Ako zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA zmarilo vojnu v Európe a jeho boj za záchranu západnej civilizácie /na pokračovanie/

Prvé vydanie knihy „Teória pravdy“ (www.theorytruth.com) je filozoficky zamerané na pochopenie významu privatizácie pokrvnej línie zo strany žien, čím sa vytvoril základ pre symbiotický vzťah muža a ženy, teda sa začala cesta vzniku ľudskej civilizácie, pričom tento pohľad na svet by sa dal nazvať integrovaným respektíve fundamentálnym genderizmom, tvoriacim život. Z knihy vyplynulo odhalenie integračných síl, ktoré analogickým spôsobom zabezpečujú rovnovážnu existenciu všetkého bytia vo svojich rozdielnych kvalitách v postupnosti emancipácie ducha z hmoty; sú to hmota, ktorej silou plnej konektivity a integrity je gravitácia, život, ktorej silou plnej konektivity a integrity je biologické telo, vedomie, ktorej silou je stav plnej konektivity a integrity mozgu, ekonomika, ktorej silou plnej konektivity a integrity sú peniaze, spoločnosť, ktorej silou je sloboda človeka, ako schopnosť nenásilne vytvárať a udržať stabilitu sociálnych vzťahov s inými ľuďmi, čo zabezpečuje stav plnej konektivity a integrity ľudskej civilizácie. Keď som poslal svoju knihu prof. Noam Chomskému z MIT, tak mi napísal, že sú to „intrigujúce idei“ a nájde si čas na prečítanie knihy, avšak ja som si uvedomil, že na stránke knihy mám tvrdenie o prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, že jeho zvolenie je súčasťou autokorekčného mechanizmu záchrany ľudského druhu a pokusom o záchranu západnej civilizácie.  Vzhľadom na prevládajúci svetonázor na univerzitách v USA, ktorým je akademický ateizmus, som pristúpil k adaptácii slovníka knihy tak, aby bola prístupnejšia pre túto komunitu.

Výsledkom bola zmena názvoslovia, ktorá v knihe uvedené skupiny osôb pomenované ako „skazené ovce“ nahradila pomenovaním „paraziti“, tak ako ich chápe hlavná paradigma evolučnej biológie. Podľa evolučnej biológie existuje päť spôsobov obrany života pred parazitmi (devitalizácia, chemická ochrana, imunitný systém, sex, rýchlosť rastu) a všetky sa využívajú aj v kreovaní sociálnych vzťahov v rámci ľudskej spoločnosti, dokonca jeden z priateľov, s ktorým som toto pozorovanie konzultoval, „povedal, že je to tak očividné, že sa hanbí, že na to neprišiel sám“. Najdlhšia civilizácia na Zemi Egyptská používala na udržanie svojej stability systém dvoch pilierov moci faraónsky a kňažský, pričom ten kňažský, ktorý udržiaval identitu/pamäť národa bol spojený s tvrdým a dlhým iniciačným procesom disciplíny a odriekania, čím sa zamedzilo preniknutiu parazitov do kňažského stavu, ktorí by dosiahli nihilizáciu egyptskej civilizácie, podobne slabochov a parazitov vylučuje výcvik elitných jednotiek zo svojho stredu. Táto obrana je ekvivalentom znemožnenia metabolizmu a reprodukčných procesov parazitov respektíve ich devitalizácia v tele bdeloidky z rodu víriviek, ktorá má už 20 miliónov rokov stále tú istú DNA, nepotrebuje variovať svoj genofond sexom, pretože dokáže vylúčiť zo svojho tela viac ako 90%, čím redukuje metabolické procesy na báze vody, čím znemožní prežitie parazitov. Život si od prvokov, cez rastliny, bezstavovce, ryby, obojživelníky až po plazov sa vyvinul tvorbou toxínov chemická ochrana tela, akási zónová obrana, ktorá v spoločenských vzťahoch zodpovedá korporativizmu, ktorého podstata spočíva v právnej ochrane integrity tela, súkromia a osobnej iniciatívy voči zasahovaniu zo strany parazitov, základnou korporačnou entitou je rodina, potom existujú účelové korporácie vrátane