Čakanie na Godota vo veci „rušenie“ milostí a amnestií

To, čo som napísal o rušení amnestií platí. Iba to musia potvrdzovať „autority“. Všade samý „právnik“. Papier znesie “fšetko” (diplom, akademický titul, vedeckú hodnosť).
Čítal a počul som právne názory onakvejších. Nemienim tým práve tých 26 za zrušenie. Ešteže nie som právnik. To by bola katastrofa. Práve preto, že už je, môžem myslieť a mať názor „normálne“ a nezaujato, vlastnou hlavou („len“) ako radový občan a laik.
Ustavný súd dostal skoalizovaným SMEROM možnosť zmietnuť “rušenie” Kováčových milostí a Mečiarových amnestií zo stola ako neústavné, a aby sa na ne zabudlo. Ibaže sa na ne nezabudne ani “potom”. Ostanú čiernou škvrnou na Slovensku, jeho historickej pamäti, ktoré sa vydáva a tvári ako rado by právny štát, pokým si neurobí poriadok s milosťami a amnestiami Kováča a Mečiara, svojou ústavou, jej hodnovernosťou, dodržiavaním, a nie tak, ako to kedy a komu vyhovuje…
Príznačné pre Slovensko. Už pred Veľkým Novembrom, stažnosti vždy prešetroval orgán, voči ktorému sťažnosť smerovala. Aj dnes, dávno po „nežnej“ sťažnosť prešetruje orgán, proti ktorému sťažnosť SMERUJE. Aj preto je na Slovensku vždy „fšetko“ v súlade so zákonom a ústavou. Trebárs „aktivity“ policajného zboru verzus inšpekcia ministerstva vnútra.
Ústavný súd nemá čo posudzovať ústavný zákon. Ústavný zákon môže ústavný súd leda vziať na vedomie. Ústavný zákon je dodatok k ústave. Súlad ústavy môže ústavný súd posudzovať len v prípade bežných ústavných zákonov, nemajúcich právnu silu ústavného zákona.
Ústava ako celok (telo a jadro ústavy) je posudzovateľná zvnútra i zvonka, z pohľadu Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Listiny základných práv a slobôd, Charty práv EÚ, ak zlou ústavou a zlými zákonmi, dochádza k porušovaniu základných ľudských práv.
Slovensko je viazané medzinárodnými dohovormi o ľudských právach. Akékoľvek podozrenia z porušenia základných ľudských práv a slobôd môžu byť posudzované Európskym súdom pre ľudské práva a Európskym súdnym dvorom len na základe individuálnych sťažností subjektov (osôb), ktoré boli zrušením milostí a amnestií dotknuté.
Ktoré osoby môžu byť dotknuté poškodením ich práva na právnu istotu v dôsledku retroaktivity, a je-nie je retroaktivita v prípade zrušenia milostí a amnestií (politické okolnosti sporu Mečiar-Kováč), charakter inak trestných skutkov aj z pohľadu ich ne-premlčateľnosti a tiež aj z pohľadu ich spoločenskej, mravnej a etickej hodnoty ako všeobecne neprípustné, neakceptovateľné a teda aj neamnestovateľné? Navyše, ak sa na únose a zavlečení Kováča ml. mal podieľať štát, čo už vlastne bolo vyšetrovaním dokázané, dokonca mafiánskym spôsobom? Prípadne aj v priamej spolupráci z podsvetím? A veci boli vyšetrené, osoby obvinené aj s pripravenou obžalobou?
Aký výsledok a efekt sa očakáva zrušením Kováčových milostí najmä svojmu synovi, mimo toho, že prezident Kováč udelil milosť osobe sebe blízkej, čím vlastne zneužil právomoc prezidenta, hoc nepísanú v ústave, lebo takýto skutok ústava bona fide nepredpokladala a ani nepredpokladá? Je Slovensko také dementné, že preto aj v tejto eventualite musí expresis verbis upravovať vlastnú ústavu?
Ktoré subjeky (osoby) teda môžu byť dotknuté (poškodené) zrušením Kováčových milostí a Mečiarových amnestií, a následne ESĽP, prípadne Európskym súdnym dvorom uznané ako oprávnené?
Právnickí fiškáli sa boja, že „rušením“ milostí a amnestií sa poruší ústavná rovnováha troch pilierov moci. A práve to urobili. A zrejme majú dôvod báť sa aj o seba. Lebo dotknuté osoby prípadne začnú „spievať“.
Keď to ale pre seba potrebovali, zmenili si ústavu. Na názor ústavného súdu sa nepýtali. V čase vydania série milostí a amnestií ústavný súd nekonal. Prečo?!
