Miroslav Lajčák, právny štát a trestoprávna zodpovednosť

Vážení čitatelia ponúkam v celom rozsahu dôvody, na podklade ktorých, pokiaľ by sme žili v právnom štáte, by musel byť Miroslav Lajčák braný na trestnoprávnu zodpovednosť minimálne za zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Štefan Harabin, Záhradnícka 74, 821 08 Bratislava

    Bratislava, 31. máj 2019

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava I

Odbor kriminálnej polície

1. oddelenie vyšetrovania

Sasinkova č. 23

812 13 Bratislava

Vo veci pod ČVS:ORP-1791/1-VYS-BI-2018 som 17. máj 2019 v zákonom predpokladanej lehote podal sťažnosť proti uzneseniu z 30. apríla 2019, ktorým vyšetrovateľ odmietol podľa § 197 ods. 2 Tr. por. moje trestné oznámenie z 24. novembra 2018 na Miroslava Lajčáka.

Túto sťažnosť následne odôvodňujem.

Vyšetrovateľ v odôvodnení napadnutého uznesenia sa obmedzil len na konštatovanie, že nemôže ísť o trestný čin sabotáže bez toho, aby zjavne neústavné a protizákonné konanie posúdil aj z pohľadu do úvahy prichádzajúcich skutkových podstát trestných činov, ktorých znaky mohol Lajčák svojím konaním naplniť. Napr. zneužitia právomoci verejného činiteľa, vydierania, korupčných trestných činov, prípadne iných.

Pochybenie v tomto smere je založené na tom, že sa ani len nepokúsil zisťovať a procesno-dôkazne dokumentovať dole uvedené nesporné skutočnosti. 

1. Minister Lajčák sa snažil prinútiť vládu a parlament Slovenskej republiky prijať Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii (ďalej len: „globálny pakt“, alebo „pakt“) s vedomím, že tento pakt je záväzný politicky. 

Ak je dokument označený ako politický, neznamená to, že nie je záväzný pre strany, ktoré sa na jeho obsahu dohodli. Z praxe profesionálneho diplomata pritom musel minister vedieť, že politické záväzky sú rovnako vynútiteľné ako právne záväzky, iba s jediným rozdielom využitia iných mechanizmov. Prijatím politických záväzkov vyplývajúcich z paktu malo dôjsť k ich preneseniu do vnútornej legislatívy štátu a tým k ich transformácii na právne záväzky (čl. 15, písm. c) paktu). Túto skutočnosť minister pred poslancami Zahraničného výboru NR SR nezdôraznil a lživo tvrdil, že SR nebude ničím viazaná. 

Súčasne z textu paktu vyplýva, že tento obsahuje viacero ustanovení, ktoré sú v priamom rozpore s Ústavou a zákonmi SR. Uznesenie NR SR k tejto otázke okrem iného uvádza, že pakt je v rozpore so záujmami SR a štátnou migračnou politikou. Napriek tomuto faktu minister Lajčák úmyselne vydieral vládu, že ak pakt SR neprijme podá demisiu a svoje vyhrážky voči štátu splnil. Minister vedome klamal poslancov NR SR, ďalších predstaviteľov štátu a občanov. 

Minister Lajčák zdôrazňoval, že pakt nie je právne záväzný a že z neho nevznikajú žiadne právne záväzky. Súčasne však zámerne ignoroval fakt, že uvedený pakt by znamenal v prípade súhlasu s jeho prijatím politické záväzky, ktoré sú uvedené prakticky vo všetkých ustanoveniach paktu. 

Právny záväzok má v prípade jeho neplnenia za následok využitie súdnych mechanizmov na jeho splnenie. Politický záväzok má v prípade jeho neplnenia za následok využitie politických mechanizmov na jeho splnenie. Väčšina medzinárodných vzťahov sa deje práve na základe politických postojov a vzájomných politických dohôd a záväzkov. Štáty, vrátane SR si preto aj svoje politické záväzky dobrovoľne plnia. Nesplnenie politickej dohody alebo záväzku je považované za vážne narušenie medzinárodných vzťahov. Preto je argumentácia ministra Lajčáka úmyselne zavádzajúca. Hovoril o právnych záväzkoch. Mal však hovoriť o politických záväzkoch, ktoré tvoria obsah paktu a ktoré chcel, aby SR v tomto pakte prijala. SR by ich musela plniť. Silu vymožiteľnosti politických záväzkov z tohto dokumentu predstavuje aj fakt, že ho prijalo vyše 160 zo 192 štátov sveta. 

Nástojčivosť a vydieranie vlastnou demisiou iba potvrdzuje fakt, že minister Lajčák chcel dosiahnuť, aby SR bola týmto paktom politicky viazaná a musela by si svoje politické záväzky vo vzťahu k všetkým štátom a ďalším subjektom paktu plniť. Ak by uvedený pakt o podpore migrácie nebol vôbec záväzný, prečo podal minister Lajčák kvôli údajne nezáväznému dokumentu demisiu? Odpoveď je nepochybná. Mal na tom „osobný záujem“. Ten ale bol jasne v rozpore so záujmami a politikou štátu neohroziť bezpečnosť občanov a suverenitu štátu prijatím tohto politicky záväzného dokumentu.

