Aproximácia a negociácia európskeho s islamským právom (prvá časť)

K napísaniu článku a jeho rozdeleniu do dvoch častí ma viedla petícia Citizen.GO a rozsudok rakúskeho súdu nad obžalovanou z trestného činu islamofóbie a objem postupne pribúdajúceho textu…
Témou oboch častí je integrácia islamu do prostredia európskej civilizácie a kultúry a európskeho práva vo vzťahu k islamskému náboženstvu a právu, a problém sobášov maloletých dievčat s moslimami a sexu s maloletými dievčatami, v právnom prostredí sekulárnej Európy, kde takéto konanie je trestné ako pedofília.
Európa stojí pred konfrontáciou kresťanstva s islamom. Európa stojí pred konfrontáciou európskych s islamskými hodnotami. Európa stojí pred konfrontáciou európskeho s islamským právom. Európa má problém. 
Integračný proces v Európe môže byť pre tieto ciele Bruselu úspešný len na základe výsledkov parlamentných a prezidentských volieb na územiach národných členských štátov Európskej únie a po spoločnom konsenze. Jeho súčasťou je aj proces integrácie imigrantov do právneho prostredia Európskej únie len tých, ktorí európsku civilizáciu, kultúru a právo prijmú za svoje a dobrovoľne sa integrujú. Na integráciu treba dvoch.
Ak niet záujem zo strany integrovamných, integrácia sa nenaplní. A je vážny problém.
Európske právo Európska únia je založená na princípoch sekulárneho štátu a práva, rešpektujúc ľudské práva a slobody všetkých občanov, teda osobných, občianskych, politických a náboženských práv a slobôd, ktoré pozná a zaručuje Charta práv EÚ ako paralelná súčasť Lisabonskej zmluvy.
Vo veciach integrácie islamu a moslimov dochádza k skratom systémového prediktora globalizácie (Globálny Prediktor) s moslimami a nemoslimskou časťou obyvateľstva na pozadí rozdielov medzi náboženstvom islamu, kresťanstva a ateizmu.
Kresťanstvo je náboženská teokracia (vláda boha), ktorá alem akceptuje a rešpektuje sekulárne štátne zriadenie a jeho právny poriadok (ústava, zákony).
Islam pojem sekulárny štát nepozná, lebo Allahove zákony sú nadradené svetským zákonom.
Ateizmus si chráni svetskú demokraciu (vláda ľudu) v prostredí liberálnej demokracie.
Integračné procesy v Európe viaznu v prostredí tejto triády a vo veciach konsenzu pri odovzdávaní právomocí národných štátov Bruselu.
Spojené kráľovstvo sa z centristického únijného zväzku vyväzuje.
Postupná aktivizácia a radikalizácia islamu v Európe prebieha v závislosti na hustote moslimského obyvateľstva v národných štátoch západnej časti Európskej únie. Vznikajú dva paralelné svety šiitov a sunnitov. Pribúdajú aj konvertiti z islamu na kresťanstvo (odpadlíci od islamu) a naopak.
Náboženstvá sa začínajú miešať. Mimo ostávajú veriaci judaisti a svetskí židia. Sionisti v USA a Európe sú osobitnou kategóriou v tieni a hmle a na pozadí svetového diania a tam, kde tieto obete odvekého antisemitizmu žijú, a majú svoj vplyv, robia si a starajú sa najmä o „svoje veci“. Ak bude treba, stiahnu sa do svojho Izraela. Ten si nedajú vziať.
Európski lídri, ako najmä pseudo kresťanka Merkelová, rakúsky bývalý ale stále „zelený“ liberál Bellen, eurocentristický a federalistický francúzsky ultra liberál Macron, poslušne spolupracujú so systémom Bruselu a Globálnym Prediktorom na otváraní lona „neplodnej“ Európy (Sára), a „svieti im“ pri tom neomarxista, náboženský ekumenizátor a „kresťanský“ ľavicový katolík, pápež František.
Smerovanie EÚ k európskej federácii bolo odmietnuté. Diskusia k jadru a obsahu ústavy v roku 2000 ale neobsahovala zmienku o kresťanstve ako súčasti pôvodných európskych hodnôt. Tie sú postavené výlučne na materiálnych hodnotách, a v praxi chráneným a ako božstvo uctiecaným Schengenom s jeho voľným pohybom osôb, tovarov, služieb a kapitálu. To je „fšetko“. Môžeme si priať viac? Nie. Nie je nám dané, nebude nám vyhovené. Poslušne a odovzdane prijímame “hodnoty”, ktoré sú nám podsúvané ako hodnoty.
