Výhra politického amaterizmu liberálnych extrémistov v niekoľkých gigantickými cudzími peniazmi platených pseudo-voľbách, s voličskou účasťou hlboko pod kvórum na platnosť referenda, má už teraz devastačný efekt nielen na prosperitu nášho štátu. Ich explicitne vyjadreným protištátnym nenávistníctvom voči vlastnej štátnosti a voči štátotvornému národu nás Slovákov, je ohrozená najvyššia hodnota každého štátotvorného národa – samotná štátnosť s jej atribútmi a piliermi zvrchovanosti a suverenity.
Nástup agresívneho ultraľavicového liberalizmu urážkami veľmocí s obrovským potenciálom spotreby má aj ekonomické dôsledky. Naše kúpele, naše originálne aj investične vyvolané a prípadne obnovené tradičné produkty, naša krásna príroda – ak by to všetko zaujalo len malé promile rýchlym tempom rastúcej čínskej či ruskej strednej triedy, tak o budúcnosť a udržateľnosť slovenskej ekonomiky sa nemusíme báť ani pre prípad recesie v priemysle. Zatiaľ čo Nemci sa diplomaticky bratajú s menovanými veľmocami, naša cudzími korupčnými peniazmi dosadená obyvateľka prezidentského paláca svojou nekonečnou politickou, diplomatickou aj ľudskou neosvietenosťou presadzuje EU-rópskejšie pseudo-hodnoty ako celá EÚ.
Ibaže, môj príslovečný opatrný optimizmus vidí svetielko na konci tunela totality a liberálneho teroru, do ktorého náš štát zaťahujú títo amatérski protagonisti „progresívneho“ nenávistníctva, rétoricky zabaleného do vatičky slušnosti. Totiž po nástupe samo-priznaného narkomana s charizmou handry na umývanie riadu (požičané – Nigel Farage) na čelo domovskej strany gazdinky z Pezinka sa možno nám, normálnej drvivej voličskej väčšine, stalo dobre. Oni sa zhoväďujú sami. Každým vystúpením predsedu. Nám stačí len počúvať. A v správnom čase konať. Spočítať im to aj s úrokmi. Tak, ako to voliči svojho času spočítali samozvanému gazdovi pravice.