štátu, ktorý je druhým pilierom moci vynucujúci všeobecnú záväznosť práva a poslednou entitou, ktorá neplní inú funkciu ako ochranu civilizačnej identity je tzv. statusový národ a tento koncept rozobraný v knihe je šancou na mierové prežitie ľudstva. Obranu vyšších organizmov pred parazitmi počnúc plazmi tvorí imunitný systém, ktorý proaktívne vyhľadáva a likviduje parazitov, ktorí sa dostanú do tela hostiteľa. V spoločenskom systéme ekvivalentom imunitného systému je justičný systém, ktorý na základe práva proaktívne vyhľadáva parazitické štruktúry cez policajné a iné kontrolné orgány, aby týchto parazitov segregoval, avšak nakoľko by sa mohlo jednať o konflikt s korporátnou ochranou, preto musí prokuratúra spracovať kvalifikovanú obžalobu, aby mohol nakoniec súd svojim rozhodnutím prelomiť právnu ochranu korporátneho statusu parazita. Osobitná pozornosť v právnom štáte sa vyžaduje, aby nemohlo dochádzať k parazitizmu samotných štátnych orgánov, preto právny štát utvára orgány dohľadu nad justičným systémom, ako je policajná inšpekcia, špeciálna prokuratúra a ústavný súd. Problémom je, ak dôjde k zlyhaniu justičného systému tým, že paraziti doň preniknú priamo, potom sa celý štát premení na klientskú štruktúru závislosti parazitov v štátnej správe od dravcov a súčasne na korupčnú štruktúru všeobecnej parazitácie na verejných zdrojoch. V prípadoch prieniku parazitov do štátnej správy, to buď vedie danú krajinu do úplného spoločenského kolapsu ako v banánových republikách, alebo do štruktúry diktatúry pracujúcej v neefektívnom režime frustrujúcej nespravodlivosti permanentného zlyhávania justície ako v Číne, Severnej Kórei, Venezuele a podobne alebo k alergickej reakcii štátnej správy na zmenu ako v prípade „Russiagate“ namierenej voči prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi. Paraziti vnikajú do justičného systému všade na svete a dnešná situácia je toho obrazom, preto je potrebné zaviesť protiparazitickú legislatívu a vytvoriť podmienky, aby už na začiatku pred vstupom do justičného systému boli zachytení a vylúčení respektíve vytvoriť diskomfortné prostredie, aby jedinci nespôsobilí z odborného, mentálneho a morálneho hľadiska prežili v justícii. Podľa paradigmy evolučnej biológie je sex mechanizmom ochrany pred parazitmi v tom, že permanentne rekombinuje gény tak, aby nemohli paraziti nekontrolovane vnikať do tela hostiteľa, práve variabilita rovnocenných génov zamedzuje bezbrehý parazitizmus, naopak monokultúrna živočíšna a rastlinná výroba spôsobuje parazitické pandémie, podobne globalizmus zmenil svet tak, že obyčajný individuálny človek a život nemá inú cenu, len ako potrava respektíve hnojivo pre parazitické štruktúry. Analógiou rekombinácie zdrojových hodnôt, ktoré slúžia na dobrovoľnú koordináciu respektíve spolužitie ľudí v spoločenskej oblasti predstavuje súťaž klasických politických strán v demokratických voľbách. Paraziti v systéme globalizmu zneužili efekt zahraničného obchodu objavený ešte Kírom Veľkým v 6 storočí pred n. l ., ktorého podstata spočíva v tvorbe mimoriadneho zisku pri arbitráži v oceňovaní domácich zdrojov. Každá lokálna ekonomika má zo svojich vnútorných zdrojov suroviny, ľudský potenciál a kapitál, schopnosť tvoriť pridanú hodnotu a ekonomika založená na peňažnom systéme zabezpečí dosiahnutie ich lokálneho maximálneho využitia. Jednotlivé lokálne ekonomiky majú rozdielne schopnosti tvorby pridanej hodnoty, preto ak začne jedna lokálna ekonomika dodávať vstupy/zdroje druhej lokálnej ekonomike, napríklad jedna má ropu, drevo a nemá