Rusko na geopolitickej šachovnici

Rusko pre svoje obrovské surovinové bohatstvo a voľné priestory bolo a je centrom záujmu síl bažiacich ovládnuť ho, lebo bez toho sa nedá dosiahnuť moc nad svetom – svetovláda. V stredoveku to boli útoky na Rusko zo strany Mongolov, Tatárov a Turkov. Na Rusku si vylámal zuby Napoleon a Hitler a nakoniec si na ňom definitívne zlomí väzy aj svetovládny sionizmus, ktorý sa už viac ako storočie neustále pokúša ovládnuť ho. Vždy je tu záujem znemožniť Rusku, aby bolo samostatným hráčom (subjektom) v šachovej partii mocenského zápasu, a urobiť z neho iba figúrku (objekt) v rukách iných. Dokonca bývala americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová  celkom bezostyšne vyhlásila, že je nespravodlivé, aby jedna krajina – Rusko vlastnilo také obrovské nerastného bohatstvo. Ako si vlastne Rusko dovolilo neodovzdať svoje surovinové bohatstvo do rúk sionistických bankárskych elít, keď to všetky ostatné štáty museli dobrovoľne alebo pozlotky (napr. humanitárnym bombardovaním) urobiť? Nuž, milá Madeleine, taká je vôľa Božia a voči nej je aj sionistický Satan bezmocný.

Ruské impérium bolo tŕňom v oku a surovinové bohatstvo cieľovou korisťou sionistických bankárskych elít odkedy začali plánovať svoje strategické kroky na ovládnutie sveta. Ovládli  USA, avšak Rusko sa im vždy vyšmyklo z rúk. Vedeli od začiatku, že bez ovládnutia Ruska sa ich sen o svetovláde nemôže splniť. Ako najschodnejšia cesta porážky nenávideného cárskeho Ruska a jeho ovládnutia sa už od polovice 19. storočia rysovala socialistická revolúcia po tom, čo Marx vydal Komunistický manifest. Preto bohato a štedro financovali prípravy na túto revolúciu. Európske krídlo najbohatších bankárov financovalo prípravy revolucionárov pod vedením V. I. Lenina, kým americké krídlo centrálnych bankárov financovalo Leva Trockého s tým, že obidvaja hlavní vodcovia ruskej revolúcie, ktorí sa nemali v láske, po získaní moci splatia bankárom všetky vynaložené investície zlatom a odovzdaním koncesií na ťažbu surovinového bohatstva. Hlavne Lev Trockij mal za úlohu odovzdať cez koncesie ruské surovinové bohatstvo do rúk globálnych bankárov s tým, že oni ho budú podporovať a financovať pri realizácii programu „permanentnej revolúcie“, ktorá by sa vojnovou cestou šírila do celého sveta. Rusko by sa tak stalo nástrojom v rukách globálnych elít v ich vojnových avantúrach usmerňovaných podľa ich zámerov. Lenže Lenin mal úplne inú predstavu. On sám chcel uchopiť moc nad celým Ruskom, vrátiť bankárom požičané a nedovoliť im, aby Rusko ovládli. Lenin postupoval v súlade s revolučnou stratégiou a taktikou, ktorú vypracoval a ktorú publikoval. Po boľševickej revolúcii, v ktorej hlavnú úlohu zohrávali predstavitelia židovského etnika (medzi 384 komisármi 300 bolo židovského pôvodu) vypukla občianska vojna bielogvardejcov proti červenoarmejcom. Sionistické elity jasali, lebo v oslabenom občianskou vojnou Rusku videli ľahkú korisť. Po konečnom víťazstve červenoarmejcov bankári očakávali, že sa bude napĺňať scenár Trockého. Lenin s Trockým sa zjednotili v tom, že svoj dlh západným bankárom splatia a to pod zámienkou vysoko predraženého nákupu 1000 lokomotív pre ruské železnice. Tým sa na účty bankárov, ktorí financovali prípravu revolúciu, poslalo 1/4 celkových zásob zlata Ruska. Čuduj sa svete,  bankári boli najlepšími priateľmi „revolucionárov“. Bez ich silnej finančnej podpory by žiadna socialistická revolúcia v Rusku nemohla byť a ani zvíťaziť.