Už sa stalo notorietou, že masová migrácia z Afriky a Ázie do Európy má devastujúce následky na európskych štátoch. Veľká časť migrantov sú kriminálnici. Bitky, znásilňovanie malých detí, žien aj starých ľudí, dokonca zvierat, surové vraždy, drogy, prostitúcia, vydieranie, rasizmus a otvorená nenávisť voči pôvodnému európskemu obyvateľstvu, vytváranie zón v štátoch, nad ktorými štátne orgány stratili kontrolu, podpora a zavádzanie náboženskej neznášanlivosti. V rámci schengenského priestoru sú otvorené hranice so všetkými štátmi, ktoré už zažívajú devastáciu vlnami ilegálnych migrantov, to všetko sú reálne hrozby pre náš štát a bezpečnosť našich občanov. 

Minister Lajčák úmyselne ignoruje upozorňovanie na tieto negatívne vplyvy masovo podporovanej a organizovanej migrácie do Európy a naopak vehementne podporuje politiku prijímania migrantov a riadenia migrácie, dokonca jej legalizácie. Nesporne má vedomosť, že na dovoze ilegálnych migrantov zarábajú kriminálne gangy, že ide o ilegálnu, teda nezákonnú prítomnosť migrantov na území Európy.

Na rokovaní zahraničného výboru NR SR 21. novembra 2018 klamal poslancov, že text Globálneho rámca neobsahuje nič, čo by bolo pre Slovensko zásadne neprijateľné a v rozpore s Ústavou SR. 

Takých ustanovení je pritom viacero: napríklad potláčať slobodu slova, migrantov aktívne vyhľadávať už v ich domovských štátoch, postihovať každého, kto sa migrantov bojí, kto má xenofóbiu, strach, robiť migrantom reklamu iba o pozitívach a zakázať informovanie verejnosti o negatívnych faktoch s tým spojených, vysielať našich úradníkov do Afriky aby iniciatívne vyhľadávali a presviedčali ľudí, aby mali záujem o prisťahovanie na Slovensko, robiť mnohojazyčné kampane u nich spolu s miestnymi úradmi ešte predtým, ako odídu na cestu k nám, podporovať migrantov nezávisle na tom, či sú utečenci alebo ekonomickí migranti, školiť našich úradníkov, zvyšovať kapacity na prijímanie migrantov, vopred si zisťovať, kto k nám prichádza, aby sme na ich hraniciach nezdržiavali, prehodnotiť, či budeme naďalej považovať za trestné ilegálne prekročenie našich hraníc, prehodnotiť sústreďovanie migrantov do záchytných centier, čiže nechať ich od začiatku voľne sa u nás pohybovať, podporovať a propagovať migráciu a multikulturalizmus ako prospešné javy, podporovať médiá, ktoré propagujú migráciu a na druhej strane nepodporovať médiá, ktoré sú k migrácii kritické, migráciu plánovať a začleniť plány migrácie do miestnych, štátnych a regionálnych programov rozvoja spoločnosti a množstvo ďalších legislatívnych a iných opatrení napríklad aj v otázkach finančných príjmov migrantov, vytvorenia programov a nástrojov na podporu investícií z príjmov migrantov do krajín ich pôvodu a iné. 

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 

Štát preto nesmie prijímať ani politické záväzky, ktoré nie sú v súlade s našimi zákonmi. Tento článok minister úmyselne nerešpektoval a vydieral vládu hrozbou vlastnej demisie, aby SR prijala pakt. 

Vo svojom vystúpení pred Zahraničným výborom NR SR minister Lajčák už v úvode úmyselne klamal  a zavádzal prítomných poslancov, že ide o akýsi rámec opatrení, z ktorých si každá vláda môže vybrať, ktoré chce plniť. 

Ako znalý anglického jazyka pritom vedel, že nejde o žiadny rámec, ale o pakt, teda zmluvu, dohodu. 

Súčasne pakt nedovoľuje výber ustanovení, ktoré chce štát plniť, ale zaväzuje štáty plniť pakt ako celok s tým, že na kontrolu jeho plnenia je zriadený celý viacúrovňový mechanizmus orgánov. Zámerne sa tak snažil aj v iných svojich vystúpeniach z toho obdobia klamať štátne inštitúcie a občanov, v snahe ľsťou zľahčovať skutočný charakter dokumentu a pretlačiť uvedený pakt medzi naše medzinárodné záväzky. 

