Starnutie populácie je iba dočasný problém. Je síce pravda, že populácia starne avšak približne len do roku 2050 kedy sa starnutie populácie zastaví. To teda znamená, že výdavky na dôchodkový systém budú narastať, avšak iba dovtedy kým bude populácia starnúť a po roku 2050, keď populácia starnúť prestane sa dôchodkový systém stabilizuje a už mu nehrozia žiadne drastické výdavky.
Väčšina ľudí na Slovensku nepokladá zvyšovanie dôchodkového veku nad 64 rokov za dobrý nápad a existuje kopec rozumných dôvodov prečo tomu tak je. Existuje teda ešte iné riešenie, ako zlepšiť financovanie štátu v budúcnosti bez toho aby sa zvyšoval dôchodkový vek? Áno, namiesto zvyšovania veku odchodu do dôchodku môžeme znížiť počet rokov ktoré mladí ľudia strávia v škole. Výsledok bude úplne rovnaký ako pri zvýšení veku odchodu do dôchodku, avšak v tomto prípade to bude mať prekvapivo aj kopec výhod pre mladých ľudí.
Prvý efekt opatrenia je úplne jasný, bude rovnaký ako pri zvyšovaní veku odchodu do dôchodku, ale s tým že namiesto povinnosti pracovať do neskorej šesťdesiatky budú mať mladí ľudia možnosť zapojiť sa na trhu práce o rok alebo dva skôr ako doteraz.
Ekonomický efekt, ale bude oveľa väčší než u zvyšovania dôchodkového veku, keďže počet ľudí ktorí sa dožijú 64 rokov je výrazne nižší než počet ľudí ktorý dosiahnu napríklad 30 rokov. Podľa súčasného dôchodkového kľúča v prípade nezavedenia dôchodkového stropu by sa vek odchodu do dôchodku do roku 2050 zvýšil takmer o 4 roky. Znížením počtu rokov strávených v škole má väčší ekonomický efekt ako zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Teda už jeden rok by spôsobil výrazné zlepšenie verejných financií, a pravdepodobne by aj s pár ďalšími opatreniami stačil na nezvyšovanie veku odchodu do dôchodku a udržanie štandardu pri dôchodkoch.
A aký dopad by to malo na mladých ľudí?
Väčšina žien ktorá dokončí vysokú školu má veľmi málo detí, najčastejšie len jedno, a aj to v pomerne neskorom veku. V prípade, že by skončili vysokú školu o rok alebo o dva skôr ako doteraz získajú viac času na založenie rodiny ešte v pomerne mladom veku.
Vysoká škola je finančne náročná najmä pre študenta ktorého rodina nemá veľké príjmy. Skrátenie počtu rokov ktoré strávi na vysokej škole zníži jej finančnú náročnosť.
Mnoho študentov po prvom roku na vysokej škole chce buď zmeniť študijný odbor alebo sa prihlásili na príliš ťažký odbor a zo školy sú vyhodení. Pokiaľ sa v oboch prípadoch znovu pokúsia ísť na vysokú školu a v prípade, že ju tentokrát dokončia na druhý pokus na nej strávia minimálne 6 rokov, čo je naozaj veľmi dlhá doba, a jej skrátenie aspoň o rok to výrazne zmierni.
Ďalší veľký problém mladých ľudí pri zakladaní rodín a celkovo ich životnej úrovne je nedostatok financií najmä počas štúdia na vysokej škole. Teda stabilného príjmu aby som bol presný. Tým, že im skrátime dobu štúdia a umožníme im zarábať slušnú mzdu skôr, im pomôže zrýchliť celý proces. Pre ľudí ktorý končia strednú školu platí to isté.
Ešte ostáva otázka kde ten rok alebo dva zo školy ubrať.
Medzi top kandidátov patrí 9 ročník na základnej škole, ktorý aj v minulosti pri osemročných gymnáziách zrušený bol. Toto opatrenie by preto malo byť najreálnejšie. Ďalší priestor kde by sa mohol skrátiť jeden rok je bakalárske štúdium na vysokej škole avšak toto je veľmi otázny návrh.
Osobne si myslím ,že pozitíva nie len pre štátny rozpočet ale aj pre mladých ľudí sú tak veľké, že minimálne rok na základnej škole by sa mohol skrátiť už teraz. Teda by sa stal povinným aj prvý ročník na strednej škole. Pravdepodobne sa však o tejto možnosti začne uvažovať až keď začne horieť a bude ohrozený dôchodkový strop.
Na záver treba dodať, že skrátiť jeden až dva roky je maximum a ďalšie skracovanie by už určite ohrozilo kvalitu vzdelania, ktoré mladí ľudia dostanú.
Ako som bol upozornený, povinná školská dochádzka už je 10 rokov. Od ďalšieho roku má pribudnúť ešte jeden povinný rok v materskej škole čo bude dokopy 11 rokov.