Tento článok som publikoval na webe Postoja a žiaľ admin urobil kroky, ktorými sa snažil obmedziť jeho sledovanosť. Preto ho aj tu uvádzam v plnom znení.
Za podporu obrany našich odvážnych biskupov a kňazov, ktorí sa verejne neboja pomenovať situáciu v akej sme vopred ďakujem
https://blog.postoj.sk/49168/nedovolme-znevazovat-odvaznych-biskupov-a-knazov
Obsah pojmu „liberalizmus“ určuje prax a nie teória. Pomýlená kritika kňazov za verejné stanoviská. Vraždenie nenarodených je likvidačné pre národ. Rozklad tradičnej rodiny, ako základnej bunky spoločnosti, likviduje štát.
Liberalizmus – pomýlené interpretácie
Mnohí autori ponúkajú teoretické interpretácie odtrhnuté od reality. Dokonca sa objavujú tvrdenia, že Kristus bol liberál, tak ako za komunizmu sa objavovali tvrdenia, že Kristus bol komunista. Vždy, ako sa to hodí tým, čo chcú jeho meno zneužívať.
Sémantický obsah slov sa odvodzuje od praxe. Už počas francúzskej revolúcie liberáli operovalo s heslom „rovnosť, bratstvo, sloboda“ a pritom najprv vraždili šľachtu, kňazov a ostatných kresťanov a potom sa pod týmto heslom vraždili medzi sebou.
Terajší liberáli znovu hovoria o ľudských právach, humanizme, rovnosti, slobode a pritom podporujú vraždenie nenarodených detí, vraždenie starých a chorých, hyzdenie duší detí gender ideológiou a na koniec aj diskrimináciu mužov, ktorých vyčlenili ako tyranov automaticky ohrozujúcich svoje deti a manželky preto, že sú muži (vraj pre gender stereotypy).Tí čo sa snažia vytvoriť podmienky pre spoluprácu takýchto liberálov s kresťanmi – klamú ľudí !!!
Pomýlená interpretácia neúčasti kňazov v politickom živote.
Za komunizmu prenasledovali najmä katolíckych kňazov, ako agentov Vatikánu. Tiež ich nútili, aby sa k verejnému životu a politike nevyjadrovali.
Verejne mohli vystupovať iba tí kňazi, čo boli v komunistami iniciovanej organizácii Pacem in Terris a to iba s chválením komunistického politického systému. Ostatní kňazi za akékoľvek vyjadrenie k spoločenskej situácii boli prenasledovaní.
Na začiatku v 50-tych rokoch boli pozatváraní do väzenia, mučení, bití a tyranizovaní. Našli sa aj v neskorších rokoch príklady takého prenasledovania, ktoré skončili vraždou, ako to bolo v prípade Štefana Poláka v roku 1987. Minimálne im bol však odoberaný súhlas na vykonávanie kňazskej služby. O tom snívajú zrejme aj dnešní liberáli.
Ako je to v posledných 30 rokoch.
Liberálni kňazi a laici (www.teoforum.sk) počas uplynulých rokoch sa bežne k politickým témam vyjadrovali (Sucháň, Moravčík, Bezák, Kocúr, Havran, Prostredník a ďalší) a nik im v tom nebránil, resp. žiadne zákazy nerešpektovali. Dokonca aj útočili na kňazov a biskupov a maistreamové média im v tom ústretovo dávali priestor a bohatú publicitu. Každý si musí pamätať širokú publicitu pri odvolaní arcibiskupa Bezáka z funkcie sídelného biskupa Trnavskej diecézy, kde médiá, liberálni kňazi a laici boli jednoznačne na jeho strane, pričom na iných kňazov a biskupov útočili. Vtedy žiadna vlna kritiky liberálnych kresťanov z radov novinárov, proti takému verejnému vystupovaniu kňazov sa nekonala.
