Pred takou polhodinkou som si pozrel video Kulturblogu z bratislavského pochodu zo 14. septembra týkajúceho sa tzv. interrupcií, teda umelých potratov. Mám za to, že tie bezprostredné emócie už trochu zo mňa vyprchali, takže snáď nasledujúce riadky ponúknu relatívne triezve zhodnotenie toho, čo sa stalo.
V prvom rade však chcem vyjasniť, že témou môjho článku určite nemajú byť samotné umelé potraty. To je veľmi citlivá a komplikovaná téma. Ja osobne mám v nej postoj veľmi jasný (som úplne za život od počatia), ale vzhľadom k citlivosti a náročnosti témy si uvedomujem, že niekedy aj povrchný pohľad a článok môže narobiť určité škody. Takže samotnú tému zhromaždenia ponechám bokom. Ide o tému, ktorá si určite zaslúži omnoho širší rozbor, než aký umožňuje rozsah bežného blogového článku.
Než sa pokúsim sumarizovať a zhodnotiť to, čo som videl na videu, zacitujem z článku na SME.sk oficiálny dôvod a obsah dotyčného zhromaždenia:
BRATISLAVA. Nebudeme ticho, lebo nedovolíme, aby o nás a našich telách rozhodoval niekto iný.
Odkazujú to členky feministických organizácií Aspekt, Možnosť voľby a Povstanie pokračuje predkladateľom legislatívnych návrhov, ktorých dôsledkom by bolo obmedzenie prístupu žien k bezpečnej a legálnej interrupcii. Svoj názor vyjadrili dnes na pochode Nebudeme ticho! v Bratislave.
„Nebudeme ticho o tom, že materstvo a rodičovstvo ako také nemajú so sebou pre nikoho prinášať riziko chudoby. Nebudeme ticho o tom, že treba zlepšovať životné podmienky žien a rodín. Nebudeme ticho o tom, že antikoncepcia nemá byť luxusom. Nebudeme ticho o potrebe kvalitnej sexuálnej výchovy či o nutnosti poskytovať nezaujaté informácie o plánovanom rodičovstve. Nebudeme ticho ani o potrebe dôstojnej a rešpektujúcej tehotenskej, pôrodnej a popôrodnej starostlivosti,” konštatovali.
Teda, pozadie je jasné, akcia mala reagovať na aktuálne návrhy na obmedzenie potratov predložené do parlamentu.
Ešte si dovolím poznamenať, že tento článok nepíšem ako právny expert, ale len ako laik. Ako ja vnímam to, čo bolo na videu.
Krátke zhrnutie videa: Lívia Garčalová z Kulturblogu sa – za účasti kameramana – na jednom z bratislavskom námestí snažila diskutovať so zhromaždenými ľuďmi. Boli tam, keď sa nemýlim, dvaja, ktorí boli ochotní diskutovať a argumentovať k téme, ostatní neprejavili ochotu. Lívia kládla otázky, ale aj sama argumentovala a reagovala na respondentov. Organizátori a niektorí účastníci (vrátane Roberta Mihályho) dávali najavo, že si prítomnosť Lívie a kameramana neželajú. Neboli ochotní diskutovať. Do diania sa zaangažovala aj polícia, ktorá dala dotyčným pokyn, že môžu natáčať, ale majú sa postaviť bokom. Aj keď tak dotyční urobili a pokračovali vo väčšom odstupe, opätovne boli policajtom napomenutí a vykázaní z verejného priestranstva. Videozáznam nám ukazuje aj momenty, kedy účastníci zhromaždenia útočili na kameru. Aj zhrnutie diania na stránke InfoVojna.sk zo strany tvorcov Kulturblogu spomína “fyzické napadnutie” Lívie.
Iste, ešte raz – uvedomujem si, že celá vec by potrebovala aj právny rozbor a na ten sa necítim byť spôsobilý. Pozrime sa však na vec z čisto ľudského hľadiska.
Vo videu sa spomína, že na zhromaždení boli prítomné aj iné médiá a nie je známe, že by tieto boli bývali obmedzené na aktivite – a už vôbec nie tak, ako ľudia z Kulturblogu. Policajt pri vykazovaní Lívie a kameramana argumentoval tým, že je narúšané zhromaždenie a že sa na nich účastníci sťažujú.
Nuž – zo záznamu môžeme usúdiť, že jeho väčšina nebola natáčaná v bezprostrednej blízkosti tribúny. Pri rozhovore s druhým ochotným účastníkom vidíme už rednúci zástup ľudí a nezdá sa, že by Lívia a jej rozhovor akokoľvek narúšali zhromaždenie v tom zmysle, že by účastníkom znemožnili počúvať prejavy organizátorov a aktivistov.
Policajt argumentoval sťažnosťami, avšak je možné niekoho vykázať z verejného priestranstva len z dôvodu, že sa SUBJEKTÍVNE niekto cíti obťažovaný?
Právnu odpoveď na to nepoznám, avšak v takomto prípade mne osobne policajtova reakcia odvolávajúca sa na sťažnosti ľudí nemôže sama o sebe stačiť. Z toho, čo som videl na videu, to vyzerá, že Lívia a kameraman Kulturblogu mali po väčšinu natáčania videa značný odstup od rečníkov na podujatí.
Pokiaľ ide o útočenie na kameramana či na Líviu, toto zo záznamu – čo do intenzity – neviem celkom posúdiť. Ale zjavne k fyzickému násiliu došlo – minimálne voči kameramanovi.
Na záver ešte chcem napísať môj motív, ktorý ma viedol k napísaniu tohto článku. V prvom rade nechcem, aby sa okolo tejto udalosti len tak prešlo, akoby sa nič nestalo. Cítil som ako potrebné na to, čo som videl, reagovať. Keďže som na podujatí nebol, môj výklad videa Kulturblogu môže byť v niečom aj skreslený a nepresný. Je možné, že mi o rôznych nepresnostiach, alebo záležitostiach, ktoré som nespomenul, napíšete aj do diskusie. Naozaj určite nie som jediný a najpresnejší vykladač toho, čo sa v Bratislave 14. septembra stalo. Možno ma budú kritizovať tak odporcovia Kulturblogu ako aj zástancovia. Každopádne – pre mňa osobne je podstatné len to, aby nikto na Slovensku to, čo sa udialo, neignoroval. Nech si na to urobí vlastný názor, nech je hoci aj iný, než aký vyplýva z riadkov, ktoré som tu napísal. Každopádne – neobchádzajme to! Na videu došlo k stretu dvoch názorových svetov. A výsledok každopádne nebol lichotivý. Už len preto považujem video Kulturblogu a to, čo sa stalo na bratislavskom zhromaždení, za dôležité a majúce značnú výpovednú hodnotu v zásade pre celú slovenskú spoločnosť.
Na záver ešte odkazujem na článok InfoVojny a na samotné video:
https://www.infovojna.sk/article/video-extremisti-z-antifa-napadli-youtuberku-liviu-aktivista-mihaly-oznacil-myslienku-chranit-zivot-nenarodeneho-dietata-za-fasizmus?fbclid=IwAR2ztbIYDHpUH2LK1QOxs5TGzEhmG0W_85hpuOiB45AZ-RnxSr5XKlfiDMg