Okrem iného uviedol, že aj naši občania v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska musia mať rovnaké práva ako ostatní migranti a ak tento pakt neprijmeme, tak oni nebudú chránení. Zavádzal tým poslancov NR SR. Na jednej strane tvrdil, že pakt nie je záväzný a na druhej strane nepriamo poprel toto svoje tvrdenie, pretože zaistenie práv našich občanov v cudzine nemožno stavať na žiadnom nezáväznom dokumente. To len evidentne dokazuje účelovosť jeho tvrdení v snahe dostať SR do situácie, že tento pakt prijme.

2. Minister Lajčák tvrdil, že v otázke prijímania globálneho paktu o migrácii v riadení ministerstva vychádza z programového vyhlásenia vlády SR a Správy o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 2017 a jej zamerania na rok 2018. Ale vo viacerých častiach vyhlásenia programu vlády sa hovorí, že migrácia je hrozbou.

V tejto súvislosti iba pripomínam, že v ústavnom systéme parlamentnej demokracie SR ide o základný dokument, na základe ktorého vláda dostala dôveru NR SR a môže začať svoje pôsobenie. Je to pre vládu záväzný dokument. 

Pre ozrejmenie z  programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 -2020 uvádzam niektoré relevantné časti:

„Žijeme v časoch významných otrasov, ktoré ohrozujú európsku jednotu, hodnoty a politické zvyklosti. Slovensko bude týmto hrozbám čeliť.“

…………………

„Východisko pre činnosť vlády Slovenskej republiky predstavuje rámec stabilného rozvoja spoločnosti Slovenskej republiky s pružným reagovaním na príležitosti a hrozby vonkajšieho prostredia“

………………..

„Ako vláda spoločenského konsenzu a štátotvornej politickej dohody podporí národnoekonomické a politické záujmy občanov Slovenskej republiky v spoločnej Európe.“

………………..

„Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky je podriadená záujmom štátu a slúži občanom.“

……………..

„Slovenská republika vníma ako najakútnejšie vonkajšie výzvy: pásmo pretrvávajúcej nestability na hraniciach EÚ, ozbrojené konflikty v susedstve EÚ, ktoré sú zdrojmi masovej migrácie a medzinárodného terorizmu, porušovanie či odklon od základných noriem medzinárodného práva a princípov povojnovej európskej architektúry, tradičné a nové hybridné formy hrozieb a snahy o oslabovanie národno-štátnej identity.

………………

„K hlavným cieľom zahraničnej a európskej politiky patrí zaistenie stability, bezpečnosti, prosperity a pozitívneho vnímania Slovenskej republiky vo svete.“

………………

„V rámci európskych politík vláda považuje za kľúčové podporovať opatrenia, ktoré prispejú k lepšiemu manažovaniu vonkajších hraníc EÚ a funkčnému schengenskému priestoru ako pozitívnemu výdobytku európskej integrácie. Vláda je pripravená podporiť aj konštruktívne riešenia bezprecedentnej migračnej krízy so zachovaním špecifík a možností jednotlivých členských krajín.“

Programové vyhlásenie vlády SR bez najmenších pochybnosti nemožno vykladať tak, že podporuje masovú migráciu ako prospešný jav, ktorý treba legalizovať v pripravovaných a ministrom Lajčákom presadzovaných paktoch OSN (o migrácii a o utečencoch). Článok 8. globálneho paktu uvádza ako štáty uznávajú, že migrácia je zdroj prosperity, inovácie a trvalého rozvoja. 

Vláda SR však práve naopak, nie doslovne, ale uvádza, že je to zdroj nestability, medzinárodného terorizmu a oslabovania našej štátnej suverenity.

V správe o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 2017 a jej zamerania na rok 2018 je okrem iného uvedené, že „Slovensko sa pro-aktívne zapájalo do procesu prípravy oboch dokumentov. Slovensko, spoločne s EÚ a jej členskými krajinami, sa podľa potreby bude snažiť o dosiahnutie pevných, vyvážených a inkluzívnych globálnych dohôd, ako politických a právne nezáväzných medzinárodných rámcov spolupráce založených na spoločnej zodpovednosti a solidarite v súlade so záväzkami Agendy 2030 a Deklaráciou OSN pre utečencov a migrantov. Slovensko v rámci svojej pozície bude zdôrazňovať, že štáty majú zvrchované právo určiť, koho prijmú na svoje územie a majú tiež právo a zodpovednosť spravovať a  kontrolovať svoje hranice v plnom  súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.“ To znamená, že takéto dohody majú byť vyvážené. 

Globálny pakt o migrácii a ďalší pakt o podpore utečencov však nie je vyvážený. Požaduje dokonca aj politické záväzky, ktoré sú v priamom rozpore s našou ústavou a našimi zákonmi. 

