Sympózium o ľudskej hlúposti

Krátky komentár na znak vďaky našim zákonodarcom

Pred nedávnom mi prišla zo stanice technickej kontroly esemeska, že sa blíži termín prehliadky, aby som sa teda objednal. Zastavil som sa na STK a neveril som vlastným očiam. Nabité na prasknutie.  Pred dvoma rokmi tu boli len dvaja ľudia. Vravím panej, že som sa prišiel objednať.

„ Môžem Vás objednať na september.“

„Ale mne vyprší estékačka začiatkom augusta.“

„Prídite, ale robíme len toľko, koľko zvládneme.“

Cestou z prijímacej kancelárie som stretol suseda. „Čakám tu od štvrť na štyri, vstával som o druhej v noci, keď som prišiel, bol som tretí. Hádam ma dnes vybavia.“

Či sa mu to podarilo, neviem. Pripomenulo mi to časy, keď som sa niekoľko dní pokúšal prihlásiť vozidlo na polícii. Keď veci fungujú, štát sa rozhodne konať. Neviem či mám vstať o druhej, alebo jazdiť mesiac bez papierov, alebo dočasne odhlásiť vozidlo z evidencie a zrušiť živnosť, alebo čo robiť? Ak vstanem o druhej, možno sa mi podarí byť úspešný. Hovorí to však o tom, že štát ma buzeruje, namiesto aby mi život uľahčoval. Ak budem jazdiť bez papierov, mal by mi úrad vyrubiť pokutu. Keďže však štát nedokázal zabezpečiť výkon rozhodnutia, nemal by ma pokutovať. Ak vrátim značky, mal by sa o mňa postarať štát, pretože bez auta nemôžem vykonávať živnosť. Ktorá možnosť je lepšia? Ťažká dilema, v každom prípade ďalší premárnený deň v živote občana.

Ale sú tu aj iné súvislosti. Čo viedlo našich zákonodarcov k sprísneniu kontrol? Nemyslím, že počet nehôd zapríčinených technickou poruchou by bol nejako výnimočný. Skôr sú nehody zapríčinené netoleranciou, neodhadnutím vlastných možností, aroganciou a bezohladnosťou, alebo nepozornosťou.

Ak sa jednalo o zníženie emisií, spomenul som si, ako v rozhlase nejaký odborník hovoril o tom, že najvyspelejšie štáty sveta majú spotrebu PHM až 3 tony na hlavu za rok. Keďže máme spotrebu len okolo pol tony na hlavu, ani zďaleka sa nemôžeme s nimi rovnať. Mali by sme zvýšiť spotrebu, aby sme sa zaradili medzi vyspelé krajiny. Na hlavu. Neskôr, pri stavbe automobilky pri Nitre, ma iný odborník presviedčal o tom, ako automobilka prinesie pracovné príležitosti a ľudia z východného Slovenska  budú môcť nájsť uplatnenie práve tam. V rámci psychohygieny som radšej prestal počúvať aj rozhlas. Ľudia z východu stále cestujú za prácou cez pol Európy, v lepšom prípade, cez pol Slovenska. Do fabrík privážame Srbov, Rumunov a Ukrajincov. Občania Bratislavy utekajú každý víkend z mesta a precestujú pol Slovenska, aby našli oázu pokoja, pretože v Blave sa nedá žiť. Precestujeme tisíce kilometrov zbytočne. Namiesto toho, aby sme vytvorili podmienky pre občana, aby mohol spokojne žiť doma, sprísňujeme emisie výfukových plynov. Následne usporiadame konferenciu o klimatických zmenách a bijeme sa do hrude k akým nezmyslom sme sa zaviazali. Podstata problému nám stále uniká. V prvom rade by sme mali usporiadať sympózium o technike boja proti ľudskej hlúposti.