Otváranie a kontrola listových zásielok adresovaných poslancom NR SR, policajná razia v kancelárii poslanca zákonodarného zboru za ĽS Naše Slovensko S. Mizíka ako aj obvinenie poslanca tejto strany M. Mazureka za jeho názory prezentované v rádiu Frontinus sú učebnicovým príkladom zneužívania moci predstaviteľmi vládnej koalície a zároveň aj potvrdením toho, že terajším držiteľom moci v štáte vrátane vedenia nášho parlamentu, nie sú cudzie metódy používané v prostredí totalitných systémov.
Otváranie listových zásielok poslancom nášho parlamentu bez ich vedomia a súhlasu nemá nič spoločné s tak hlasno proklamovanou „novou politickou kultúrou“, k uplatňovaniu ktorej sa po voľbách v roku 2016 zaviazali lídri terajšej vládnej koalície. Jedine, ak by pod novou politickou kultúrou jej predstavitelia chápali prechod k praktikám typickým pre prostredie totalitného uplatňovania moci. Navyše, takáto prax (otváranie a kontrola listových zásielok), ktorú nám predviedlo vedenie NR SR je v príkrom rozpore s obsahom Ústavy SR, v ktorej sa v jej Druhej hlave, Druhého oddielu, v čl. 22, bode 1 uvádza, že „listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú“. Podobne aj v celom rade medzinárodnoprávnych dokumentov, akými sú napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, resp. Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k dodržiavaniu ktorých sa SR zaviazala, sa okrem iného deklaruje aj neporušiteľnosť listového tajomstva a korešpondencie.
Za alibistické a pokrytecké môžeme považovať vysvetlenie tohto svojvoľného a protiprávneho konania zo strany vedenia NR SR, podľa ktorého k otváraniu listových zásielok nedochádzalo z dôvodu oboznámenia sa z ich obsahom, ale len a výhradne z dôvodu ochrany zdravia a bezpečnosti samotných poslancov. Snáď len deti a blázni môžu uveriť tomuto argumentu obhajujúcemu „prehnanú starostlivosť“ kapitána v zálohe a súčasne predsedu parlamentu A. Danka o zdravie a bezpečnosť našich poslancov. Existuje predsa veľký počet technických prostriedkov a postupov, vrátane k tomuto účelu vycvičených psov, prostredníctvom ktorých môžeme spoľahlivo určiť závadnosť poštových zásielok. Určite sa takáto bezpečnostná previerka nemusí vykonávať takým primitívnym „stredovekým“ spôsobom. Jedine, ak by niekto mal skutočne záujem o čítanie korešpondencie určenej poslancom NR SR.
Ďalšou ukážkou totalitných praktík z dielne terajšej vládnej koalície je policajná razia v kancelárii poslanca NR SR S. Mizíka, ktorému zasahujúci členovia novovytvorenej „politickej polície“ znemožnili hlasovať vo výbore NR SR a následne mu z jeho poslaneckej kancelárie odobrali mobilný telefón a počítač, ktoré tento poslanec využíval na výkon svojho poslaneckého mandátu. Ako zámienka k takémuto nedemokratickému zásahu poslúžili kritické vyjadrenia poslanca S. Mizíka na adresu niektorých, prezidentom SR A. Kiskom ocenených osobností nášho verejného života. Objektom záujmu zo strany aktivizujúcej sa „politickej polície“ sa stal aj ďalší z členov poslaneckého klubu ĽS Naše Slovensko M. Mazurek, ktorého vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil z prečinu podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu. A to len preto, že M. Mazurek v rozhovore, ktorý poskytol rádiu Frontinus sa kriticky vyjadril na adresu správania sa časti cigánskeho obyvateľstva a súčasne poukázal na nebezpečenstvá, vyplývajúce z nekontrolovateľného prílivu imigrantov z arabských a afrických krajín. Vo svojej reakcii na obvinenie M. Mazurek veľmi správne poukázal na tú skutočnosť, že