3. Minister Lajčák tvrdil, že v článku 15 paktu sa opäť potvrdzuje suverenita štátov. V písm. c) tohto článku sa však uvádza, že v rámci svojej suverenity si štáty môžu vo vnútornej legislatíve rozlišovať medzi legálnou a nelegálnou migráciou a pri prenesení záväzkov z paktu do vnútornej legislatívy rozhodovať podľa osobitných národných podmienok o otázkach požiadaviek pri vstupe, pobyte a práci v súlade s medzinárodnými záväzkami. Toto tvrdenie Lajčáka zámerne zamlčiava najzávažnejšiu skutočnosť, že otázka suverenity štátov je tu uvedená len v priamom spojení s tvorbou vlastnej legislatívy na prenesenie a plnenie prijatých záväzkov paktu. Potvrdenie suverenity nie je v tomto článku rozhodujúcim faktom. Nejde tu o suverenitu štátu neprijať a nerealizovať politické záväzky, ale o prenesenie politických záväzkov do formy právnych záväzkov vo vnútornej legislatíve. Je potom samozrejmé, že na základe takto prijatej vnútornej legislatívy ju budú štáty uplatňovať suverénne na svojom území. Každý signatársky štát paktu bude mať pravdepodobne odlišné znenia vnútorných právnych predpisov, ale tie musia obsahovať všetky novo prijaté politické záväzky vyplývajúce z paktu. Lajčák sa vo svojej reči pred poslancami Zahraničného výboru NR SR vyjadril v tom zmysle, že má záujem, aby SR podporila legalizovanie migrácie. To však znamená z ilegálnych migrantov v Európe a aj tých, ktorí čakajú na svoj prevoz z Afriky obratom ruky spraviť akýchsi legálnych migrantov. Nedá sa to ale dosiahnuť prostredníctvom nejakej údajne právne nezáväznej medzinárodnej dohody. Štát môže konať len na základe zákona. Na to, aby to bolo možné obsah paktu realizovať v súlade s Ústavou SR a právnym poriadkom, štát by musel zmeniť niektoré zákony, resp. prijať nové. Veľká časť migrantov sa totiž nezmení z kriminálnikov na ľudí rešpektujúcich zákony len tým, že my zlegalizujeme masovú migráciu. Oni zostanú rovnako nebezpečnými kriminálnikmi a teroristami. A tu je podstata priameho ohrozenia bezpečnosti našich občanov. 

Lajčák tým, že presadzoval, aby sme sa k tomu zaviazali dobrovoľne, porušil zákonné povinnosti verejného činiteľa. K tomuto smeroval i jeho úmysel a činnosť.

Rovnako neobstojí ani argument Lajčáka, že v pakte v konečnom dôsledku nešlo o žiadne právne záväzky.

V tejto súvislosti uvádzam žiaľ nie dokonalý text prekladu z anglického originálu bodu c) článku 15 paktu ako ho prezentuje stránka mepoforum.sk: „Národná zvrchovanosť: Globálny rámec opätovne potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju národnú migračnú politiku a ich výsadné právo riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie v súlade s medzinárodným právom. V rámci svojej zvrchovanej jurisdikcie môžu štáty rozlišovať medzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie vrátane toho, že si určujú svoje vlastné legislatívne a politické opatrenia na realizáciu globálneho rámca, berúc do úvahy rozdielne národné reálie, politiky, priority a požiadavky na vstup, pobyt a prácu, v súlade s medzinárodným právom.“

Ďalej v písm. i) a j) toho istého článku pakt zaväzuje štáty, aby sa plnenia úloh vyplývajúcich z tohto paktu zúčastňovali všetky rezorty vlády, všetky inštitúcie a celá spoločnosť. To jasne hovorí o úmysloch tvorcov paktu jednotlivé ustanovenia tvrdo a v celej šírke realizovať.

4. Lajčák  sám priznáva, že SR sa hlasovania o prijatí globálneho paktu na Valnom zhromaždení OSN 19. decembra 2018 nezúčastnila. Nezabezpečil splnenie úlohy z uznesenia vlády SR z 5. decembra 2018.

Napriek rozhodnutiu NR SR a vlády SR jasne nesúhlasiť s prijatím globálneho paktu o migrácii na hlasovaní Valného zhromaždenia OSN delegácia SR sa hlasovania nezúčastnila. Tým došlo k nesplneniu uznesenia vlády a porušeniu zákonom stanovených služobných povinnosti ministra. Lajčák vedel, že mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Michal Mlynár, stály predstaviteľ SR pri OSN v New Yorku sa mal hlasovania zúčastniť a hlasovať proti prijatiu paktu. Ale ten sa hlasovania, zrejme práve na pokyn ministra Lajčáka nezúčastnil. Ak aj dostal veľvyslanec pokyn od ministra Lajčáka alebo kohokoľvek iného z MZV SR v tejto spojitosti nehlasovať, mal takýto pokyn odmietnuť a konať v súlade s rozhodnutím vlády. Veľvyslanec neslúži ministrovi zahraničných vecí, ale je predstaviteľom štátu v zahraničí. Musí konať tak, ako rozhodol parlament a vláda. Vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 5. decembra 2018 vyslovila nesúhlasné stanovisko k tomuto Paktu. Minister zahraničných vecí Lajčák si však pravdepodobne dovolil konať svojvoľne a uložil delegácii SR v OSN sa hlasovania iba zdržať. Zdržanie sa hlasovania alebo vedomá neprítomnosť na hlasovaní je vyjadrením neutrálnej pozície a nie nesúhlasu. Nemožno to vysvetľovať akoby sme Pakt nepodporili. Mali sme s ním nesúhlasiť, odmietnuť ho. Robí sa to tak, že sa hlasuje proti jeho prijatiu. To sú elementárne zásady prejavu vôle. 

