Zabili nám Ferdinanda. Táto veta mi hmýrila hlavou tesne pred vianočnými sviatkami. Myšlienka bola nástojčivá a neodbytná. Vracala sa počas celého dňa. Najskôr som si ju spájal s ministrom v demisii Miroslavom Lajčákom, ktorý má opäť cestovať na Balkán. Ale o Sarajeve reč nebola. Dnes, keď čítam prirovnania analytikov a komentátorov svetových udalostí, trošku ma mrazí..
Zavraždením iránskeho generála Solejmáního došlo na svetovej politickej scéne k bezprecedentnej udalosti, kedy na území tretieho štátu bol zavraždený oficiálny predstaviteľ štátu iného, očividne bez domyslenia dôsledkov tohto činu. Žijeme v systéme, v ktorom neplatí právo a poriadok. Stratila sa úcta k svojmu oponentovi. Platí to v medzinárodnom aj vnútroštátnom meradle. Aktér tohto odporného zločinu sa na internete bije do pŕs a pasuje sa za hrdinu. Vládnu nám zvrhlíci a psychopati? Ako chceme existovať v spoločnosti bez pravidiel? Niektorí komentátori sa snažia obhajovať tento podlý a zákerný teroristický čin zdôvodnením, že nepoznáme všetky pohnútky, ktoré Donalda Trumpa k tomuto konaniu viedli. Dôvod je jediný. V USA sa blížia prezidentské voľby. Skutok je násobne zavrhnutiahodný, pretože Solejmání bol vylákaný do Iraku saudskými predstaviteľmi na popud Spojených štátov pod zámienkou urovnania blízkovýchodného konfliktu. Symbolicky bol v momente zavraždenia nositeľom mierovej zástavy.
Čo to vypovedá o USA?
Pre USA je výpoveď tohto činu nelichotivá. Vojna je riešenie problému na najnižšej priorite. Do vojny sa vstupuje vtedy, keď boli vyčerpané všetky ostatné možnosti. Vypovedá to o slabosti a neschopnosti Spojených štátov riešiť svoje záujmy inak. Tiež to vypovedá o zákernosti nášho „spojenca“. Doslova posledná možnosť záchrany USA je vyvolať veľký ozbrojený konflikt na opačnej strane sveta a kryť si chrbát svojimi partnermi. Preto si Pompeo ťažkal na slabú podporu európskych spojencov po spáchaní tohto ohavného teroristického činu. O ignorovaní medzinárodného práva hovorí aj fakt, že v prípade požiadavky irackej vlády na odchod cudzích vojsk zo svojho územia Trump pohrozil Iraku zničujúcimi sankciami. Osobne pochybujem, že aj po vznesení tejto požiadavky, USA žiadosti Iraku vyhovejú. V každom prípade, dlhodobejším vývojom USA pozície na Blízkom východe stratia. A nielen tam. Čas potvrdí moje slová. USA čaká rýchly a zničujúci úpadok.
Ako k tomu vôbec mohlo dôjsť?
USA vyrástli vo svetového hegemóna s podporou svojich západných spojencov a cieleným a vykalkulovaným pribratím štátov strednej a východnej Európy do NATO. Štáty svetového spoločenstva, ktoré sa snažili postaviť na odpor, tak robili s vedomím možnej kontrarevolúcie režírovanej pod skrytou taktovkou USA, alebo sa vystavovali riziku vybombardovania. Tento čas skončil. Vstupujeme do veľkej vojny, ktorá úplne preformátuje systém fungovania sveta. Nad mešitou v slávnom pútnickom mieste muslimských šiítov v iránskej obci Džamkaran bola vztýčená červená vlajka pomsty, ktorá symbolizuje vojnu. Zavraždením Solejmáního boli Iráncom odňaté iné možnosti riešenia krízy. Z povahy Peržanov vyplýva, že nemôžu konať inak. Kto inicioval akt vraždy, ten si musel byť dobre vedomý, čo spustí.
Dôsledky pre Európu.
Už sa profilujú budúce spojenectvá. Veľká Británia sa pripravuje podporiť USA v prípadnej vojne a udrieť na Irán Tomahawkami. Francúzsko odmietlo stiahnuť svoj kontingent z Iraku. Predpokladám, že ostatné štáty Európy sa budú snažiť strániť tohto konfliktu. Po natečení vlny migrantov do Európy, je hrozba bezpečnostného rizika na maxime. Irán nemusí nijako priamo riadiť muslimských imigrantov. Gradujúca nenávisť voči Západu sama spustí akty pomsty najmä v spomínaných krajinách. Čo všetko sa môže udiať je ťažké si predstaviť. Keď príde na lámanie chleba, rozpadne sa EÚ aj NATO.
Slovensko bolo tiež nápomocné narastajúcemu apetítu USA. Spomínaný minister MZVaEZ Miroslav Lajčák sa aktívne angažoval medzi „priateľmi Sýrie“. Po zmene pomerov v Sýrii jeho aktivity utíchli a zmizli do stratena. Rastislav Káčer, známy tým, že ako veľvyslanec v Maďarsku dovolil vyvesiť na ambasádu v Budapešti dúhovú vlajku na podporu pochodov LGBTI na úroveň štátneho symbolu, opäť masíruje verejnú mienku v médiách. Objavuje sa vždy, keď treba občanov správne usmerniť. Zaujímalo ma, čo si myslí naše zásadové MZVaEZ o situácii na Blízkom východe. Otvoril som si teda ich stránku, kde som sa dočítal nasledovné: „Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že vláda Irackej republiky a jej bezpečnostné zložky majú povinnosť zabezpečovať stálu ochranu diplomatických misií, jej objektov i personálu. Vyzývame iracké úrady, aby bezodkladne prijali opatrenia na zabránenie opakovania podobných násilných činov.“ Toto vyhlásenie sa však týkalo útoku pobúrených obyvateľov Iraku na veľvyslanectvo USA v Bagdade po nálete Američanov na silové zložky irackých Šiítov. Datované je 2.1.2019 a v súvislosti s tým, čo sa stalo o deň neskôr, vyznieva tragikomicky. Od vtedy, čo sa týka diania na Blízkom východe, zo strany ministerstva už ani čiarka. Už nepožadujeme dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva, už nekarháme USA za vraždenie štátnych predstaviteľov iných krajín, ani irackú republiku za neschopnosť ochrániť diplomatické misie a personál. Častokrát rozmýšľam, koľko vysokých štátnych úradníkov je „len“ indoktrinovaných a veci robia z presvedčenia, a koľkí boli získaní pre prácu pre cudzie záujmy, pretože slovenské MO a MZVa EZ vyzerajú akoby ani neboli slovenské. SIS by snáď mohla o tomto niečo vedieť. Alebo…? Tiež? K takejto závažnej téme sa ani po uplynutí sviatkov nevyjadril vrchný veliteľ ozbrojených síl SR, módna ikona, prezidentka SR Zuzana Čaputová, jedna z najvplyvnejších osobností v priľahlom paralelnom vesmíre. Premiér Pellegrini niečo jachtal o rokovaniach. Ešteže idú voľby. Dokedy ešte sa budem musieť za našich štátnych predstaviteľov hanbiť??? Nemajú štipku sebaúcty a odvahy, alebo skutočne sú to len figúry bez vlastného názoru? Tiež ma to zvádza k úvahe o potrebe existencie spomínaných rezortov, ako aj živenie úradu prezidenta z mojich daní. A ozaj, v akom stave máme kryty CO?