Česká a slovenská demokracia, Sobotka verzus Babiš a my

Ak Sobotka vedel odvolať iných ministrov, mal aj Babiša. Mal na to čas už od kauzy Čapí hnízdo. Babiš je ale jeden z najlepších financ ministrov. Dobrý predseda vlády nepripustí prevzatie vlády nad šachovnicou prezidentovi. Prezident sa na Sobotkovi pekne a zadarmo „povozí“. Predvolebnú prezidentskú kampaň robiť nemusí. Voliči sa povozia aj na sociálnych demokratoch. A mohla to byť skutočne úspešná vláda.
Záznamom hovoru reportér Mafra Přibil a Babiš (majiteľ Mafra) bolo preukázané, že žiadne médium vo vlastníctve nie je slobodné a nezávislé.
Ak sa za také vydávajú denníky N a SME a ešte k tomu aj za nepodkupné, klamú. Ak sa za takú vydáva aj “verejnoprávna” RTVS tiež. Ak sa Sorosom a jeho Open Society financované mimovládky vydávajú za slobodné a nezávislé, klamú rovnako.
A vláda, ktorá v novembri 2016 zamietla návrh zákona z dielne ĽSNS na sprísnenie kontroly “podnikania” mimovládok na Slovensku, lebo je “extrémistickou politickou stranou” a všetko, čo ĽSNS navrhne je “extrémistické”, by sa (podľa slovného zvratu Róberta Fica) mala na ne predsalen pozornejšie pozrieť…
Bohuslav Sobotka je muž bez vlastností. Osobnú zodpovednosť podľa zásady trojitého ústavného delenia moci odovzdal do rúk prezidenta. Vychutná si ju po návrate z Číny.
Vraj, ani prezident Zeman nie je osobnosť, hlási mi fejzbúk. Ak nie je osobnosť Zeman, potom kto? Gašparovič? Je ňou Kiska? Je osobnosť kapitán Tomtom? Definícií pojmu osobnosť je veľa, v rukách ju má najmä psychológia osobnosti.
Osobnosť si občas zamieňame aj so silou ega, ktorú vydávame za charizmu. A charizmou osoby a „osobnosti“. Zápornou a kladnou. Zlou a dobrou. Egá niektorých politikov z nich trčia ako slama z ponožiek. Predstieranú pokoru akom masku vedia zo seba zhodiť na druhý deň po voľbách…
Poznáme aj označenie pseudo osobnosť, pseudo občan, pseudo politik, pseudo volič, odmietač, ignorant, ovca… (spoločenské osobnosti, celebrity), čosi o nich aj osobnosť Richard Richard Müller (a Thurgau):
https://www.youtube.com/watch?v=qlUNYBh0KlU
Orwelistiká („ňúspík“) akože  „smerujeme, chceme ísť do Európy“ lebo „európske hodnoty“ (vágny a obsahovo vyprázdnený pojem) alebo manipulatívne skloňovanie „civilizovaný svet“ (lebo “Rusko doň nepatrí…”) a „nechceme vymeniť EÚ za Rusko“ sú nástrojmi ideologickej a politickej manipulácie v rukách „pro európskych integrátorov“ a amerického hegemóna, ktorému prekáža obzvlášť Rusko, ako tiež veľmi silná „geopolitická osobnosť“ s vlastnou vôľou…
Slovensko je pevne zakotvené v Európe. Ostaňme doma. Bráňme svoju dedičnú postať. Každý z nás je a sme jedinečnou a neopakovateľnou osobnosťou s vlastnou intelektovou výbavou, svedomím a vôľou…
Volia si Francúzi silné, vyrovnané, osobnostne vnútorne primerane dobre intelektovo, vzdelanostne a eticky (étos), mravne a morálne vybavené osobnosti, s citlivým, empatickým a vnímavým svedomím, a plným vedomím osobnej zodpovednosti za vládnutie, alebo len pseudo osobnosti s pseudo charizmou a silným “žiarivým” moci bažným a chtivým sebeckým egom?   
