So záujmom, ale aj miernym časovým opozdením, som si dnes na YouTube pozrel tlačovú konferenciu Štefana Harabina. Ten nezostal svojej povesti nič dlžný. Predviedol opäť úžasnú právnu erudíciu, ako aj svoju osobnú húževnatosť v boji s liberalizmom, ale znova ukázal aj niektoré metódy, ktoré sú ľudsky trochu odpudzujúce – akokoľvek môže mať JUDr. Harabin v skutkovej podstate svojich tvrdení aj pravdu.
V skratke: na svojej tlačovke Harabin upozornil na problematickosť chystanej inaugurácie Zuzany Čaputovej v súvislosti s ním podanou sťažnosťou ohľadne prezidentských volieb. Poukázal opäť na indície o odovzdaných “migrujúcich” hlasoch, ktoré vraj nemusia sedieť s počtom vydaných voličských preukazov. Harabin vysvetľuje, že inaugurácia sa podľa jeho právneho názoru zatiaľ nemôže uskutočniť, lebo by to vyvolávalo právnu neistotu ohľadne platnosti či neplatnosti krokov Z. Čaputovej už formálne v úrade hlavy štátu.
Neviem, aké prirovnanie použiť – či to, že Harabin išiel ako “buldozér”, či, že ako “parný valec” alebo “tank”. Každopádne sme opäť videli energického, mierne narcisistického staršieho pána ako neúnavne obhajuje svoj pohľad na svet. Rezonovali tu najmä pojmy ako “právo”, či “kresťanské hodnoty”. A Harabin, ako doktor práv, ako sudca a bývalý predseda Najvyššieho súdu, si opäť všetko vedel pred (už tradične nepriateľsky naladenými) novinármi obhájiť. Aj sa pri tom zahral na mentora, to by ešte bolo v poriadku, ale problém nastal, keď sa trebárs uchýlil aj k osobným útokom na prítomného novinára Eugena Kordu. A ja teda vôbec nie som, ani nebudem Kordovým obhajcom, ale čiastočne musím spomínanému redaktorovi uznať, že sudca vo funkcii by sa mal skutočne vyjadrovať inak. Akokoľvek mohol mať v tom, čo hovoril, pravdu.
Tu by som spravil dlhšiu odbočku, pretože mi rovnako prekážalo ako Harabin v jednej predvolebnej relácii ešte ako prezidentský kandidát komentoval kauzu ŠtB u Petra Kresáka z Mostu-Híd. A ja opäť nemusím riešiť konkrétne osobu Kresáka, ale celkovo je mi odporné to bežné nakladanie s tematikou ŠtB vo verejnom diskurze. Že tzv. eštébáci boli všetko len “práskači” a opovrhnutiahodní ľudia. Ale bežní ľudia už vôbec neriešia, že väčšina z tých, ktorí sú takto mediálne “grilovaní” a hanobení, vlastne ani žiadnymi “eštébákmi” neboli, lebo neboli agentmi ani príslušníkmi tajnej služby, boli len tzv. spolupracovníkmi – a niekedy ani to nie, lebo niekto si v príslušných spisoch zle prečíta legendu a napr. z “KTS” mu vyjde, že to bol spolupracovník, pritom táto kategória nie je historikmi považovaná za kategóriu spolupracovníkov, i keď v databáze boli (ale to boli aj tzv. nepriateľské a sledované osoby). Bežný človek, sledujúci Markízu či JOJ-ku, už nerieši, že veľká časť týchto “spoluprác” bola len o tom, že niekto, kto trebárs pracoval v zahraničnom obchode, niekomu niečo formálne podpísal, čo vôbec nemuselo obsahovať nejaké udanie či komplikovanie života niekomu druhému. Nevieme, či obsahovalo, lebo sme tie spisy jednoducho nečítali. Ale napriek tomu, pomaly aj predškolské decko u nás vie, že trebárs J. Banáš bol “eštébák”, že aj A. Babiš je zaručený “eštébák” a neviem ešte kto. Ale o obsah tohto pojmu sa už stará málokto.
No a tuná sa takého hlúpeho útoku dopustil aj JUDr. Harabin. Alebo vari čítal spis ŠtB týkajúci sa Kresáka? Aj keby tam hoci mal napísanú niektorú zo spolupracujúcich kategórií, to stále ešte neznamená, že niekoho reálne udal – a opäť, toto píšem ako človek, ktorému je politická kariéra pána poslanca Kresáka úplne ukradnutá.
Ale nie je mi ukradnuté, keď niekto hlava-nehlava osobne útočí. Videli sme to dnes aj v prípade Kordu, ktorý je mi inak extrémne nesympatický. Ale toto sa fakt nehodilo a bolo to nehodné Harabina ako sudcu Najvyššieho súdu a nespornú odbornú autoritu v oblasti práva.
Navyše, si Harabin neodpustil ani “kopnutie” do M. Kotlebu a R. Fica, o ktorých naznačil akési spoločné “hrkútanie”. A pokiaľ Harabin preberá mainstreamovú rétoriku o Kotlebovi ako “extrémistovi”, s tým opäť nemožno súhlasiť. Pseudo-odborné výrazy ako “fašista” či “extrémista” by si to mali už konečne namieriť na lexikálny cintorín – a nie, že ich ešte vplyvný bojovník proti liberalizmu bude takto živiť!
Ale, aby som len nekritizoval, z Harabina ozaj sála energia a chuť v boji s liberálnou ideológiou a hlavne praxou. A o neférových útokoch na jeho osobu od oponentov predsa tiež niečo vieme. No, pokiaľ bude Harabin zbytočne pritvrdzovať rétoriku, nedorozumie sa ani s ľuďmi, ktorí mu názorovo nie sú ďaleko. A to by bola pri tak odborne zdatnom a hlavne vplyvnom obhajcovi konzervatívnych a národných hodnôt ozaj veľká škoda.
Harabin by sa mohol obklopiť nejakými spolupracovníkmi, ktorí by mu poradili v marketingovej a komunikačnej oblasti. Tam má stále zásadné chyby – a že sú zásadné, to vidíme aj z výsledku prezidentských volieb a nič tu nepomôže nejaké jednostranné poukazovanie na Kotlebu.
Snáď Harabin ten potenciál, ktorý bezosporu má, v najbližších mesiacoch nepremrhá. Veľmi v to dúfam!