Tu rovnako prichádza do úvahy zodpovednosť ministra, veľvyslanca Mlynára a úradníkov, ktorí nerešpektovali rozhodnutie vlády a parlamentu Slovenskej republiky v tejto veci.

5. Lajčák tvrdil, že globálny pakt nie je žiadnym spôsobom spojený s obranyschopnosťou SR. Práve naopak. K otázke obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti je potrebné uviesť nasledovné. 

Obrana štátu je súhrn opatrení, ktorými štát zachováva mier, teda stav bez vojny či bojov, stav absencie konfliktov. Existencia mieru spravidla zabezpečuje optimálne podmienky na rozvoj infraštruktúry, industrializácie, vzdelávania a životnej úrovne obyvateľstva. 

Bezpečnosť (bezpečnosť štátu, národná bezpečnosť) je na Slovensku podľa čl. 1 ods. 3 Ústavného zák. č. 227/2002 Z. z. definovaná nasledovne: „Bezpečnosť je stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.“ 

V tejto súvislosti pripomínam, že priame spojenie s ohrozením bezpečnosti nášho štátu súvisí s veľmi intenzívnou  a nadmernou osobnou snahou ministra Lajčáka o dobrovoľné legalizovanie prijímania ilegálnych migrantov, z ktorých veľké množstvo predstavuje hrozbu terorizmu, ohrozenie bezpečnosti, zdravia a životov našich občanov. Snaha a činy ministra Lajčáka smerovali k tomu, aby sa SR prijatím paktu dostala do situácie, ktorá by už nedovoľovala v znení politických záväzkov možnosť migráciu tohto druhu odmietnuť. Štát sa mal podľa Lajčáka zaviazať v pakte k množstvu protizákonných záväzkov, ktoré by musel dobrovoľne alebo pod politickým tlakom plniť. 

Lajčák súčasne uvádza na svoju obranu aj Správu o plnení úloh zahraničnej politiky SR na rok 2017 a jej zameranie na rok 2018. V tejto správe je však v súvislosti s obranyschopnosťou štátu uvedený priamy odkaz aj na Bezpečnostnú stratégiu SR schválenú v roku 2017. V tejto stratégii je niekoľko článkov venovaných hrozbám prameniacim z masovej migrácie v Európe a aj princípom dodržiavania medzinárodného práva. Pre úplnosť uvádzam niektoré relevantné články:

Bezpečnostná stratégia SR z roku 2017

………….

5. Na vrchole bezpečnostných záujmov stojí zaistenie politickej nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc a identity Slovenskej republiky, udržanie a rozvoj jej demokratického ústavného poriadku a právneho štátu, ako aj bezpečnosť všetkých jej občanov a obyvateľov, vrátane ochrany života a zdravia, individuálnych ľudských práv a občianskych slobôd.

6. Hlavnými bezpečnostnými záujmami SR sú:

a. Dodržiavanie základných princípov a noriem medzinárodného práva

…………

f. Zvyšovanie odolnosti štátu voči bezpečnostným hrozbám, vrátane zaistenia riadneho fungovania ústavných orgánov; budovania bezpečného a odolného kybernetického priestoru; prevencie a riešenia extrémizmu a radikalizácie, posilňovania podpory a dôvery verejnosti k demokratickým inštitúciám a základnej orientácii zahraničnej a bezpečnostnej politiky; rozvíjania kompetentnej bezpečnostnej komunity; budovania demokratického povedomia a osobnej zodpovednosti u mladej generácie; posilnenie kvality a úlohy vzdelávacieho systému pri rozvoji demokracie a zaisťovaní bezpečnosti; posilňovania súdržnosti a kultúrneho rozvoja spoločnosti a rozvoja občianskej spoločnosti. Štát a spoločnosť musia byť schopné odolať krízovým situáciám bez toho, aby to ohrozilo ich základné fungovanie a tým aj bezpečnosť občanov.

………….

15. Euroatlantickým priestorom otriasli početné teroristické útoky, ktoré sa stali stálou hrozbou a výrazne tak znížili pocit bezpečia jej občanov. Okrem priamych škôd na životoch, zdraví a majetku môžu demokratickú spoločnosť oslabovať aj nepriamo, vytváraním tlaku na prijímanie extrémnych opatrení a znižovaním dôvery občanov v spoločné hodnoty a inštitúcie.