ako svoje zdroje využiť lebo má len tisíc áut a milión obyvateľov respektíve vie vyrobiť hodváb, elektronický čip pre uspokojenie celosvetovej potreby, tak potom tá ekonomika, ktorá môže prijať dodatočné zdroje sa podelí s pridanou hodnotou, ktorú by inak bez týchto dodatočných zdrojov nevedela vyrobiť s lokálnou ekonomikou produkujúcou jej vstupy, čím vzniká mimoriadny zisk, ktorý by bez zahraničného obchodu nebol. V otázke deľby pridanej hodnoty vznikajúcej pri zahraničnom obchode, má vždy dominanciu vyspelejšia ekonomika, to je tá, ktorá môže absorbovať viacej vstupov bez toho, aby stratila schopnosť efektívne využívať svoje vlastné zdroje. Globalizmus ako monopolná a teda parazitická praktika, má v sebe zakódovanú „poistku smrti“, ktorá spočíva v tom, že parazitické  štruktúry prevádzkujúce globalizmus, či už jednotlivci ako George Soros alebo globálne korporácie absolútne nezohľadňujú efektívnosť využitia zdrojov lokálnej ekonomiky, preto sú schopné vyspelé ekonomiky ako USA alebo EU zruinovať, pretože stačí v zmysle teórie hier jeden hráč, ktorý nebude dodržiavať pravidlá dokonale konkurenčných trhov, čiže bude umelo spôsobovať informačnú asymetriu, napríklad nedodržiavaním pravidiel autorského práva, manipuláciu výmenných kurzov, viazanie domácej spotreby, nerešpektovanie zásad udržateľného rastu, t. j. do svojich kalkulácií nezahrňuje externality ako ekologický dlh a podobne, čím abonenti globalizmu spôsobia zánik západnej civilizácie tak ako ju poznáme dnes, pretože tá sa zrúti z dôvodu straty schopnosti financovať svoju zložitú spoločenskú nadstavbu a požieranie budúcich príjmov cez rast dlhu verejných financií je len predlžovanie predsmrtnej agónie, podobne ako sa to udialo na konci existencie Rímskej ríše. Klasická ľavicová politika bola založená na ochrane materiálnej hodnoty života, jej popularita sa koncentrovala medzi ľudí, ktorí vykazovali neschopnosť vlastnými silami zabezpečiť si osobnú bezpečnosť a dôstojné hmotné podmienky života pre seba a svoje deti. Preto prvými obeťami globálnych parazitických štruktúr sa stali ľavicové strany, v prvom rade práve z dôvodu akceptácie štátneho paternalizmu respektíve závislosti ich elektorátu. Zisky plynúce z globalizmu zabezpečili hmotný dostatok a rast nadspotreby cez neúmerné zadlžovanie naprieč celou spoločnosťou, takže klasická ľavicová politika stratila svoju pôvodnú hodnotu, lebo jej elektorát prirodzene začal zanikať. Dnešné politické ľavicové konštrukty sa začali pod hrozbou svojho zániku zaoberať vytvorením virtuálneho prostredia, ktoré by ospravedlnilo ich existenciu, takže najdôležitejším je pre nich zabezpečiť si elektorát. Toto je možné iba cez vytvorenie si voličov, ktorí sa nikdy nemôžu začleniť do sociálnych štruktúr zložitej/vyspelej spoločnosti, čiže politika tvorby chronických outsiderov je základnou stratégiou prežitia. Nesvojprávnych ľudí vo vyspelej spoločnosti je možné vyrobiť ochranou závislosti, ktorá sa maskuje cez tzv. ochranu práv asociálnych menšín a inklúziou týchto ľudí do reálnych sociálnych štruktúr, avšak nie na základe individuálnej iniciatívy/zásluhovosti postihnutých jedincov, pretože to by znamenalo naučiť ich svojprávnosti, ale na základe akýchsi „kolektívnych práv“, ako je beztrestnosť držby drog na osobnú spotrebu, ochrany sexuálnych inakostí/deviácií, ochrany práv páchateľov trestnej činnosti pred obeťami a podobne, respektíve importom ľudí, ktorí sa budú vždy cítiť vo vyspelej/vzdelanostnej spoločnosti ako vydedenci na základe ich mentálnej nedostatočnosti alebo ich svetonázorovému