Ďalšie plány Trockého a Lenina sa rozchádzali. Lenin bol rozhodnutý, že za žiadnu cenu neodovzdá z rúk získanú moc a ani surovinové bohatstvo. Po jeho smrti sa začal vnútrostranícky zápas medzi stalinským a trockistickým krídlom. Spočiatku sa zdalo, že navrch získalo trockistické krídlo a Trockij roku 1925 znovu predal koncesiu na dobývanie zlata a ďalších drahých kovov a vzácnych surovín spoločnosti Lena Goldfields, ktorá sa v roku 1912 „preslávila“ krvavým masakrom voči štrajkujúcim robotníkom. Koncom roku 1925 bol však do čela boľševickej strany zvolený Stalin, ktorý postupe vytláčal Trockého z jeho pozícií, až ten nakoniec bol z Ruska vyhostený. Boj medzi Trockým a Stalinom bol v podstate bojom o ovládnutie surovinových zdrojov Ruska. Vyhral ho Stalin, ktorý v roku 1929 zrušil ťažobnú koncesiu spoločnosti Lena Goldfields. Sionistickým bankárskym elitám sa tak nepodarilo ovládnuť ruské surovinové bohatstvo. Ak by nebol Trockij odstránený, na základe koncesných zmlúv by sa dostalo do rúk Západu. Hra s revolúciou nedopadla tak, ako svetovláda očakávala. Stalin začal teror, odstránil staré revolučné jadro (Kamenev, Zinovjev a iní) a upevnil svoju moc. V očiach Západu sa stal najväčším zločincom všetkých čias. Áno, Stalin bol krutovládcom, ale údaje západnej propagandy o tom, že dal fyzicky zlikvidovať až 60 miliónov občanov, sú tak nezmyselné, že odporujú akejkoľvek logike. Oveľa viac ľudí, než bolo obetí stalinských čistiek, zahynulo pri hladomore v rokoch 1932 a 1933  a najviac počas 2. svetovej vojny. Napriek tomu za obdobie od nástupu Stalina k moci až po rozpad ZSSR populácia vzrástla o 70%, kým v Západnej Európe len o 40%. Seriózne výskumy a štúdie, ktoré sa zaoberali stalinskými represáliami, prišli k záveru, že počet obetí čistiek nepresiahol 2 milióny.

ZSSR odštartoval mohutný program industrializácie, rozvoja vedy a vzdelania. Na to potreboval zo Západu stroje a technológie. Západ, keď jeho plány s Ruskom nevyšli, nemal záujem stimulovať jeho rast. Uvalil embargo na dovoz surovín, produktov z nafty a dreva, vlastne všetkých tovarov. Odmietol platby v zlate. Aby Rusko a ZSSR pokoril a vyhladoval, akceptoval iba dovoz obilia. A ako naschvál postihla Rusko v roku 1932 neúroda – sucho. Vývoz obilia spolu s neúrodou vďaka suchu spôsobili veľký hladomor, ktorý si vyžiadal veľa obetí na Ukrajine, ale aj po celom ZSSR. Západ, ktorý má svoj podiel na tejto tragédii, však dáva ruky preč a na Ukrajine forsíruje nenávisť voči Rusom aj argumentom, že vedenie v Moskve, čiže Rusi, spôsobili hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 a 1933. Znovu trik, ktorý hrá do karát globálnym hráčom a rozoštváva jeden slovanský národ proti druhému. Podobne ako sme my boli oklamaní, teraz je Ukrajina klamaná tým, že keď sa preorientuje na Západ, ocitne sa v západnom ekonomickom raji. Samozrejme, Ukrajinci časom precitnú zo svojho sna plného ilúzii, bohužiaľ za cenu veľkých obetí a tragédií, rozkradnutia surovinového bohatstva a rozpredaja černozeme.