16. Bezpečnosť a stabilitu euroatlantického priestoru narušil aj prudký nárast nelegálnej nekontrolovateľnej migrácie z regiónov Blízkeho východu, Ázie a Afriky do Európy. Riziko ďalšej nelegálnej nekontrolovateľnej migrácie zvyšujú zlé sociálno-ekonomické podmienky, nárast obyvateľstva, pokračovanie a šírenie konfliktov a nestability, či vplyv klimatickej zmeny v týchto regiónoch.

………..

17. Nelegálna nekontrolovateľná migrácia predstavuje nielen závažnú humanitárnu výzvu, ale tiež hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky, súdržnosť a stabilitu Európskej únie a funkčnosť schengenského systému. Aktivizuje domáce extrémistické zoskupenia, zvyšuje mieru populizmu a intolerancie, dopomáha k presadeniu sa extrémistických hnutí v politickom súboji, je živnou pôdou pre organizovaný zločin profitujúci na prevádzačstve a pašovaní ľudí, vnáša rozpory medzi členské štáty EÚ a ohrozuje fungovanie schengenského systému.

………..

36. Novú bezpečnostnú hrozbu predstavuje fenomén zahraničných (teroristických) bojovníkov, teda občanov členských štátov EÚ (vrátane Slovenskej republiky) bojujúcich v zahraničí a následne sa vracajúcich na domácu pôdu alebo do tretích krajín, kde môžu pokračovať v extrémistickej a násilnej trestnej činnosti. Bezpečnostnú hrozbu predstavuje aj možná infiltrácia migračnej a utečeneckej vlny osobami sympatizujúcimi s radikálnymi a teroristickými organizáciami, veteránmi bojov z konfliktných zón.

………..

37. Pôsobenie organizovaného zločinu je bezpečnostnou hrozbou pre Slovenskú republiku. Organizovaný zločin sa snaží prenikať do verejného života, sústreďuje sa na nelegálnu výrobu a distribúciu drog, prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi, nelegálne obchodovanie so zbraňami, počítačové pirátstvo, porušovanie práv duševného vlastníctva, finančnú kriminalitu a niektoré formy environmentálnej kriminality a kriminality týkajúcej sa nebezpečných materiálov.

……….

48. SR sa bude zasadzovať za potvrdenie a udržanie platnosti základných princípov a noriem medzinárodného práva, na ktorom je založený systém medzinárodných vzťahov. Zároveň bude jasne odmietať jeho porušovanie a prispievať k opatreniam na potrestanie porušiteľov.

6. Minister Lajčák sa dopustil protiprávneho konania tým, že úmyselne stiahol svoju demisiu, ktorú predtým platne podal prezidentovi SR čim narušil riadne fungovanie štátu, nakoľko v spojení s konaním prezidenta Andreja Kisku porušil článok 2 ods. 2 Ústavy SR. (štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon). Ten nedovoľuje stiahnutie už podanej demisie členom vlády. Svoj čin vykonal s vedomím, že naruší riadne fungovanie ústavného systému štátu, teda narušiť ho chcel a narušil. V tom je preukázaný jeho úmysel konať v rozpore s Ústavou SR.

Pokiaľ by mal platiť opak zákonite by sa do systému ústavných orgánov štátu zaviedol mechanizmus vydierania (verejná trestná činnosť) hrozbou demisie  ministrom v situácii, ak nie je akceptované jeho nezákonné rozhodnutie vládou a parlamentom.

7. Minister Lajčák úmyselne sťažoval činnosť NR SR tým, že odmietol poslancom poskytnúť základné informácie o pripravovanej dohode s USA o vojenskej spolupráci. Poslanci sa o jej obsahu dozvedeli spôsobom, keď im informáciu poskytol neznámy zdroj. Tým minister Lajčák porušil Ústavu SR a zákonné služobné povinnosti ministra exekutívy voči parlamentu.

8. Minister Lajčák úmyselne poškodil bezpečnosť štátu a občanov nedodržiavaním medzinárodného práva (minister súhlasí s udeľovaním sankcií proti Ruskej federácii a miešanie sa do vnútorných záležitostí suverénnych štátov, napríklad Sýrie, Venezuely). 

V rozpore s medzinárodným právom presadzuje udeľovanie sankcií voči Ruskej federácii a miešanie sa do vnútorných záležitostí suverénnych štátov – Sýrie s tým, že my podporíme financovanie pomoci iba v prípade, že prezident Asad podľa požiadavky EÚ bude nahradený niekým iným (uvedené v odpovedi ministra Lajčíka na list pána Čarnogurského o výsledkoch jeho cesty do Sýrie), Venezuely s tým, že pokiaľ prezident Maduro nevyhlási termín predčasných volieb, tak my uznáme lídra opozície Guaidóa za prezidenta (uviedol to pravdepodobne počas otázok a odpovedí v NR SR). 