bloku. Okrem straty elektorátu s rastom materiálneho dostatku je spojená aj strata sociálnej hodnoty respektíve statusu ľavicových politikov, pretože nimi obhajovaná ochrana materiálnych podmienok života je ako bezvýznamná, takže si títo politici „požičali“ nespochybniteľný status slobody od pravicových strán a začali presadzovať namiesto existenčnej respektíve materiálnej ochrany života, slobodu voľby života, ako ústrednú hodnotu ľavicovej politiky v rôznych formách od asistovanej smrti, cez justičné respektíve akademické popravy chorých ľudí, až po umelé prerušenie tehotenstva kedykoľvek vrátane vraždy novonarodeného dieťaťa. Zmena hodnotovej orientácie „progresívnej ľavice“ z ochrany hodnoty každého života, teda aj neprivilegovaných bezbranných osôb na politiku „kultu smrti“, má za následok odpor väčšinovej populácie vyspelej spoločnosti a s postupnou stratou politickej moci ľavicových strán došlo k preorientovaniu sa parazitov aj na klasické pravicové strany. Parazitická indokrinácia politických strán je založená na deformácii ich hodnôt. Klasická pravicová politika preferuje korporativizmus, t. j. striktnú ochranu osobnej integrity chápanú skôr ako duchovnú hodnotu osobnej slobody tým, že človek je zaradený do transparentných štruktúr sociálnych entít, ako rodina, práca, záujmové spolky, národný štát, čo z pohľadu parazitov je každá sociálna entita prekážkou k ich bezbrehému parazitizmu, podobne ako v prírode bio diverzita, kde síce paraziti môžu nájsť jedného hostiteľa, ale majú problémy nájsť ďalšieho vzhľadom na diverzitu života. Parazitická indokrinácia pravice je založená na tzv. „progresivizme“, čo je ideový respektíve pojmový relativizmus, jednoducho tisíce rokov overené hodnoty, kategórie a sociálne entity sa „moderne“ redefinutú s cieľom zrušiť bariéry pre parazitov respektíve vytvoriť monokultúrne prostredie prívetivé pre parazitov, kde človek je pojmovo/hodnotovo dezorientovaný, osamotený/ vytrhnutý z prirodzeného sociálneho prostredia, bezbranný a vydaný napospas skupinovo/kolonisticky útočiacich parazitov. Napriek snahám parazitov sú pravicové strany viac imúnne voči parazitom ako ostatné ideové smery, preto zo strany parazitov sa prejavuje snaha znížiť ich sociálny status cez verejnú dehonestáciu a zastrašovanie ich elektorátu mediálnym lynčom. Po diskreditácii klasickej ľavicovej aj pravicovej politiky sa skutočnou politickou základňou parazitizmu stal koncept marketingovej strany a sú dva typy týchto strán, buď lokálneho parazitizmu alebo nového poriadku globálneho parazitizmu. Spoločným znakom oboch typov je, že sú bez akýchkoľvek všeobecných morálnych hodnôt, pretože človek je nezaujímavý, ale zaujímavý je len mechanizmus výkonu moci. Výhodou marketingových strán pre parazitov je ich schopnosť vpustiť do politického systému mimoriadne toxických ľudí bez histórie, pretože každodenná mravenčia práca v štruktúrach klasickej politickej strany a kariérny postup na základe hodnotovej konzistencie je pre parazitov neprijateľný, pretože ich životný cyklus je krátky vzhľadom na rýchle odhalenie ich profesionálnej, mentálnej a morálnej nedostatočnosti, potom ich stratégia je „po mne potopa“. Signifikantným je fakt, že programovo sa objavujú marketingové strany v krajinách, kde nie je prevládajúcim typom kresťanstva protestantizmus. Lokálny parazitizmus je spravidla spojený so súkromným financovaním politickej strany s cieľom získať možnosť rozhodovať o rozdeľovaní verejných zdrojov, kde priekopníkom bol Silvio Berlusconi. Globálny parazitizmus pri marketingových stranách