Po rozpade ZSSR sa Rusko znova ocitlo na dosah vládcov sveta. Za vlády Borisa Jeľcina sa začalo veľké rabovanie surovinového bohatstva. Po divokej privatizácii a za použitia mafiánskych praktík sa ťažobné spoločnosti ocitli v rukách oligarchov.  9 z 10 najbohatších oligarchov malo židovský pôvod. Na vrchole sa ocitli nasledujúci najbohatší bankári – Boris Berezovskij, Vladimir Gusinskij, Michail Fridman, Vladimir Vinogradov, Alexandr Smolenskij, Michail Chodorkovskij, Vladimir Potanin. Hlavným ideológom nového ruského oligarchického systému sa stal rusko-izraelský bankár Vladimír Gusinskij, ktorý bol zároveň mediálnym magnátom, vlastníkom banky Most a televízneho kanálu NTV. Najmocnejší zo všetkých bankárov Boris Berezovskij si bol istý svojou mocou a mocou svojich partnerov – najbohatších bankárov, lebo ovládal najväčší televízny kanál ORT.  90% televízneho vplyvu bolo skoncentrovaných v rukách troch obrovských kanálov ORT, RTR a NTV. Berezovskij sa vyšvihol na vysoké politické posty, bol osobným priateľom a poradcom Jeľcina, podpredsedom a neskorším tajomníkom Bezpečnostnej rady aj napriek svojmu izraelskému občianstvu. Mal priamy vplyv na ruskú zahraničnú politiku, ktorú orientoval smerom do područia USA. Plány Berezovského však narazili na odpor Jevgenija Primakova, ktorý bol v rokoch 1991-1996 riaditeľom služby vonkajšej rozviedky,  v rokoch 1996-1998 ministrom zahraničných vecí a v rokoch 1998-1999 premiérom. Preslávil sa aj tým, že keď počas letu do Washingtonu dostal správu o bombardovaní Srbska leteckými silami NATO, zrušil svoju návštevu a otočil lietadlo späť do Moskvy. Tento jeho krok sa preslávil pod názvom „Primakovova slučka“. Berezovskij vyvíjal veľké úsilie na odstránenie Primakova, lebo vedel, že radikálna zmena zahraničnej politiky v intenciách záujmov USA si vyžaduje personálne zmeny na najvyšších miestach. V tom čase, keď sa dostala oligarchia k moci, NATO sa začalo posúvať smerom na východ k Rusku začleňovaním doň bývalých socialistických štátov a niektorých západných republík bývalého ZSSR. To vyvolalo stupňujúci sa odpor ruského obyvateľstva a oslabovalo pozície prozápadných oligarchov. Ľud si začal uvedomovať, akú špinavú hru hrajú. Medzitým sa rokovalo aj o vstupe Ruska do NATO. Proruské konzervatívne sily si uvedomovali, že prozápadní oligarchovia sú pripravení predať ruskú zem Západu. Boj o budúci osud Ruska sa rozbehol na plné obrátky. Berezovskij sa snažil zvrhnúť vládu Primakova a vytvoriť svoju vlastnú za podpory USA. Berezovskij dosiahol to, že v máji 1999 Jeľcin odvolal z funkcie premiéra Primakova a dosadil Sergeja Stepašina, ktorý po krátkych šiestich mesiacoch bol nahradený dovtedy neznámym Vladimírom Putinom. Berezovskij bol spokojný, lebo kým Primakov dával jasne najavo svoj zámer začať prešetrovať kontroverznú privatizáciu ťažobných odvetví, u Putina nepredpokladal, že začne pristrihávať politické krídelka oligarchov. Vyzeralo to tak, že sa začne boj medzi kapitalistickým smerovaním Ruska a návratom k socialistickému systému so silným štátnym centralizmom. Putin ako vynikajúci štátnik a stratég sa však tejto konfrontácii vyhol a rozhodol ponechať kapitalizmus aj oligarchov lojálnych štátu s tým, že ich záujmy budú podriadené záujmom silného a centralistického Ruského štátu, ktoré budú zároveň reprezentovať záujmy väčšiny ruského národa. Tým prekazil zámery mocenskej elity USA  a prozápadných oligarchov ovládnuť Rusko. Začal proti prozápadným oligarchom trestné stíhanie za ich lúpeže, podvody a machinácie a zbavil ich nakradnutého bohatstva. Buď emigrovali (Berezovskij, Gusinskij a ďalší) alebo skončili vo väzení (Chodorkovskij).  Berezovskij nakoniec spáchal v r. 2013 údajnú samovraždu. Putin ako bývalý agent KGB veľmi dobre poznal, ako fungujú mechanizmy moci a vynikajúco zužitkoval tieto znalosti na budovanie silného centristického štátu, ktorého moc by sa mala opierať o silnú podporu národa. Táto forma moci je v skutočnosti centristickou demokraciou, keď všetko, teda aj kapitalistický systém a domáca kapitalistická oligarchia je podriadené záujmom štátu a nie ako pri globálnom fašizme, kde je štát ovládnutý  a podriadený moci, sile a svetovládnym záujmom finančnej elity a jej nadnárodných korporácií.  Pri globálnom fašizme, ako je to v prípade USA a Európy, je parlamentná demokracia už iba fasádou. Európa sa stále viac dostáva do područia Bruselu, ktorý je predlženou rukou elít globálneho fašizmu. Aby bola Európa úplne ovládnutá, je treba ju rozvrátiť a kultúrne zdegradovať aj s pomocou primitívneho a násilného islamu. Globálny fašizmus v súťaži s Ruskou centristickou demokraciou a ekonomickou silou Číny nemá šancu aj z toho dôvodu, že je zameraný na degradáciu a ovládnutie človeka, kým centristická demokracia na pozdvihnutie človeka a uvoľnenie jeho tvorivých síl. Nie je možné, aby konečné víťazstvo na seba strhol Satan. Globálny fašizmus, ktorý stavil na ideológiu degradácie a zotročenia človeka zákonite musí prehrať s rozpracovanou „koncepciou sociálnej bezpečnosti“, na ktorú stavilo Rusko a ktorá predstavuje nielen silnú ideologickú zbraň, ale aj stabilné východisko budúceho rozvoja zameraného na pozdvihnutie ľudskej dôstojnosti človeka a záchranu civilizácie pred hroziacim kolapsom. Rusko svojím vojenským zásahom v Sýrii si získalo medzinárodný rešpekt a vystúpilo na medzinárodnú scénu ako neohrozená vojenská a diplomatická veľmoc, ktorú už nie je možné ignorovať pri riešení zložitých medzinárodných problémov. Rusko a Čína vytvorili veľmi silný blok, na ktorom si globálna elita USA vylamuje zuby a nestačí sa čudovať, čo sa to so svetom deje, prečo sa jej tento svet stále viac vymyká z rúk. Nastal definitívny a nezvratný presun moci zo Západu na Východ, lebo Východ víťazí aj na poli duchovnom a ideologickom. Je dôležité, aby si túto skutočnosť uvedomila slovenská politická scéna a vedela sa správne orientovať v tomto zlomovom čase.