Abrahám, Izák a Izmael (metahistorická a meta biblická fikcia): Ak Nemecko v tridsiatych rokoch osobou Hitlera totálne odmietlo jeden z dvoch semitských prvkov (židovstvo) a EÚ je vlažná k kresťanstvu, dnes Nemecko a EÚ prijíma druhý semitský prvok (islam). Praotcom semitských národov bol Abrahám. Neplodnú Európu, ktorú pápež prirovnáva k starej Sáre (symbolický konštrukt) má znovu oplodniť kedysi dávno otcom odvrhnutý Izmael, prvorodený Abraháma a slúžky Hagar, praotec Arabov a moslimov (islam nie je súrodenecké ale konkurenčné a opozičné náboženstvo voči židovstvu aj kresťanstvu). Izmael sa vracia do Európy vymeniť nevlastného brata, druhorodeného syna otca Abraháma a Sáry Izáka, a po odvrhnutí Abrahámom na popud Sáry si prichádza vziať svoju časť dedičstva.
Expanzívny a koristnícky Islam bol z Európy vytlačený porážkou pri Viedni v roku 1863 v bitke pri Viedni. Do Európy sa dnes vracia so súhlasom a pozvaním Nemecka a Bruselu a s požehnaním Vatikánu.
Ak pápež navyše tvrdí, že všetci máme jedného boha a islam, že Allah je najväčší, znamená to, že islam zásadne zmení pomery v Európe vo vzťahu k židovstvu, kresťanstvu a ateizmu.
Židovsko-kresťanská Európa až dodnes netušila, že Allah je nadradený nad židovstvom a kresťanstvom. Máme tu novú pápežskú teológiu. Aké náboženstvo vlastne reprezentuje a uctieva súčasný pápež a Vatikán? Svojím neomarxistickým ekumenizmom a ľavičiarstvom opúšťa pôvodnú kresťanskú kontinuitu, vieru a učenie?
Európska demografia Namiesto toho, aby Brusel tvoril pro rodinné politiky, potvrdzoval význam tradičnej rodiny založenej na overenom inštitúte manželstva muža a ženy, s podporou a pôrodnosti pôvodných európskych žien, a výchovou detí v živej rodine, s obomi rodičovskými vzormi muža a ženy, tlačí im do hláv neomarxistickú revolučnú rodovú rovnosť, emancipáciu a feminizmus. Tradičnú rodinu necháva rozbiť, relativizuje ju a ženské loná a lono Európy otvára Arabom a islamu, v ústrety islamským ľudským právam a právam a postaveniu žien v islame. Propaguje miešanie rás a etník, multi pohlavnosť a multirodovosť , s cieľom vytvoriť novú, európsku rasu. Táto ideológia je propagovaná aj vo vzdelávaní (školstvo), masovou pop kultúrou, ideologickou propagandou a marketingovou reklamou.
Arabskí a islamskí imigranti prichádzajú do už vybudovaného a zadarmo získaného luxusného životného európskeho priestoru. Vlastnému a rodnému arabskému svetu a jeho skaze sa otáčajú chrbtom a ponechávajú ho jeho osudu.
Oplodnia starnúcu a umierajúcu Európu, tú “neplodnú pápežovu Sáru”, a prebudujú ju podľa ich kultúry, tradícií a náboženstva na svoj a Allahov obraz, podľa životného štýlu Mohameda. Rodiť im budú už rané tínedžerky, lebo tradície, hadísy, život a skutky Mohameda. Treba im na to vytvoriť podmienky aj úpravou a islamu ústretovým a prispôsobeným európskym právom. Európa sa chystá na paralelné súžitie kresťanov s moslimami.
Otázkou je, ako sa zachová a chová islam k Európe. Aj ako sa islam zachová k právam a slobodám dúhových osôb a skupín, majúcich a nadobúdajúcich ďalšie práva a slobody v Európe. Kresťanstvo plne rešpektuje a uznáva ich svetské verejné a osobné súkromné ľudské práva. Bude práva „dúhy“ rešpektovať aj islam?
Európske právo a islam EÚ ale pred islamom neobháji svoje európske právo, ak doň neimplementuje aj islamské právo. Je ale otázne, či bude nadradené európskemu právu alebo jeho rovnocennou súčasťou, lebo islam nepozná pojem sekulárny štát.
Navzdory tomu multikulturalistický a náboženský experiment v Európe pokračuje. Brusel nad hlavou máva vlajkami sociálnej inklúzie, rasovej, multi etnickej, multipohlavnej, multi rodovej, a dvojitej náboženskej a európskej integrácie.
Európska únia a práva moslimov EÚ bude povinná vytvoriť podmienky pre plný a dôstojný život moslimov, úplne v súlade s dikciou všetkých základných ľudských, občianskych, politických a náboženských práv a práv. Aj islamského práva šaría.
Charta práv EÚ bude musieť zosúladiť pravidlá spolužitia všetkých občanov bez rozdielu pohlavia, rodu, pôvodu, rasy, etnicity, kultúry a náboženstva.
