O mediálnych šaškoch a ich úbohom, silenom a falošnom optimizme

Je nemiestne zabávať sa, ak niekde došlo k tragédii. V zohľadnení tejto zásady sa mnohé slovenské mestá zriekli silvestrovského ohňostroja, a peniaze zaň venovali ľuďom, postihnutým nedávnym výbuchom plynu v paneláku v Prešove.

Avšak rovnako nemiestny je aj silený optimizmus moderátorov a redaktorov v najrozličnejších médiách, vzhľadom k zrelosti času a plnosti doby, ktorá je tehotná nešťastím. Nešťastím a tragédiou celého nášho sveta v blížiacom sa konečnom zúčtovaní.

Mnohí ľudia počúvajú pri svojej práci rozhlas, ako určitú zvukovú kulisu. Ak patríte medzi nich, asi vám neušlo, že veľa moderátorov priam oplýva radostným nadšením a entuziazmom. Akoby tesne pred reláciou užili nejaké zázračné pilulky šťastia. Za každú cenu sa snažia vyvolať dojem pohody a dobrej nálady.

Je viac ako isté, že takéto niečo majú aj v popise práce, hoci skutočná realita a skutočné dianie okolo nás je vo väčšine prípadov úplne iné. Tak zásadným spôsobom iné, že v rozhlasovom éteri prezentovaný, prehnaný optimizmus je lžou. Je vedomým klamstvom, so snahou skrášliť reálnu skutočnosť a zbytočne neznepokojovať ľudí.

A o čo viac sa loď našej civilizácie potápa, o to väčšia vládne snaha odpútať klamlivo nadšeným optimizmom, opierajúcim sa o blahobyt a úspechy moderného sveta, pohľad obyvateľstva od toho, čo sa skutočne deje.

Je však načase vymaniť sa z mámivého a hraného nadšenia rôznych, médiami platených klamárov a šaškov, a pozrieť sa konečne odvážne pravde priamo do tváre.

Mnohým je známe a mnohí to ignorujú, že svojho času prišiel na zem Ježiš, Syn Boží, aby nám vo svojom učení ukázal, ako máme správne žiť. Bolo to nesmierne dôležité, pretože ľudia sami vo svojom presvedčení, že konajú správne, nie sú schopní nájsť pravú cestu k šťastiu, mieru a harmónii. Že aj napriek tomu, že sa snažia o to najlepšie, ich celkové snaženie dospeje nakoniec vždy k nešťastiu, katastrofe, kolapsu a záhube. Presne tak, ako sa to v minulosti prihodilo nespočetnému množstvu národov a rôznych spoločenských systémov.

Ak mala byť táto kliatba prelomená a ľudstvu konečne ukázaná správna cesta vývoja, ktorú aj napriek vlastným intenzívnym snahám nebolo schopné nájsť, musel prísť na zem Syn Najvyššieho, a musel ľuďom túto cestu ukázať.

Znamená to teda, že jeho učenie je tou jedinou správnou cestou, po ktorej musia kráčať jednotlivci, ale aj celé národy, ak chcú kráčať k šťastiu, mieru a harmónii. A preto jedine životný optimizmus jednotlivca i celej spoločnosti, ktorá touto cestou kráča, je optimizmus pravý, skutočný a stojaci na pevných základoch.

Životný optimizmus ľudí i celej spoločnosti, ktorá však touto cestou nekráča, je optimizmus falošný, nepravý a stojaci na vratkých nohách.

A práve takýto druh klamlivého optimizmu, silenej bodrosti a radostného nadšenia prúdi k poslucháčom z rozhlasového éteru. Tento optimizmus je ale absolútne neodôvodnený, pretože deväťdesiat deväť percent všetkého povedaného nestojí vôbec na takom zdravom základe, aby to bolo schopné obstáť z dlhodobého hľadiska. Dobre platení gašparkovia iba zabávajú masy, zatiaľ čo loď našej civilizácie sa potápa!

A potápa sa preto, lebo takmer nič, čo dnes ľudia robia, o čom uvažujú a ako žijú, sa neopiera a zdravý základ učenia Božieho Syna. A s hrdosťou sa o tom ešte hovorí, ako o sekularizácii spoločnosti, ktorá je žiadúca, pokroková a moderná.

