Samotní vedci predpokladajú, že na to aby sme dosiahli globálny plán spotreby CO2 v roku 2050 potrebujeme minimálne zdvojnásobiť produkciu elektrickej energie z jadrových elektrární. Napríklad aj IPCC report na ktorý sa odvoláva aj Greta Thunbergová predpokladá nárast produkcie energie z jadrových elektrární minimálne o 100%, ak má svet mať čo i len teoretickú šancu na dosiahnutie stanovených emisií CO2 do roku 2050.
Máme 5 hlavných druhov obnoviteľných zdrojov energie. Prvé dva sa dajú využiť iba za veľmi špecifických geografických podmienok a preto pre väčšinu štátov budú dosahovať iba veľmi malú časť celkovej produkcie a to sú geotermálna a vodná. Medzi ďalšie tri patrí slnečná, biomasa a veterná energia.
Slnečná a veterná energia v súčasnosti nie je schopná nahradiť klasické zdroje energie, ktorými sú najmä v Európe tepelné a jadrové elektrárne. Totálne zlyhanie týchto dvoch v súčasnosti najviac preferovaných zdrojov obnoviteľnej energie si môžeme pekne ukázať na príklade Nemecka. Nemecko plánuje odstaviť do roku 2022 všetky svoje jadrové elektrárne. Kvôli tomu nedosiahne žiadny zo svojich cieľov na emisie CO2. Určite nie tie, ktoré si dali na rok 2020 a ani ich ďalšie ciele nevyzerajú realisticky. Nemecko muselo kvôli odstaveniu svojich jadrových elektrární opäť spustiť množstvo tepelných, ktoré spaľujú uhlie. Napriek tomu, že do obnoviteľných zdrojov investovali miliardy eur ich znižovanie uhlíkovej stopy je veľmi chabé a je predpoklad, že ak v roku 2022 naozaj odstavia všetky svoje jadrové elektrárne ich uhlíková stopa sa ešte viac zhorší.
Medzi hlavné dôvody prečo v dohľadnej dobe slnečná a veterná energia nedokáže nahradiť elektrárne na fosílne palivá je jej nestabilita. Nedokážete si ani len predstaviť, aké veľké výkyvy pri produkcii elektrickej energie dané druhy dosahujú. Napríklad pri slnečnej energii je rozdiel medzi júlom a januárom v produkcii energie tak veľký, že by buď cez leto obrovský prebytok energie zdemoloval sieť a obrovské množstvo energie by sa zbytočne stratilo alebo by sme cez zimu trpeli jej absolútnym nedostatkom. To aby bolo 100% elektrickej energie produkované jedným z týchto dvoch zdrojov je v súčasnosti a blízkej budúcnosti fyzicky nemožné.
Biomasa je vhodná len ako doplnok k ostatným druhom produkcie elektrickej energie a nikde v Európe nedosahuje jej produkcia vysoké hodnoty.
Momentálne tak máme dva druhy produkcie elektrickej energie ktoré dokážu stabilne 24hodín produkovať približne rovnaké množstvo elektrickej energie a neodpáliť tak elektrickú sieť. Tepelné elektrárne, ktoré používajú ako palivo množstvo vecí od plynu až po uhlie a elektrárne jadrové ktoré používajú ako palivo najmä urán. Z posledných dvoch ale len jadrová elektráreň neprodukuje takmer žiadne CO2 a naopak, klasické tepelné elektrárne patria k najväčším producentom CO2.
Ostáva nám tak jediný spôsob produkcie elektrickej energie ktorý neprodukuje takmer žiadne CO2 a zároveň je stabilný 24hodín a tým je jadrová energia. Veľkou výhodou jadrovej energie je fakt, že sa dá na rozdiel od väčšiny obnoviteľných zdrojov energie použiť v ktorejkoľvek krajine bez ohľadu na rôzne klimatické podmienky. Aj jadrová energia má svoje problémy avšak väčšina z nich je spôsobená najmä štvavou kampaňou, ktorá bola proti nej vedená mnoho rokov a spôsobila, že sa okrem zvyšovania bezpečnosti takmer úplne zastavil jej vývoj a výskum. Preto sú v súčasnosti mnohé jadrové elektrárne zastarané a produkujú pomerne veľa jadrového odpadu. Každopádne ignorovaním jadrovej energie si ekológovia strelili do vlastnej nohy. Keďže sa produkcia energie z jadra do roku 2050 určite nebude výrazne zvyšovať, nepodarí sa splniť žiadny cieľ, ktorý bol stanovený v spomenutej správe IPCC.Na záver ešte dodám, že uhlíková stopa Slovenska je najmä vďaka jadrovej energii lepšia než uhlíková stopa v Poľsku, Česku a Nemecku. Po dokončení III. a IV. bloku jadrovej elektrárni v Mochovciach, ktoré sú tesne pred dokončením, bude ešte čistejšia.
Jediný link ktorý dám je na správu IPCC na ktorú sa odvoláva aj Greta Thunbergová, ale pozor pretože je v angličtine.
Ešte dodám, že žiadny koniec sveta nenastane ak sa nepodarí dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 čo sa určite nepodarí. Zmeny klímy určite nastanú, ale nemali by byť výrazne prudšie než za posledných 30 rokov.