ním prezentované názory a postoje zaujíma drvivá väčšina nášho obyvateľstva. Inak povedané, tento poslanec len otvorene a v súlade s objektívne interpretovanou sociálnou realitou poukázal jednak na skutočný stav, v ktorom sa nachádzajú tie najchudobnejšie a najmenej socializované cigánske komunity a jednak na charakter situácie, v ktorej väčšinové zložky nášho obyvateľstva zaujímajú kritické postoje k spôsobu života a aktivitám veľkej časti cigánskej populácie, čo sa v praxi prejavuje vzájomným odcudzením a prehlbovaním sociálneho dištancu medzi nimi navzájom. Potvrdením tejto skutočnosti sú aj výsledky prieskumov verejnej mienky, ktoré poukazujú na to, že značná časť majoritnej populácie chápe prítomnosť Cigánov na Slovensku ako príťaž. Veď napr. podľa prieskumu, ktorý v roku 2000 uskutočnil Inštitút pre verejné otázky, by „Rómovia v susedstve prekážali až 74% respondentom“. Ďalší prieskum, zverejnený tou istou inštitúciou v roku 2012 potvrdil, že až 86% opýtaných je za sprísnenie legislatívnych opatrení voči neprispôsobivým obyvateľom, teda voči niektorým cigánskym komunitám a 76% respondentov sa vyjadrilo za odstránenie cigánskych osád a obydlí z blízkosti svojich obcí a miest. Tieto a ďalšie výsledky prieskumov verejnej mienky v dostatočnej miere potvrdzujú pravdivosť M. Mazurekom prezentovaných názorov v rádiu Frontinus.
Je nehorázne a v rozpore s Ústavou SR ako aj s princípmi parlamentnej demokracie a právneho štátu, aby ústavní činitelia, v našom prípade poslanci NR SR S. Mizík a M. Mazurek boli za svoje názory prenasledovaní, šikanovaní a postihovaní terajšími držiteľmi moci na Slovensku. K praktikám takéhoto zamerania sa nie tak dávno verejne vyjadril aj televízny moderátor O. Andrásy, ktorý výstižne poukázal na to, že „…postihovať ľudí za NÁZOR je choré“. Je to niečo, čo nás približuje k totalitným systémom, pretože ako to poznáme z nie tak dávnej minulosti „…za názory zatvárali komunisti a fašisti“.
Poslanci nášho parlamentu sú súčasťou štátnej moci a ako ústavní činitelia disponujú ústavou garantovanými právami, ktoré nie je možné ignorovať a svojvoľne rušiť, resp. obmedzovať vymyslenými a právne spochybniteľnými obvineniami motivovanými politickými a mocenskými cieľmi terajších vládnucich elít. Je to dôkaz toho, že tí posledne menovaní už strácajú kontakt s realitou, je to potvrdenie toho, že neváhajú prekračovať hranice v parlamentnej demokracii ešte prípustných metód mocenského boja a politickej súťaže a zároveň je to aj ukážka toho, že predstavitelia vládnucej koalície sa nezastavia pred ničím, ani pred hrubým a otvoreným porušovaním princípov parlamentarizmu, právneho štátu a demokratického uplatňovania moci. Je na mieste otázka, aké práva a možnosti ešte ostávajú parlamentným opozičným subjektom, zvlášť predstaviteľom tej najkritickejšej časti opozičného spektra, t.j. ĽS Naše Slovensko, ak ich budú tzv. „štandardní politici“ zastrašovať, neprávom obviňovať a obmedzovať ich práva, ak im bude znemožnené správať sa ako skutočná a rešpektovaná opozičná súčasť NR SR garantujúca efektívnu kontrolu výkonu vládnej moci v štáte. Odpoveď je zrejmá – neostanú im žiadne práva a žiadne možnosti skutočnej opozičnej činnosti, čo je len krok k tomu, aby sa z opozičných poslancov stála ustráchaná, umlčaná a beztvará masa ľahko manipulovateľných štatistov na našej politickej scéne. A o to našim „ochrancom demokratických hodnôt“ a „bojovníkom za demokraciu“ ide v prvom rade. Smutné ale pravdivé konštatovanie.
PhDr. Štefan Surmánek, CSc.
ĽS Naše Slovensko, Košice