Naivita, zaslepenosť a populizmus mnohých poslancov NR SR nepozná medze

NR SR na svojom júnovom zasadaní prijala rozhodnutie, podľa ktorého od septembra 2019 štát poskytne žiakom prvých tried základných škôl sumu 100 eur na nákup školských potrieb a pomôcok. O tieto peniaze rodičia prvákov nemusia žiadať, pretože automaticky budú pripočítané k prídavkom na dieťa, ktoré nastupuje do prvej triedy základnej školy.

Aj vzhľadom na zanedbateľnú položku vyčlenenú na tento účel z rozpočtu štátu, prijaté rozhodnutie NR SR o poskytovaní finančnej pomoci na nákup školských potrieb pre prvákov je  možné hodnotiť ako dobré a prospešné. Takáto pomoc je aktuálna zvlášť v dnešnej dobe, kedy v dôsledku rastu cien musia rodičia na nákup školských potrieb pre svoje deti každoročne vyčleňovať z rodinného rozpočtu stále vyššie finančné čiastky. Pomôže to hlavne menej solventným rodinám, ktoré v prípade neposkytnutia štátneho príspevku by v súlade s existujúcimi požiadavkami nemohli vybaviť svoje deti potrebnými školskými pomôckami.

To, s čim nie je možné súhlasiť, a čo je z môjho pohľadu nedomyslené a chybné, je spôsob ako a komu sa bude konkrétna finančná čiastka na nákup školských potrieb pre prvákov poskytovať. Peniaze sa totiž budú poskytovať priamo rodičom, ktorí ich majú použiť na zakúpenie školských potrieb pre svoje deti nastupujúce do prvej triedy základnej školy.  A v tom ja vidím veľký problém a nebezpečenstvo zneužitia tejto finančnej čiastky, ktorú mnohí rodičia môžu použiť na úplne iný účel, než na aký sú určené. Netýka sa to tých rodičov, ktorí vzdelávanie svojich detí považujú za dôležitú súčasť výchovy a starostlivosti o svoje potomstvo. Pre takýchto  rodičov platí, že aj horšia finančná situácia a záťaž pre ich rodinný rozpočet nie je prekážkou, aby sa uskromnili a zakúpili svojim deťom potrebné vybavenie do škôl.

Žiaľ, nie všetci rodičia pristupujú k vzdelávaniu a výchove svojich detí zodpovedne, s cieľom zabezpečiť im potrebné vybavenie školskými potrebami tak, aby sa mohli plnohodnotne zapojiť do vyučovacieho procesu. Mám na mysli hlavne mnohých rodičov, pochádzajúcich prevažne, aj keď nie výlučne, z prostredia cigánskych osád a usadlostí, ktorí (aj vzhľadom na doterajšie skúsenosti) vzdelávaniu svojich detí neprikladajú žiaden význam a ktorí vzdelanie nepovažujú za predpoklad lepšieho uplatnenia sa na trhu práce a ako podmienku kvalitnejšieho života a lepšej životnej perspektívy. Pravdou je, že z pohľadu možnosti poberania sociálnych dávok, rodinných prídavkov a množstva ďalších finančných benefitov, smerujúcich do prostredia „pozitívne diskriminovaných“ skupín obyvateľstva, sa vzdelávanie v ich očiach stáva zbytočnou aktivitou a stratou času. Tomu zodpovedá ľahostajný, odmietavý a nezodpovedný prístup k plneniu si školských povinností ako zo strany rodičov, tak aj zo strany ich detí. Práve kvôli takýmto nezodpovedným rodičom a ich detí bolo prijaté takéto nezmyselné a nepremyslené rozhodnutie, ktoré v žiadnom prípade nezmení ich prístup k zvýšeniu starostlivosti o svoje školopovinné potomstvo. Je naivné si myslieť a očakávať, že tí rodičia, ktorí, tak ako doteraz, svojim deťom navštevujúcim základnú školu nevenovali dostatočnú pozornosť a nevybavili ich potrebnými školskými potrebami (o čom by mohli zasvätene a na základe vlastných skúsenosti hovoriť učitelia základných škôl), po obdržaní 100 eurovej dotácie zmenia svoje správanie a svoj prístup a využijú túto finančnú čiastku na to, k čomu je určená. Je viac ako isté, že drvivá väčšina z nich tieto peniaze v tom lepšom prípade využije na zakúpenie oblečenia a potravín, v tom horšom, na zakúpenie cigariet, alkoholu a financovanie iných pôžitkov, ktoré so vzdelávaním a výchovou detí nijako nesúvisia.

Jediným, skutočne rozumným a efektívnym riešením financovania školských pomôcok pre prvákov by bolo presmerovanie týchto účelovo viazaných prostriedkov na účty základných škôl, ktoré by tieto pomôcky zakúpili a postupne prideľovali žiakom prvých tried. Uplatnenie takéhoto riešenia by školám umožnilo realizovať jednorazový nákup školských potrieb, výsledkom čoho by bola jednak ich nižšia nadobúdacia cena a jednak možnosť zakúpenia väčšieho množstva tovaru za tú istú cenu.

Žiadať od väčšiny našich zákonodarcov (a neplatí to len v prípade tohto zákona), aby sa povzniesli nad ich úzko stranícke záujmy, nad horizont svojho „politického populizmu“ a strachu z prekročenia hraníc „politickej korektnosti“, a aby rozhodovali racionálne a s ohľadom na poznanie našej sociálnej reality, je vzhľadom na terajšie rozpoloženie síl v NR SR viac ako nesplniteľná predstava. Výsledkom je schvaľovanie nedokonalých, v mnohých prípadoch otvorene škodlivých a kontraproduktívnych zákonných noriem.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

ĽS Naše Slovensko, Košice