Tento postoj je v rozpore s oficiálnym stanoviskom SR. 

Minister ohrozuje dôveryhodnosť a bezpečnosť štátu v medzinárodných vzťahoch a porušil Ústava SR v článku 1 ods. 2, podľa, ktorého  Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Lajčák v pozícii ministra zahraničných vecí nevystupuje proti porušovaniu medzinárodného práva zo strany Európskej únie v otázkach sankcií proti Ruskej federácii alebo v prípade raketového útoku na suverénny štát Sýriu bez predchádzajúceho súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, alebo proti vojenskej intervencii a zakladaniu vojenských základní na území Sýrie, bez jej súhlasu a bez povolenia Bezpečnostnej rady OSN (Charta OSN, čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 4 , 7 a čl. 53 ods. 1). 

V tomto smere ako minister s pôsobnosťou v oblasti zahraničnej politiky SR je zodpovedný za to, že SR sa pridala k udeľovaniu nezákonných sankcií proti suverénnemu štátu (RF) bez predchádzajúceho súhlasu BR OSN a rovnako tak aj v prípade nezákonného raketového útoku na Sýriu zo strany minimálne dvoch členských štátov EÚ (Francúzska a Veľkej Británie).

V tom čase dokonca predseda vlády Peter Pellegrini zrejme na popud ministra Lajčáka verejne podporil uvedený raketový útok. Podľa medzinárodného práva pritom podpora nezákonného vojenského útoku na suverénny štát v rozpore s medzinárodným právom je považovaná za vojnový zločin. 

9. Lajčák, napriek faktu, že SR nikdy neuznala štát Kosovo, od 17. júla 2012 osobitným rozhodnutím začal uznávať cestovné pasy Kosova, čím bez akýchkoľvek pochyb zneužil právomoc verejného činiteľa, lebo konal v rozpore s uznesením NR SR a vlády SR. 

10. Lajčák sa verejne vyjadril, že nemá nič proti návrhu EK zrušiť právo veta v systéme hlasovanie Európskej rady. Tým vyjadril, že je pripravený priamo ohroziť suverenitu SR vo vzťahu k Európskej únii podľa želania vedenia Európskej komisie. Svojim postojom vyjadril pripravenosť porušiť Ústavu SR.

V tejto spojitosti je nutné uviesť niekoľko citácií z obsahu novinového článku k tejto otázke.

Slovensko sa nevymedzuje voči návrhu Junckera o väčšinovom hlasovaní v otázkach ľudských práv, sankcií a civilných misií, tvrdí Lajčák.

Bratislava 5. januára 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Slovensko sa apriori nevymedzuje voči návrhu predsedu Európskej komisie Jean-Clauda Junckera o väčšinovom hlasovaní v niektorých otázkach zahraničnej politiky. Dôležité ale je, aby to bolo v rámci už existujúcich zmlúv a vyplývalo by to z mandátu Európskej rady, kde sa rozhodnutia prijímajú jednohlasne. Vyplýva to zo slov ministra zahraničných vecí Lajčáka.

Junckerov návrh sa týka troch oblastí – ľudských práv, sankcií a civilných misií. Samotný predseda Komisie svoj návrh obhajuje tým, že väčšinové hlasovanie v týchto otázkach už Lisabonská zmluva umožňuje a prispel by k väčšej efektívnosti európskej zahraničnej politiky.

„My sme pripravení diskutovať o všetkom. Nevymedzujeme sa apriori voči tejto téme, vieme si ju predstaviť. Týkala by sa len troch oblastí – ľudské práva, sankcie a civilné misie. Pre nás sa väčšinové hlasovanie spája hlavne s kvótami. Nemalo by dochádzať k tomu, že sú krajiny prehlasované v otázkach, ktoré považujú za vitálne pre svoj národný záujem,“ povedal minister s tým, že tri oblasti navrhnuté Junckerom podľa jeho názoru do „vitálnych národných záujmov“ nespadajú.

Tým, že Lajčák verejne vyjadril svoj postoj k otázkam ľudských práv a udeľovania sankcií v rozpore s medzinárodným právom ako o otázkach, ktoré nepredstavujú naše životné národné záujmy, porušil našu ústavu. Jeho verejné prehlásenia v pozícii ministra zahraničných vecí suverénneho štátu sú v priamom rozpore s najdôležitejšími záujmami SR zakotvenými v záväzných právnych a politických dokumentoch SR.