Slovenskí politici sú výrazné politické pseudo osobnosti, lebo občianska objednávka “zdola” je málo náročná. Chcel som mať prezidenta, ktorého si budem nielen ctiť ale aj vážiť. Nemám. Mám ale úctu aspoň k sebe ako všeobecný nevolič a “I am not politická osobnosť” (rozhodnutie) od momentu prvého kola prezidentských volieb.
Česi majú úžasnú, vyspelú demokraciu, o akej môže Slovensko len snívať. No, ani snívať. Má ju takú, akí sú občania. Systém moci a vládnutia je obrazom ľudu. Žiaľ nie zrkadlom. Ľudu, občanom, chýba sebaraflexia. Alebo okena a švédska utierka.
Parlament Českej republiky tvorí dvojkomorový zákonodarný zbor Českej republiky, kde kontrolu a filter jeho produktov zaisťuje poslanecká snemovňa (dolná komora) a senát (horná komora).
Slovensko v rámci posilňovania demokracie potrebuje zmenu systému vo vzťahu k politickým stranám a voľbám. Vládu skutočnej elitnej aristokracie. Čaká sa na dobre vzdelaných, ľudsky, občiansky a politicky rozhľadených, pre nový systém pripravených a sústavne, aj v medzivolebnom období na moci a vládnutí zrelých a participujúcich občanov a voličov. Ľudská občianska a politická mentalita a pripravenosť občanov na zmenu systému sa nachádza v stave, v akom sa nachádza. Výsledok je spravidla zrejmý deň po voľbách. Hľadá sa vinník. Ním sú voliči. Sledujú a komentujú výkon mandátu „svojich“ politikov ako hokej. Zápasy rozoberajú a hodnotia  médiá a fejzbúk. A pred bránkou sa toho narozpráva, až hanba!
Slovensko má takú demokraciu, akú si zaslúži a na akú mentálne má, teda, jej najprimitívnejšou, základnou, parlamentnou formou, ktorá vyhovuje slovenským politickým osobnostiam na ich mentálnej úrovni. A voličmi, raz za štyri roky chodiacimi k voľbám svojich skupiniek, politických krúžkov, ktoré potom miešajú karty v slovenskej politike.
V rámci nezmeneného systému sa do budúcich parlamentných volieb hlási skupinka Beblavého s Mihálom a spol. Chce nahradiť vládu Smeru. Tento politický krúžok je ďalší mačkopes. Chcú byť podobní CDU. Politické strany a hnutia typu CDU, CSU, KDH, to je úplne jedno (takzvaní európski pseudo ľudovci). Podobne ako „konzervatívni liberáli“ okolo Sulíka a SaS.
Systém politických strán sa vyčerpal, politické strany už nemajú čo voličom ponúknuť, tak to skúšajú rôznymi systémovými novotvarmi. Beblavého partaj je populistickým politickým zneužitím kresťanstva. Ako Hlinkova garda vo vzťahu k Hlinkovi (k tej pouličnej kriminálnej, neskôr arizujúcej luze sa nehlásil). Beblavý si chce si získať aj voličský elektorát a mandát z radov katolíkov. Ale to sú lži. Dá sa aj bez . Ale inak. Bez zásterky a klamlivých farbičiek…
Ak nedôjde k zmene systému politických strán a volebného systému, o čo by mali usilovať najmä samotní ľudsky, občianski a politicky zrelí občania, k zmene systému a posilneniu demokracie na Slovensku nedôjde.
Otázka: Koľko “osobností” stačí na získanie štatútu politická strana a jej registráciu?
K budúcim parlamentným voľbám – platí vždy vzájomne závislá premenná: Aký občan – taký volič – takí politici – také výsledky.
Značná časť skeptikov voči systému sú pribúdajúci nevoliči.
Všetko, aj systém, je vždy v rukách a na vôli občanov.
Tu niet o čom.
Autor článku: Juraj Režo