:

„V prírode po každom lete nastupuje jeseň a napokon zima, a tento zjav nachádzame aj vo svetových dejinách. Národy, ktoré sa v pracovnom zápale unavili, postupne odchádzajú z javiska, načo v dejinách nastáva čas mdloby, zima duchovná, ktorou sa završuje jeden život.“

 „No rozvoj človečenstva jednako neustáva, večné pravdy preto nehynú, ba naopak, ako sa príroda po zime s nastávajúcou jarou prebúdza k novému, bujnému životu a s čerstvými silami svoju činnosť začína, tak je to aj v živote ľudstva.“

 “Každý národ má svoj čas pod Božím slnkom, a lipa kvitne až dub už dávno odkvitol.” (pozn. lipa je symbolom Slovanov, dub – Germánov).

„Pozdvihnite dlho skľúčené srdcia svoje, Slovania, a s pomocou Božou odvahu naberte k činom! Jalová je však každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší zárodok nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec koncov, ktorého údmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi.“

„Pokloňme sa znamenitému osudu, čo na nás čaká, vyzbrojme sa silnou trpezlivosťou, veľkodušnou pokorou.“

 „Objavilo sa vari od vzniku kresťanstva niečo lepšie, dokonalejšie a čistejšie, ako je ľudský vzťah k Bohu a ku všetkým jeho blížnym…?”

“Kresťanská idea je zo všetkých tou najvznešenejšou už kvôli svojej ľudskosti”.

“Kresťanské učenie je stálym, večným protestom proti všetkému bezpráviu, všetkému nátlaku, proti hanobeniu ľudskej dôstojnosti, zneužívaniu a ponižovaniu človeka“.

 “Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to “ostatné”, teda len o svetské veci, rad za radom upadli, a tento výrok sa aj v budúcnosti ukáže ako pravdivý. Vzchopme sa, Slovania!”

“Nesie vari kresťanstvo vinu na tom, že národy, ktoré ho prijali a ďalej ako prvé šírili, nedokázali celkom vysvetliť jeho zmysel?…Nemali by si tu svoju silu odskúšať aj iné národy? Alebo sú už naše dni spočítané a svet dospel k svojmu koncu?”

“Od Západu sme sa naučili veľa, veľmi veľa, ale nemôžeme začať tým, čím sa sám privádza k úpadku, ale tým, čím sa stal veľkým a mocným.”

“Slovan nosí všetko v srdci a v duši a dokáže to aj vyjadriť silou prejavu.”

Slovania už obdarovali ľudstvo mnohými geniálnymi osobnosťami. V oblasti vedy a techniky je napríklad takou osobnosťou nedocenený najväčší vedecko-technický génius všetkých čias – Nikola Tesla, ktorého mnohé objavy našli praktické využitie a výrazne zmenili tvár našej civilizácie, mnohé však ešte len čakajú na svoje praktické využitie.

Úlohu, ktorá stojí pred Slovanmi v oblasti rozvoja poznania, presne vytýčil významný ruský filozof 19. storočia – sofiológ Vladimír Solovjov hlavne vo svojom celoživotnom diele „Filozofické základy celostného poznávania“. Vysoko si vážil prelomovú Hegelovu filozofiu a ostro kritizoval nastupujúci ateistický pozitivizmus po Hegelovom racionalizme (Solovjov, 2001). Veľmi správne vycítil, že Hegelovu racionálnu filozofiu treba povzniesť na vyšší stupeň jej obohatením o precítenú duchovnosť. Poznanie sa musí stať celostným, aby sa stalo Múdrosťou (Božskou Sofiou). K pravdivému poznaniu – Múdrosti (syntéza všetkého) môžeme dospieť, len ak v poznávacom procese uplatníme všetky zložky vedomia – nielen zmyslovú empíriu a rozum, ale aj hlboký duchovný ponor – inšpiráciu a intuíciu, ktoré si vyžadujú rozvoj vysokých morálnych kvalít. Základom slovanskej vedy budúcnosti by mala byť podľa Solovjova syntéza kozmológie, vedy, filozofie, teológie a umenia. Solovjov vedel, že len Slovania sú schopní dospieť k odhaleniu jednoty bytia, k veľkej syntéze všetkého, čo analytický rozum vo svojom poznávacom procese rozkúskoval, ale nezjednotil.

Slovania rozumom a citom uchopia Pravdu nášho bytia a odštartujú skutočne pravdivú históriu smerujúcu do kráľovstva Ducha. Ich dominancia a vedúca úloha bude síce zdanlivo skrytá, avšak citeľná, pretože bude mať charakter vnútorného duchovného prerodu a úsilia o presadenie dobra, poznania, múdrosti, ktoré sa pretaví do prudkého civilizačného pokroku a rozmachu, ktorý svojím žiarivým príkladom sa postupne stane inšpirujúcim hnacím motorom civilizačného pokroku nielen Slovanov, ale aj ostatných národov. Sila Ducha začne dominovať výrazne nad hrubou silou hmotnej bázy (priemysel, financie, vojenská sila). Neexistuje žiadna reálna sila, ktorá by toto napredovanie Ducha (spoločenského vedomia) k jeho pravej ríši Slobody mohla zastaviť, nanajvýš tak pribrzdiť a spomaliť. Pôjde o proces sprevádzaný duchovným prerodom jednotlivcov (znovuzrodenie z ducha). Úzka cesta do kráľovstva Božieho, na ktorú sa vydalo zopár jednotlivcov, sa bude postupne rozširovať, až sa stane nezastaviteľným prúdom nabaľujúcej sa lavíny, ktorá silou radosti bude strhávať narastajúci počet ľudí bažiacich po Pravde a pravej radosti a Slobode.

Aj úloha Slovenska bude v tomto procese významná. Slovensko má byť na čo hrdé! Dosiahlo veľký pokrok v krátkom čase v kultúre, vzdelaní, vede, umení a spoločenskom živote. Len si nesmie dať podkopať svoje základy a musí si vážiť svojich velikánov. Je doslova trápne, ako sa Slovákom zo všetkých strán vnucuje pocit menejcennosti, hlavne od všelijakých kozmopolitických svetoobčanov. Kedy si ako Slováci uvedomíme, že ani o chlp za ostatnými nezaostávame a svojimi ľudskými kvalitami a perspektívami ich ešte aj ďaleko predbiehame? Som hrdý, že môj národ nikoho nekolonizoval, nevyvražďoval, nevykorisťoval a nežil z otrockej práce iných. Hanbil by som sa, ak by mal takto morálne pošramotenú minulosť. A práve vďaka svojej morálnej prevahe máme pred sebou skvelú budúcnosť! Keď boli Štúr a iní národní buditelia či významne slovenské osobnosti spoločenského života, kultúry a umenia v oveľa ťažších a zaostalejších pomeroch hrdými Slovákmi a Slovanmi, čo nám bráni, aby sme boli takými aj my? Nesmieme sa nechať znechutiť odrodilcami, čo nám neustále hádžu polená pod nohy! Veď pohŕdavý postoj zapredaneckých svetoobčanov sa nedá nazvať ináč ako hanobením vlastného národa. Cítiť sa duchovným bezdomovcom v krajine, ktorá je pre nás tým najkrajším božím darom, je ozaj zahanbujúce.

Ing. Peter Kohút, CSc.