Ďalej tu boli útoky na slovenských biskupov a kňazov za vykonštruované obviňovanie zo zneužívania detí a iné údajne prehrešky. Pri tých liberálni kresťania z radov novinárov boli buď „opatrní“, alebo „dávali akože priestor“ obidvom stranám, pričom bolo zrejmé, že ide o účelové špinenie ich povesti.
Preto ak zásadoví kňazi a biskupi sa nezúčastňujú svojimi principiálnymi vyjadreniami vo verejnom priestore, tak myslenie kresťanov sa deformuje práve záškodníckou činnosťou a vyjadreniami liberálnych kňazov, biskupov a laikov.
Podľa mňa žiaľ zásadových vyjadrení kňazov, ktorí rešpektovali cirkevnú hierarchiu bolo za uplynulých 30 rokov menej ako bolo treba. Aj preto mohlo dôjsť k takému morálnemu úpadku, akého sme svedkami.
Prečo sú slová kňazov a biskupov o útokoch proti rodine a životu na prvom mieste ?
Liberálni kresťania hovoria o tom, že títo kňazi a biskupi hovoria iba o témach spojených zo sexualitou. To nie je pravda. Ich vyjadrenia o dodržiavaní Desatora sú proti všetkých nešvárom v spoločnosti a to ako pri rozkradnutí majetku, akému došlo pri tzv. privatizácií, tak aj pri iných nehoráznostiach, ktoré sa udiali. O tom však málokto píše.
Súčasná situácia týkajúca sa života a rodiny je však fundamentálna a preto útoky proti nim sú rozhodujúce a obrana nutná.
Proti rodine preto, lebo jej výsledkom je rozvrat štátu. Proti životu udržiavaním platnosti zákona, ktorým sa legalizuje vraždenia nenarodených detí umelými potratmi preto, že ide o vyvražďovanie národa.
Žiaľ práve preto, že vedomie aj mnohých kresťanov je liberálnou propagandou domýlené, vážnosť týchto útokov si neuvedomujú.
Život počatého dieťaťa je nedotknuteľný, lebo nejde o tkanivo ženy, ale o samostatnú ľudskú bytosť materiálne s vlastným DNA a s nesmrteľnou dušou danou Bohom, preto je bytosťou na obraz Boží. Útok proti nenarodenému dieťaťu je takto útokom nielen proti ľudskej bytosti, ale aj proti Bohu.
Komunisti dlhodobo oslabovali rodiny a štvali deti proti rodičom v rámci svojho triedneho boja. Liberáli frontálny útok proti manželstvu jedného muža s jednou ženou najprv robili spochybňovaním, že na lásku netreba mať papier, alebo cirkevný sobáš. Pritom každý kresťan musí vedieť, že akt sviatostného manželstva, je aktom, kde človek dostáva Božie požehnanie, ktoré mu pomáha ku skutočnému šťastiu po celý život. Takto požehnaná láska je pre nich a ich deti pevnosťou na prekonávanie všetkých ťažkostí v živote.
Neskoršie liberáli začali stavať sexuálny vzťah dvoch osôb rovnakého pohlavia na úroveň manželstva. Toto materializovanie a konzumistické poňatie manželstva je hlboké nepochopenie jeho zmyslu, resp. jeho cieľavedomé popieranie. Liberáli v PS-Spolu dokonca prišli pre spochybnenie klasickej rodiny s koncepciu podpory „všetkých druhov rodín“, ako by rodina mohla byť aj iná ako tvorená z muža, ženy a ich detí. Pritom liberálni kresťania chcú s takýmito spolupracovať na programe pre rodiny. Absurdné.
Preto útok proti životu ohrozuje existenciu národa a proti rodine je útokom proti existencii zvrchovaného štátu.
Vďaka všetkým kňazom a biskupom, ktorí na tieto skutočnosti verejne upozorňujú a mobilizujú Slovensko.
Viliam Oberhauser, KDŽP – Aliancia za Slovensko