Prvý máj, za lepšie podmienky pre pracujúcich Slovákov !

Sviatok práce 1.mája sa oslavuje už od roku 1889 ako spomienka na robotníkov z amerického Chicaga, ktorí sa postavili otrockým podmienkam vo výrobe a vybojovali si tak 8hodinové pracovné “šichty”, ktoré poznáme doteraz !  Dnes by sme sa mali pozastaviť a vzdať hold pracujúcemu ľudu, ktorý často robí v mizerných podmienkach za smiešne mzdy. Práve v dnešnej dobe pohŕdanie robotníkmi a ich degradácia na najnižšie formy spoločnosti (keď väčšina chce sedieť v kancli) vytvára z týchto ľudí petrifikovanú spoločnosť, ktorá prirodzene stratila záujem o veci politické, verejné a často inklinuje k extrému.

Teraz niečo k faktom. V porovnaní s priemerom EÚ odpracuje Slovák za svoj pracovný život o takmer tri pracovné roky viac, oproti priemernému zamestnancovi EÚ. Čo sa týka práce v noci, tak Slováci suverénne dominujú na čele EU. V sobotu pracuje pravidelne každý piaty Slovák, 15% zamestnaných ľudí pracuje v noci a 16,3%  v nedeľu.  Podľa OECD sú slovenskí pracovníci v počte odpracovaných hodín piatou napracovitejšou krajinou (1698 ročne) a pred nami ostáva Pobaltie, Poľsko a Gréci (áno tí leniví 😉 ) . Pre porovnanie čas, ktorý priemerný Nemec odpracuje za 10 rokov, odpracuje priemerný Slovák už za 7,8 roka. Slováci každý rok odpracujú o 28 percent času viac ako Nemci. V čom je háčik ? Cena práce na Slovensku? Podľa INESS „Cena práce na Slovensku je v porovnaní s priemerom EÚ len približne polovičná. V nespravodlivom prerozdelení ? Áno, aj keď … Kým na západe je bežné, že z vyprodukovanej hodnoty ide zamestnancom 55 až 65 percent, na Slovensku je to naopak: u nás si 44 percent vyprodukovanej hodnoty delia zamestnanci a 56 percent si berú firmy. Produktivita práce ? Už sme trošku bližšie pri koreni veci. Slovensko je podľa OECD slabším priemerom v produktivite práce. Prečo? Pretože, je to dôsledok najmä starších pracovných postupov, technológií výroby a enormnej administratívnej záťaže (máme každoročne jednu z najvyšších v rámci EU). Určite sa mnohým natíska otázka „Čo s tým ?“. Čiastočným riešením je vytváranie tlaku na vyššie výdavky do vedy a výskumu. Slovensko dáva najmenej napríklad z krajín V4. Na vedu a výskum dávame slabé 1% oproti európskemu priemeru 3%. Je to veľa ? Málo ? Samozrejme vzniká priestor pre otázku na ktorú už neviem jasne odpovedať, a to prečo najväčší zamestnávatelia v podobe automobiliek (a ich subdodávateľov), ktorí dokážu mať vo vyspelejších krajinách pri produkcii takých istých áut a komponentov vyššiu produktivitu práce, (napríklad v Nemecku, alebo Kórei) nemajú záujem implementovať technológie zvyšujúce produktivitu práce aj na Slovensko (z časti sa o to snaží Volkswagen). Čiastočne sa mi natíska jedna naivná odpoveď, a to, že sa boja sociálnych šokov, ktoré by to mohlo vyvolať (napríklad nezamestnanosť), no tejto myšlienke odporuje fakt, že sú to práve automobilky a ich pridružení subdodávatelia na Slovensku, ktorí tlačia na otvorenie hraníc lacnej pracovnej sile, ktorá v konečnom dôsledku betónuje ako nízke mzdy, tak aj nízku produktivitu práce.

Pri dnešnej enormnej príjmovej polarizácii a najvyšších výdavkoch na zbrojenie v dejinách ľudstva je priam nevyhnutné, aby ľudia a hlavne robotníci vyvíjali tlak na najbohatších, dožadovali sa spravodlivejších podmienok a dôstojnejšej kvality života. Veď práve nasmerovaním finančných tokov do vedy a výskumu môžme v budúcnosti otvárať debaty o 6hodinovom pracovnom čase (tieto úvahy seriózne existujú v krajinách vyspelých na pracovné technológie už niekoľko rokov spolu s myšlienkou zavedenia nepodmieneného základného príjmu) a liečení dnes nevyliečiteľných onemocnenií, čím pomôžeme aspoň čiastočne najväčšej skupine obyvateľstva na svete … pracujúcim ľuďom !