V médiách sa objavila informácia, podľa ktorej Ministerstvo vnútra SR vydalo materiál, ktorý adresovalo obvodným lekárom a zdravotníckym zariadeniam a v ktorom ich upozornilo na povinnosť poskytovať bezplatné lekárske ošetrenie aj cudzincom, ktorým štát udelil tzv. doplnkovú starostlivosť. K tomuto dokumentu sa vyjadril aj poslanec NR SR za ĽS Naše Slovensko a novozvolený poslanec do Európskeho parlamentu M. Uhrík, pre ktorého z textu dokumentu vyplýva, že „zdravotnú starostlivosť o cudzincov, ktorí neplatia žiadne zdravotné poistenie uhradí v plnom rozsahu štát“. Táto povinnosť sa má týkať aj tých cudzincov, t. j. prisťahovalcov, utečencov a migrantov, ktorým štát neudelí azyl, ale len tzv. doplnkovú ochranu (doteraz ju obdržalo 755 ľudí), ktorým bude poskytnutá presne taká zdravotná starostlivosť, ako aj našim občanom, ktorí odvádzali, resp. odvádzajú zdravotné odvody. Tým cudzincom, ktorým bude udelená tzv. doplnková ochrana Migračný úrad MV SR vydá doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, t. j. preukazy ružovej farby, ktoré im, podobne ako našim občanom, budú garantovať poskytovanie požadovanej lekárskej starostlivosti v našich ambulanciách a zdravotníckych zariadeniach.
Je potrebné pripomenúť, že na Slovensku to nie je nič nové, pretože takáto prax sa v našich podmienkach už dlhodobo a masovo realizuje. Mám na mysli skutočnosť, že bezplatná a plnohodnotná lekárska starostlivosť sa u nás poskytuje aj tým občanom Slovenska, ktorí neplatia zdravotné odvody, presnejšie povedané tým, ktorí sú evidovaní na úradoch práce a sociálnych vecí, dlhodobo nezamestnaným, bezdomovcom, kriminálnym a asociálnym živlom a ďalším skupinám, medzi ktorými veľkú časť predstavujú príslušníci cigánskeho obyvateľstva. Za týchto ľudí (medzi ktorých nemôžeme počítať dôchodcov, ktorí počas svojho aktívneho života poctivo uhrádzali zákonom určené dane a odvody) zdravotné odvody zo zdrojov štátneho rozpočtu odvádza štát, pričom drvivá väčšina tých, ktorí využívajú bezplatnú ponuku zdravotných služieb a pre ktorých je charakteristický príživnícky spôsob života do štátneho rozpočtu ako pravidlo neprispieva. Na ich zdravotnom ošetrení, ktoré je pre nich a ich rodiny bezplatné, sa finančne podieľajú ekonomicky činné subjekty prostredníctvom plnenia si svojich daňových a odvodových povinností.
Prijatím rozhodnutia Ministerstva vnútra SR sa rozširuje počet tých, ktorí (aj s pohľadu budúceho možného prílivu migrantov na Slovensko) rozšíria rady jednotlivcov ale aj celých skupín priživujúcich sa na práci ekonomicky aktívnych občanov a štedrom systéme štátnej sociálnej pomoci. V súvislosti s tým M. Uhrík celkom logicky prichádza k záveru, že „na Slovensku skutočne máme bezplatné zdravotníctvo pre všetkých, len nie pre vlastných slušných občanov“. Zákonite sa vynára otázka – pre koho je tu štát, komu slúži tento štát a koho potreby a záujmy preferuje? Uvedený materiál z dielne Ministerstva vnútra SR je len ďalším potvrdením toho, že záujmy terajších držiteľov moci v štáte sú v rozpore so záujmami a postojmi slušných a zodpovedne sa správajúcich občanov Slovenska, ktorí v dobe nedostatočného finančného zabezpečenia školstva, zdravotníctva a ďalších oblastí verejného sektora sa z celkom pochopiteľných príčin odmietajú podieľať aj na financovaní zdravotnej starostlivosti pre cudzích štátnych príslušníkov.
PhDr. Štefan Surmánek, CSc.
ĽS Naše Slovensko, Košice.