pristúpil k preformátovaniu klasického liberalizmu, ktorého podstata spočíva v ochrane súkromnej iniciatívy, teda možnosti každého človeka na základe svojej práce a schopností získať ekonomický a spoločenský status, ktorý ho napĺňa/uspokojuje, na koncept ultraliberalizmu, ktorého podstata parazituje na hodnote osobnej slobody jednotlivca a mení ju na slobodu násilia, pretože virtuálnou ochranou tzv. „liberálnej demokracie“, čiže mechanizmu získania politickej moci, sa morálne ospravedlňuje možnosť správneho človeka „ultraliberalistu“ uplatniť všetky prostriedky voči každému, kto požaduje spravodlivosť, úctu k životu a ochranu súkromia. Budúci politický systém „Nového poriadku“, ktorého mechanizmus ovládnutia ultraliberalizmus násilím ochraňuje a je financovaný hlavne technologickými firmami je založený na elektronickej analýze emocionálneho stavu a kontrole mysle. Pravdepodobným cieľom je „MATRIX“, volebný mechanizmus získavania politickej moci, kedy na základe intenzity tlaku na klávesnicu, v mobiloch a dotykových zariadeniach ide o technológiu „deep touch“ je možné určiť so 100% pravdepodobnosťou, či hovorí testovaný/ anketovaný jedinec pravdu a zároveň jeho emocionálny stav, ktorý je možné následne s využitím umelej inteligencie použiť cez neurolingvistické programovanie na pravdepodobnostné programovanie ľudského chovania. Na využitie  technológie testovania človeka je potrebná jeho emocionálna reakcia, preto relativizácia pojmov, hodnôt a sociálnych entít dostáva inak vyrovnaného človeka do stavu neistoty, podobne sexuálne deviácie spôsobujú u praktizujúcich jedincoch celú škálu neuróz a súčasne spôsobuje verejné pertraktovanie intímnej sféry neurózu u jedincov praktizujúcich monogamný vzťah, samozrejme násilia nie je nikdy dosť, to dokáže neurotizovať celú spoločnosť, čím sú stvorené podmienky pre technologické riadenie ľudského druhu na základe kreovania politickej moci voľbami v zmysle ultraliberalizmu, čiže slobody násilia. Ešte nebezpečnejším sa javí možnosť cez sociálnu sieť na profile akéhokoľvek prezidenta respektíve premiéra cielene vyvolať u neho opakovanú jednostrannú emocionálnu reakciu a potom mu poskytnúť možnosti riešenia, ktoré by inak nespravil. Takáto technológia už existuje, jej autorom je ukrajinský neurochirurg Alexej J. Dubrovský, ktorý vychádzal z prác ruských psychológov Alexander R. Lurija, E. A. Konstadov, I. Smirnov a ďalších, počiatky siahajú do 20-30-tych rokov 20. storočia a pôvodne sledovali manipuláciu pracujúcich Sovietskeho zväzu s cieľom, aby všeobecne obyvateľstvo malo pozitívny vzťah k predstaviteľom komunistickej strany. Výsledkom bolo zistenie, že priame direktívne mechanické ovládanie ľudí nie je možné a je spojené rastom rezistencie, ale emocionálne nestabilných ľudí je možné usmerniť do oblasti, kde by sa aspoň virtuálne cítili bezpečne respektíve hypoteticky získali pokoj na duši. Vzhľadom na potrebu spracovať veľké množstvo dát nenašla v bývalom Sovietskom zväze táto manipulácia praktické uplatnenie, ale teória je zvládnutá. Súčasná výpočtová kapacita toto všetko umožňuje, a aj v tlači prebehlo vyjadrenie člena generálneho štábu ukrajinskej armády, že za minimálne finančné zdroje sú schopní touto technológiou otestovať na aktívnu účasť vo vojnovom ťažení obyvateľstvo Luhanskej a Doneckej oblasti, takže by integrácia týchto oblastí pod správu Ukrajiny nebola bezpečnostným rizikom. Slovenské príslovie hovorí, že „palica má dva konce“, preto okrem predpokladaného zneužitia tejto technológie zo strany ultraliberalistov, je ju možné