A žiaľ, ani mnohí veriaci výrazne nezlepšujú toto ateistické smerovanie, pretože ich viera sa len minimálne, alebo takmer vôbec nepremieta do ich každodenného života a do samotnej podstaty ich myslenia. Pretože ich viera je len prázdna forma bez dosahu na charakter ich základnej životnej hodnotovej orientácie.

O všetkých týchto smutných skutočnostiach sa s drsnou a veľmi výstižnou priamočiarosťou píše v evanjeliách. Len my to ignorujeme a nedbáme o to, akoby sme sa svojou ignoranciou mohli vyhnúť katastrofálnym dôsledkom, ktoré nám to prinesie tak, ako to doposiaľ vždy v minulosti prinieslo, či už jednotlivcom, alebo celým národom.

Jedine ten, kto načúva Slovu Ježiša Krista, kto sa mu snaží správne porozumieť, kto sa snaží v súlade s ním žiť a myslieť, jedine ten sa podobá múdremu mužovi, ktorý postavil svoj dom na skale. A keď prišiel víchor, búrka a dážď, a opreli sa do tohto domu, ten vydržal, pretože stál na pevnom základe.

Avšak každý, kto neprijíma Slovo Ježiša Krista, kto sa mu nesnaží správne porozumieť, kto sa nesnaží v súlade s ním myslieť a žiť, každý takýto človek sa podobá nemúdremu mužovi, ktorý postavil svoj dom na piesku. A keď prišiel vietor, búrka a dážď, a opreli sa do tohto domu, zrútil sa, pretože nestál na pevných základoch. A jeho pád bol veľký!

Pozorne sa rozhliadnime okolo a sami seba sa spýtajme, či ľudia jednajú a myslia v súlade s učením Ježiša Krista, ukazujúcim jediný naozaj správny smer harmonického rozvoja jednotlivca i celej spoločnosti.

Ak je ale vzhľadom k skutočnej realite, pri všetkej úprimnosti odpoveď záporná, nakoľko opodstatnený je náš optimizmus? Za danej situácia je nepretržitá prezentácia bodrej radosti v rozhlasovom éteri čírim bláznovstvom! Je bláznivým radostným tancom na pokraji priepasti, do ktorej sa predsa s neomylnou istotou musí jedného dňa zrútiť všetko to, čo nestojí na pravých základoch učenia Ježiša Krista.

A práve preto, aby k tomu nedošlo, bola ľudstvu Ježišom ukázaná správna cesta. Musel prísť k nám na zem preto, lebo my sami sme ju neboli schopní nájsť.

V neuveriteľnej slepote srdca, duše i mysle sú však moderní sekulárni ľudia dneška presvedčení, že idú správne. A tak slepí, ktorí sú hore a ktorí nám vládnu, vedú slepých, ktorí sú dole, aby napokon všetci spoločne zákonite spadli do priepasti. Do priepasti zániku civilizácie a zatratenia duše, pretože nešli cestou, ktorú im ukázal Syn Najvyššieho. Pretože pri všetkých svojich plánoch, činnostiach, aktivitách a projektoch išli svojou vlastnou cestou, o ktorej sa vo svojej slepote skalopevne domnievali, že je lepšia.

A až nakoniec, keď kvôli ignorovaniu toho jediného, čo ich mohlo zachrániť, už budú padať do priepasti, aby na jej dne našli svoju smrť a zatratenie vlastnej duše, bude ich ešte aj v smrteľnom páde doprevádzať bodrý, ľahkomyseľný optimizmus médiami dobre platených šaškov.

Len nedávno boli Vianoce, počas ktorých sme slávili príchod Ježiša Krista. So všetkou vážnosťou a zodpovednosťou sa však aj konečne vydajme Kristom ukázanou cestou, aby naša osobná budúcnosť, budúcnosť nášho národa, i budúcnosť celej našej planéty mohla byť dobrá a slávna.

PS. Účelom článku nie je zakazovať radosť a smiech. Účelom článku je postaviť ich na zdravý a neotrasiteľný základ, aby sa napokon naša radosť a náš smiech nemuseli zmeniť na naše nešťastie a tragédiu.