Východ stavil na rozum, inteligenciu a ducha, Západ na primitivizmus a bezduchosť. Nuž ako môže skončiť zápas vidiaceho so slepým? Napriek takmer totálnej moci, ktorú má globálna elita nad médiami, jej propaganda a demagógia akosi prestáva zaberať a ľuďom sa začína hnusiť svojimi očividnými klamstvami a bahnom, ktoré produkuje. Vraj Putin je na vine, že ich propaganda nezaberá. Čím viac dolárov pumpujú do finančnej bubliny, tým viac to ide s ekonomikou dole vodou. Čím viac lži pumpujú do propagandy a ideológie, tým viac sa ľuďom hnusí. Titanic EÚ sa potápa a zrejme sa rozpadne. Treba sa účinne brániť, odhodlane odporovať diktátu bruselskej byrokracie, a tak predísť zavedeniu otvoreného tvrdého represívneho fašizmu a víťazstvu islamu.

Východ sa snaží prejsť na spravodlivý finančný systém, v ktorom jednotlivé meny budú kryté skutočnými hodnotami ako aj zlatom. V Číne a Rusku prudko rastú zásoby zlata, kým Západ a USA sú nútené ich rozpredávať a vyprázdňovať svoje rezervy. Založenie a rozvoj Ázijskej infraštuktúrnej a investičnej banky (AIIB), kde najväčšími akcionármi sú Čína, India, Rusko a Nemecko, povedie k zníženiu závislosti ázijských a iných krajín od MMF a Svetovej banky, ktorým dominujú centrálni bankári.

Zaujímavo sa vyvíja politická scéna v USA. Po víťazstve Donalda Trumpa je nádej na výraznú zmenu americkej politiky oproti predchádzajúcej zúrivej neokonzervatívnej zameranej na ovládnutie sveta za každú cenu, aj za cenu vyvolania celosvetovej katastrofy. Sionistické svetovládne špičky sa dostávajú pod silný medzinárodný tlak a začínajú panikáriť. Akosi už všetci silní protihráči na svetovej scéne veľmi dobre poznajú všetky ich zákerné triky a zámery a sú nielen schopní sa proti nim účinne brániť, ale prechádzajú do rázneho protiútoku. Unipolárny svet pod nadvládou globálnej sionistickej elity či mafie končí. Svet sa zmení. Veď nie je mysliteľné, aby necelé promile tvoriace svetovládnu elitu donekonečna držalo v zovretí celý svet.

Ing. Peter Kohút, CSc.