využiť protiparaziticky, minimálne v justícii a pri páchateľoch trestnej činnosti, ale určite v odhalení kriminálnych a teroristických živlov medzi imigrantmi a v tzv. „no go zónach“. Na testovanie jedného človeka postačuje cca 30 minút a jeden počítač, v rámci tejto doby sa získa jeho emocionálna reakcia, následne so 100% istotou program zistí, či hovorí pravdu na otázky o násilí, kriminalite, veku, organizovaní sa v teroristickej skupine a podobne. Toto je spôsob ako oddeliť toxické násilné osoby, ktorí okamžite musia byť segregovaní od bežnej spoločnosti a aj od imigrantov, ktorí by aspoň teoreticky mohli zvládnuť integráciu do európskej civilizácie. Na najvyššej úrovni ochrany proti parazitom je technika rýchlosti rastu respektíve kreacionizmus a znamená, že život sa snaží vzniknúť tak, aby ho nezachytili a nedeformovali paraziti hneď pri začiatku, potom keď už vznikne tak rastie až do doby, kedy môže splniť svoj účel bez možnosti reprodukcie prípadnej parazitickej deviácie, takže paraziti už môžu získať len telo hostiteľa a nie deviovať jeho DNA. Jedna teória hovorí, že spermie sú tak malé, aby nemohli priniesť parazitické baktérie do vajíčka a oplodnené vajíčko sa začne šialenou rýchlosťou deliť, čím sa snaží uniknúť prípadným vírusom a baktériám, ktoré by mohli uviaznuť v niektorej časti embrya. Podobne aj všetky spoločenské inovácie mali v prvopočiatku kreacionistický entuziazmus, čiže zlatú dobu vzniku, keď ešte ovládala danú sociálnu entitu dobrá myšlienka/ inšpirácia a táto bola spojená s búrlivým rozvojom, či už to bolo napríklad zavedenie demokracie alebo kreovanie odvetvia informačných technológií, až do momentu, keď paraziti objavili spôsoby ako zneužiť novoobjavenú sociálnu entitu a zrazu sa všetko pokazilo, počiatočné ideály boli mŕtve. V súčasnosti už prebiehajú výberové konania na členov posádky prvých kolonistov planéty Mars a mimoriadny dôraz sa kladie na skutočnosť, aby sa do posádky nedostali psychicky toxický ľudia, inak povedané paraziti. Rovnakým spôsobom bude postupovať „iná“ nehumánna inteligencia, či už umelá alebo mimozemská, ktorá, keď vyhodnotí ľudstvo ako parazitickú komunitu, tak v záujme svojej ochrany preventívne zlikviduje túto hrozbu, čiže ako my nechceme pri ceste na Mars prvoplánovo zmariť investíciu z dôvodu zlyhania ľudského faktora a vyberáme vhodných kandidátov, s ktorými budeme v našej slnečnej sústave nažívať, tak z dlhodobého hľadiska akákoľvek parazitická štruktúra na Marse by sa nám na Zemi mohla vypomstiť a znamenať existenčnú hrozbu zániku ľudstva. Z uvedeného dôvodu nie je žiadna iná otázka pre mierové prežitie ľudstva dôležitejšia ako všeobecné zavedenie protiparazitickej legislatívy.

Kniha „Teória pravdy“ (www.theorytruth.com) je svojim obsahom tak jedinečná, že nikto nikdy nič podobné nečítal. Kniha vrátane webovej stránky, kde sú priebežne autorom aktualizované pripomienky a inšpirácie od čitateľov, ktoré budú materiálom pre ďalšie doplnené a prepracované vydanie, poskytuje svojim čitateľom pre nečitateľom náskok ako poskytuje videnie pred slepotou a tým, čo sa naučia myslieť spôsobom odhaleným v knihe dáva pred ostatnými rozdielovú výhodu ako dáva život pred neživotom. Kniha jednotným logickým a fraktálne konzistentným spôsobom spája a vysvetľuje súvislosti medzi filozofiou, psychológiou, neurológiou, sociológiou, ekonómiou, právom, náboženstvom, evolučnou biológiou, fyzikou, kozmológiou, kvantovou mechanikou, klasickou fyzikou, históriou, umením, politológiou, ale vysvetľuje aj gnostické systémy, kabalu, monády a alchýmiu.