11. Lajčák sa svojim verejným vyjadrením porušil našu Ústavu. Ide o časť textu nasledovného článku. 

Minister Lajčák v Rakúsku: Krajiny, ktoré odmietajú migračný pakt OSN, stoja na zlej strane dejín

Bratislava 14. januára 2019 (HSP/Foto: SITA-Branislav Bibel)

Prijímanie migrantov nie je pre Slovensko politicky a spoločensky prijateľné, uviedol slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák rakúskej tlačovej agentúre APA pred dnešným stretnutím s rakúskou šéfkou diplomacie Karin Kneisslovou vo Viedni, informuje ČTK. Minister Lajčák okrem iného vyjadril sklamanie nad odmietavým postojom migračného paktu. “Nie som hrdý na to, že je Slovensko v tejto skupine krajín, pretože je to skupina, ktorá stojí na zlej strane dejín,” vyhlásil k postoju Slovenska. Pakt odmietlo aj Rakúsko.

Svojim verejným vyjadrením v rozpore s oficiálnym stanoviskom NR SR a vlády SR minister Lajčák zneužil právomoc verejného činiteľa. Rozhodnutia vlády sú pre člena vlády záväzné. Verejné vyjadrenie v neprospech rozhodnutia vlády, navyše urobené v cudzom štáte počas oficiálnej návštevy stavia dobrú povesť Slovenska do neželanej pozície. Každý môže mať osobný názor, ale použiť ho oficiálne na zhadzovanie vlastného štátu je porušením jeho ústavnej povinnosti v pozícii člena vlády pracovať v prospech SR.

12. Lajčák zneužil právomoc verejného činiteľa a porušil Ústavu tým, že rezort zahraničia pod jeho vedením podporoval niekoľko mimovládnych organizácií (Queer Leaders Forum, Iniciatíva Inakosť, divadlo Nomantinels), napojených a financovaných aj zo zahraničia, ktoré pod hlavičkou ľudských práv šíria extrémnu ideológiu známu ako „gender“. Tá smeruje k dezorientácii najmä detí a mládeže v otázke normálneho chápania a rozlišovania ženského a mužského pohlavia, k likvidácii ústavných hodnôt ochrany a podpory rodiny, smeruje k nevytváraniu normálnych rodín, k zastaveniu rodenia detí a tým ku genocíde nášho národa a zániku štátu. Obsahuje aj prvky podpory pedofílie, ktorá je trestná podľa Trestného zákona.

Ústava v článku 1 ods. 1 uvádza, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Súčasne platí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Čl. 2 ods.2 Ústavy ). 

Ústava nedovoľuje ani finančne alebo inak z prostriedkov štátu podporovať organizácie presadzujúce nejakú ideológiu. Navyše v tomto prípade ide o vyslovene deštrukčnú ideológiu zameranú na zničenie národa a štátu. 

Podrobnosti o financovaní uvedených mimovládnych organizácií uverejnil Konzervatívny denník 23. august 2017.

13. Lajčák z titulu svojej funkcie ministra zahraničných vecí, ktorý riadi aj Stálu misiu SR pri EÚ neupozornil ministerstvo vnútra SR, že Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2017/853 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní, zasahuje svojim obsahom do výlučnej kompetencie SR ako členského štátu EÚ. Pretože problematika vnútornej bezpečnosti patrí do výlučnej kompetencie členských štátov, táto smernica nie je záväzným aktom EÚ a MV SR nemalo na jej základe pripravovať zmenu platného zákona SR. 

Následkom toho Ministerstvo vnútra SR na základe uznesenia vlády č. 427 z 13. septembra 2017 pripravilo zmenu platného zákona v tejto otázke v presvedčení, že táto smernica je pre SR záväzná. 

Tým Lajčák porušil povinnosti vyplývajúce preň zo zákona o pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy a zneužitím právomoci verejného činiteľa, uviedol do omylu iný štátny orgán, resp. aj ďalšie inštitúcie a tým spôsobil i nehospodárne nakladanie s prostriedkami štátu pri príprave implementácie tejto neplatnej smernice EÚ do našej vnútroštátnej legislatívy Súčasne porušil Ústavu v ochrane suverenity nášho štátu v rámci platných zmlúv s EÚ. 

Na podklade vyjadreného bolo povinnosťou vyšetrovateľa všetky uvedené okolnosti zistiť, procesne zadovážiť príslušné listinné dôkazy, vrátane svedeckých výpovedí, vyhodnotiť ich individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach a vzniesť obvinenie konkrétnym osobám: Lajčák, Mlynár, resp. Pellegríni za do úvahy prichádzajúce trestné činy, tie ktorých znaky boli naplnené či už v štádiu pokusu, dokonania, resp. účastníctva formou návodu na trestnú činnosť. 

Zároveň podávam na vo veci konajúceho vyšetrovateľa mjr. Jána Tomčiaka trestné oznámenie pre úmyselný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože z pochybení, ktoré sú v jeho uznesení z 30. apríla 2019, nesporne vyplýva minimálne podozrenie, že ich urobil zámerne, aby zakryl zjavnú trestnú činnosť ministra Lajčáka.

Jeho úmysel treba prezumovať z faktu, že nie je možné, aby bol odborne až tak nespôsobilý, že by sa mohol dopustiť už citovaných pochybení.