Aplikovať pozitivistický prístup k právam islamských veriacich moslimov (sunniti a šiiti) vo vzťahu k postupne menšinovým inovercom aj kresťanom zákonmi.
Bude sa Európa ochotná vzdať svojho sekularizmu á la hodnoty a výdobytky Veľkej francúzskej revolúcie, ako základu modernej európskej teórie štátu a práva, opustí túto pozíciu a uvoľní priestor aj pre cestu k vzniku vlády možno európskeho islamského štátu a kalifátu? A bude potom s Európou kompatibilné aj Turecko? Vie to aj Erdogan?
Dostanú štatút islamského štátu (pre začiatok nutné) islamské enklávy tam, kde už sú no-go-zones a vzniknú malé islamské štátiky, v záujme náboženskej tolerancie, občianskeho zmieru a pokoja v multikulti Európe? Kdesi, už neviem, kde, som čítal aj o riziku hrozby rozdrobenia a reintegrácie Európskej únie najmä na báze náboženstiev, najmä islamu (Juhoslávia). Bude Brusel tolerovať, že tieto mini islamské štátiky sa na pôde v Európy 21. stor. vrátia kultúrne a mentálne do 13. storočia?
Európske centrum islamu Mekka s Medinou a východný Jeruzalem sú tri hlavné a najposvätnejšie miesta islamu a moslimov celého sveta. Bude mať, a mala by, svoje islamské centrum mať aj Európa?
Saudská Arábia Európe ponúka financovanie dvesto mešít. Kde bude stáť tá európska najväčšia mešita? V Bruseli? V Štrasburgu? V španielskej Cordobe? Symbolickou by bola Viedeň. Alebo Ostrihom? Či Nitra? No, neviem. Mešita Al Aksá bola postavená na plošine, kde kedysi stál druhý Šalamúnov (Herodesov) židovský chrám (synagoga) v r. 1710, v čase židovskej diaspory, čo židovských judaistov, zamýšľajúcich obnovu svojho centrálneho svetového chrámu židovského obradu a uctievania na pôvodnom mieste, právom trápi, uráža a ponižuje. Navrch majú rezolúcie UNESCO proti Izraelu a princípom ich štátnosti a náboženstva. Zatiaľ sú voči moslimom vo východnej časti Jeruzalema tolerantní. Ak sa nechajú vyprovokovať stúpajúcim tlakom moslimov a palestínskych Arabov, bude veľký problém.
Islamské právo v praxi je šaría a malo by byť uvádzané do života všade tam, kde je zavedené, čo ľudsko-právne garantuje OSN a jeho výbor pre ľudské práva, na čele ktorého je moslim. Európa zatiaľ islamské právo nepozná. Zrejme bude musieť poznať aj právo moslimov na sobáše s maloletýmin Aíšami. Bude mať a musieť mať slovo aj OSN. Sa uvidí…
Zaujímalo by ma, akú úlohu má dnes islam v pokrokových dejinách ľudstva.
Prozreteľnosti do hlavy nevidno. Božie cesty sú nevyspytateľné…
V druhej časti článku sa dozviete o nutnosti negociácie a aproximácie európskeho s islamským právom, o právach detí, detskej sexualite, pedofílii a v závere článku čaká jedna petícia…
Autor článku: Juraj Režo

Aproximácia a negociácia európskeho s islamským právom, práva detí, detská sexualita, pedofília a petícia (druhá časť)
Aproximácia a negociácia európskeho s islamským právom sa dotkne aj práv detí, Charty práv EÚ, Deklarácie a Dohovoru o právach dieťaťa, v časti vek uzavretia manželstva a veku prvého legálneho sexu.
Túto legislatívu ale riešilo už rok aj Turecko, vo vzťahu aktuálne k pohlavnému zneužitiu a znásilneniu dieťaťa, najmä vo vzťahu k mužom, moslimom, vo výkone trestu odňatia slobody za znásilnenie maloletých dievčat, ktorým sa má dať možnosť sobáša so znásilnenou, a teda odpustenie zvyšku trestu odňatia slobody, na základe jeho žiadosti a súhlasu znásilnenej maloletej a jej rodičov. Medzinárodný rozruch vo veci, komunikačné poruchy v získavaní a prenose informácií, európski veľvyslanci na Erdoganovom koberci, a samotný legislatívny proces bol prerušený virvarom a dôsledkami nevydareného prevratu a cesty Turecka k diktatúre jedného muža a islamskému štátu, a zrejme tiež aj trestu smrti, v rámci islamského práva šaría, v súvislosti aj s legalizáciou sobášov a sexu s maloletými.
https://blog.hlavnespravy.sk/1453/aproximacia-a-negociacia-europskeho-s-islamskym-pravom-prava-deti-detska-sexualita-pedofilia-a-peticia-druha-cast/