Stalo sa mi, že som v blízkom lesíku našiel roztrhané sáčky s odpadom z mojej domácnosti. Niekto mi ich vybral z kontajnera na otvorenom stojisku pred bytovkou a hľadal v zimnej noci niečo pod zub. Hrozné ako niekto dokáže kvôli kôrke chleba znečistiť prírodu. Vidím to často v bezprostrednom okolí, zbavovanie sa odpadkov niekto rieši ich ukladaním v prírode. Zvlášť človeka zamrzí pohľad na necitlivé ukladanie odpadkov k potoku, alebo rovno doň. Akože – Však voda to odplaví… Priekopy popri cestách plné odpadkov, nakladanie s odpadovými vodami v malých obciach, zasviňovanie, zasmraďovanie, ničenie.
Toto je téma pre nás od materskej školy po hrob, toto je naša výzva, toto sme my, takýto sme, takýto je náš obraz. Naše zrkadlo je čistota našej prírody, našich spoločných priestorov v bytovkách.
Minule som si chvíľu všímal z okna situovanom v 5. najbohatšom regióne Európy situáciu okolo kontajnera. Počas bieleho dňa sa na rušnom sídlisku vystriedali v priebehu asi polhodiny viacerí záujemcovia o obsah kontajnera. S akou vyrovnanosťou sa dokážu ľudia prehrabávať v odpadkoch… Pritom je to tak nehygienické. A preto, budujme nové stojiská kontajnerov a zamykajme si to. Nedovoľme pokračovať týmto zvyklostiam, pretože tým ich len podporujeme.