Tohtoročný 17. november, spájajúci sa tentokrát s okrúhlym 30. výročím, máme už za sebou a tak by som sa pokúsil trochu ho zhodnotiť. Konkrétne to, ako s ním naložili niektoré printové a elektronické médiá.
Pravdaže, najväčšmi pozitívne vnímajú Nežnú revolúciu liberálne médiá. Pokiaľ niekto sledoval napríklad SME, dostalo sa mu veľmi bohatého spravodajstva “minúta po minúte” týkajúceho sa pripomínania si výročia v rámci Slovenska aj Česka. Denník N priniesol pri tejto príležitosti prejavy troch najvyšších ústavných činiteľov – prezidentky, predsedu vlády aj predsedu Národnej rady. Pravda priniesla množstvo článkov a navyše aj televíznu diskusiu na TV Pravda (so Šefčovičom, Schmognerovou, Čarnogurským, Kusou a generálom Naďovičom). Osobitný priestor na rozhovor dostal aj “tribún” revolúcie Milan Kňažko.
V prípade Pravdy sa každopádne dá konštatovať, že jej pripomenutie si okrúhleho výročia nebolo kŕčovito ideologické a nekritické, ale dokázalo priniesť aj zaujímavé a aktuálne zamyslenia. Tu by som rád vyzdvihol predovšetkým rozhovor s fotografom a novinárom Ivanom Hoffmanom, ale aj rozhovor s amatérskym historikom Martinom Mockom vo víkendovej prílohe denníka.
17. november bol kľúčovou témou aj pre redaktorov Konzervatívneho denníka Postoj. Ten ponúkol videorozhovor s Jánom Čarnogurským, ale napríklad aj poctivú a triezvu analýzu Vladimíra Palka, ktorý adresoval výčitku viacerým “ľuďom Novembra” kvôli tomu, že ustrnuli v schémach spred tridsiatich rokov. Určite bolo vhodné aj oslovenie historika Róberta Letza, ktorý pre denník napísal článok o kresťanskom disente spred roka 1989. Postoj priniesol aj rozhovor s Milanom Novotným, ktorý spoluorganizoval študentský protest v Bratislave zo 16. novembra 1989.
Pravdaže, alternatívne médiá boli v prípade témy Novembra ´89 kritickejšie. To možno povedať o Hlavných správach, ale aj o Na palete, kde Ľudovít Števko písal o tom, ako u nás marxizmus-leninizmus po Novembri nahradili “náboženstvom liberalizmu, devalvujúcim morálku a tradičné rodinné hodnoty, ktoré boli stáročia uholným kameňom našej kresťanskej civilizácie”.
Sledovanie mediálneho pokrytia výročia Novembra 1989 býva už opakovane pre diváka úmorné v súvislosti s jeho extrémnym ideologickým poňatím. Pravdaže, aktuálneho 30. výročia sa to týkalo tiež. Môžeme samozrejme konštatovať, že aj v rámci mainstreamu sa vyskytli aj hodnotné výstupy (ako bol ten Palkov či Hoffmanov), no pokiaľ by sme trebárs do nášho hodnotenia zahrnuli aj televízie, stalo by sa zjavným, ako veľmi bolo aj 30. výročie Novembra zmanipulované.
Kto hľadá, nájde – a kto chcel nájsť k Novembru 1989 skutočne objavný či prínosný článok a obsah, našiel ho. Práve to je tu však veľkým problémom, že veľká časť verejnosti jednoducho nehľadá. Kto sa viac zaujíma, sleduje širšie spektrum médií z mainstreamu aj alternatívy a preto má o spoločenskom dianí aj lepší prehľad, ale keď niekto sleduje len Markízu, či Nový čas, chtiac-nechtiac to jeho preferencie a názory ovplyvní. Je to jednoducho tak, ale to som už zabrúsil do inej témy.
Dovolím si však predsa len konštatovať, že aj 30. výročie Novembra nám dáva určitú, nie zanedbateľnú nádej, že naše novodobé dejiny budú hodnotené čoraz triezvejšie a nielen na základe ideologických poučiek. Vlastne sme z istého pohľadu v podobnom stave ako v roku 1989. Vtedy už prestávali aj pre veľkú časť komunistických kádrov hrať podstatnú rolu dogmy o Víťaznom februári, či o “bratskej internacionálnej pomoci” vojsk. Možno by bolo zaujímavé porovnať štatistiky o ľuďoch, ktorí boli v roku 1989 presvedčení, že v ČSSR sa buduje tá správna forma socializmu s počtom a podielom ľudí, ktorí sa dnes bezvýhradne hlásia k súčasnému systému na Slovensku. V oboch prípadoch by sme zrejme mohli konštatovať, že sa daný systém dostal do krízy.
Sloganom Nežnej revolúcie bolo aj heslo “Pravda víťazí”, ktoré spopularizovala Tublatanka svojou piesňou. Aj autor tohto článku súhlasí s tým, že pravda raz zvíťazí – ale niekedy ju treba aj trochu pohnať a popostrčiť. A určite aj mimo dní spojených s kľúčovými výročiami.