Právny názor: Ústavný súd milosti a amnestie vzal na vedomie ako produkt pozitívneho práva, bez výhrad akceptoval ústavné právo prezidenta Kováča a v danom potrebnom čase zastupujúceho prezidenta (Mečiar). Aspekt prirodzeného práva spravodlivosti, mravnosti a etiky takého práva zo svojej pozornosti a záujmu ústavný súd vytesnil.
Ak by som sedel v parlamente, koaličný návrh „zmietnem zo stola“ ako „produkt“ už samými sebou a svojím egom zmagorených, právnicky vzdelaných, ale viac-menej právnických analfabetov, alebo vedomých, farizejských a prepálených fiškálov, ktorí „vymysleli“, ako obísť „rušenie“ milostí a amnestií tak, aby za zamietnutie ich návrhu na ich zrušenie, resp. ich vyhlásenie za neplatné, bol zodpovedný ústavný súd, ako deus ex machina, a oni mali pred občanmi alibi.
Vedia a uvedomujú si hlavní protagonisti koaličného návrhu, ale aj laická verejnosť, že vo veciach „rušenia“ milostí a amnestií, ide prednostne o základné ľudské práva dotknutých a najmä poškodených osôb?
Laická verejnosť zrejme cíti, tuší, že tu ide najmä o ľudské práva a spravodlivosť, etiku a mravnosť. A fiktívna retroaktivita ich z tohto pohľadu, ktorý je nad ňou, nezaujíma? Vedia tiež, že vládna moc sa na právny štát len “hrá”, zalamuje nad retroaktivitou rukami a nohami (napr. súdruh Číž a podobní „právnici“ aj s Kresákom) a občanov klame od rána do večera, ešte aj v noci (ako kedysi priznal Gyurcsányi) . Aj preto sa občianska verejnosť väčšinovo domáha zrušenia týchto hanebných aktov, a plným právom!
Mečiarov režim bol zločinecký nielen spáchaním týchto skutkov, plus aj ním amnestovaným, jeho Krajčim, za zmarené referendum 1997, čo preukázali ÚVK aj ÚS, ale aj protiústavným odstránením dnes už za záhadných okolností zosnulého F. Gauliedera ako poslanca parlamentu, a divokou, štát rozkrádačskou privatizáciou, v dôsledku ktorej Slovensko prišlo o strategické podniky a prakticky celý priemysel, a následky znášame dodnes!
Akékoľvek politické ambície nositeľa pasívneho volebného práva, za daného stavu štátu, spoločenského, občianskeho a politického vedomia, ako len autor článku, ktorý píše a “tára” do politiky, nemám. Tobôž chuť, žrať sa tam s nimi. Hrajú sa na tých, čím, kým ale nie sú… (pseudo parlament).
Aj podľa Occamovej britvy v ústavno-právnom priestore, bol Budajov návrh najlepším a najjednoduchším riešením.
Netušil som, až koľko “ústavných právnikov” má Slovensko. Ale aj „odborníkov na fšetko“.
Tvrdenie, že Kováčove milosti a Mečiarove amnestie sú nezrušiteľné, je právnická aj účelová politická lož. Potvrdil to aj ESĽP v prípade Lexa v roku 2007, ktorý pripustil rôznosť možných názorov na vec, závislých od uhla pohľadu a okolností.
Požiadavky na celoplošné zrušenie Kováčových milostí a Mečiarových amnestií, a dávať ich dokonca na jednu hromadu a súčasne ich spájať s Havlovými (prípadne aj Klausovými amnestiami), hlúpym iniciatívam sa medze nekladú, právu ale hádžu polená pod nohy (!) je viac, než len právnická, ale všeobecná negramotnosť vo veci definícií inštitútov milosti a amnestie, úplne ponad právo a spravodlivosť.
Každý, kto tvrdí, že zrušením Kováčových milostí a Mečiarových amnestií dôjde k zavŕšeniu právneho bezvedomia štátu a spochybneniu právneho štátu, je hlupák, ktorý nevie a netuší, vo svojej negramotnosti a historickej amnézii, že štatút právneho štátu prvý raz Slovensko stratilo Kováčovými milosťami a Mečiarovými amnestiami!
Písať som sa nebál predtým ani potom. Píšem aj medzitým. Mne to je jedno. Padni komu padni.
Zrušením Kováčových milostí a Mečiarových amnestií sa prinajlepšom nestane nič. Vôbec nič. Iba budú zrušené. A čo má byť?
Možno sa mýlim. Na názore jedného laika nestojí a nepadá svet.
A zatiaľ tu na Slovensku nejde o život.
Iba o právny štát.
Občania a občianky, ste v tom sami.
Godot nepríde.
Autor: Juraj Režo